directions_bikePo starom Sklenoteplickom chodníku na Maselné

Nie vždy sa zadarí.
Presne týmito slovami som zakončoval našu poslednú bajkovačku.
Už od začiatku sa všetko tak nejak komplikovalo, no my nie a nie zaradiť spiatočku a vykľučkovať kým bol ešte čas, ale hlava nehlava sme sa púšťali do prúseru.
Nuž ale, aj o tom je MTB 🙈...

Pôvodne sme na bajk ani nemali ísť, pretože v práci som mal nejaké služby navyše a vychádzal mi len deň voľna.
Lenže dobrý ľudia existujú a kolega Rastík mi s tým helfol.
Zobral za mňa nedeľu a mne sa tým pádom otvorilo okno možností. Chcel som deň voľna využiť hlavne na oddych, prechádzku po meste s rodinkou, no manželka si na kočíkovanie zohnala parťáčky a tak som sa rozhodol, že prevetrám bicykel.
Okolo obeda píšem Adamovi či má voľno prípadne chuť na cyklovýlet a akurát som ho zastihol na odchode.
Prisľúbil mi teda, že na mňa počká, zatiaľ sa nachniape a zabehne ešte niečo vybaviť.
Ja som odhadoval, že sa vychystám do hodinky, ale stihol som to skôr a tak mu opäť píšem, že vyrážam a že ho vyzdvihnem.
Lenže aplikácia akosi nefungovala, správa nezastihla adresáta a tak sme sa minuli a obišli.
Nevadí.
Prvý "strajk"...
Idem bajkom k jeho domu, tam sa krútim jazdím dookola baráku a keď Adam konečne vybehol z vchodu von, nasledovala krátka porada, rozbor trate a mohlo sa vyraziť.
Ešte vravím Adamovi, že zabehneme na námestie do obchodu a kúpim si nejaký doping v podobe mnou obľúbenej Coca Coly na cestu, lenže akosi som zabudol na fakt, že bola sobota a obchod zatvorený.
Da Fuk!
Druhý "strájk".
Čo fčíl....?
Jedna fľaša vody na bajku je málo, ale trasa popri pumpe neviedla.
Adam dal tip skočiť kúpiť vodu na autobusku do automatu.
Bolo to trošku mimo trasy, ale bola to jediná možnosť dostať sa ku Coca Cole 😅.
Malá zmena trasovania a už spokojný z nákupu vyrážame.

Púšťame sa dolu celou SNPčkou popri kaštieli až na most ponad Hron, kde za mostom zatáčame vpravo.
Popri Hrone sa dostávame k starému (dnes už obnovenému) závodnému mostu čo spája závod SNP a Kortínu.
Tu točíme vľavo smerom k zadnej bráne, kde sa dostávame k záchytnej nádrži a poza ňu sa dostávame na lúky za fabrikou.
Je to vlastne obdobná trasa akou sme už šli (pozri vo výjazdoch - "Enviro-Toxický výjazd...")
Tu sme si odhačkli elektrický ohradník, ktorý tu majú kvôli kravičkám, aby sme mohli pohodlne prejsť do arény.
Zahačkávame nazad a sadáme na bajk...
A všimli ste si to slovo =aréna= v predošlej vete?
Veru, nenapísal som ho len tak...
Sadli sme na bajk, ťaháme si pohodovým tempíčkom, neponáhľame sa, obzeráme kravičky, obchádzame hnedé nástrahy a kde tu zrazu - dva býky! 😵‍💫
Stláčame brzdy, hamujeme!
Situácia je nasledovná.
Dvaja býčkovia stojaci a čumiaci na nás, verzus my dvaja stojaci a čumiaci na býky.
Chvíľka napätia....
Ešte jedna chvíľka napätia....
Už som chcel navrhnúť Adamovi, že to opatrne otáčame a padáme, ale našťastie sme býky len vyrušili pri vzájomnej potýčke a tak sa nám po krátkej očumovačke prestali venovať.
Zarazili do seba rohy hlava nehlava a to bol pre nás signál vypadnúť odtiaľ!
Verte mi, v tej chvíli nám bolo jedno či sa na zemi nachádzajú aj hnede míny.
Ťahali sme preč ako o dušu.
Fuuf...
Doteraz som videl býka len v telke.
Je to teda riadne hovädo.
Nechcem si ani predstaviť čo by sa stalo, keby sme ich naštvali.
Nuž, všetko chvala bohu dobre dopadlo a úspešne sme sa vzdialili.
Keď sme prišli na druhý koniec ohradníka, nasledoval rovnaký postup.
Odháčknuť, prejsť, zaháčknuť.
Obchádzame kalove pole a blížime sa k bráne, kde treba už len prejsť cez koľaje a sme na hlavnej ceste...
Ha...
Lenže...
Bola sobota a brána zavretá na reťaz a zámok 🙈..
Štvrtý "strájk" 😅...
A čo teraz? Padla otázka.
Brána nebola nejak zvlášť vysoká a nebol na nej ani ostnatý drôt.
Jedna možnosť bola preložiť si bajky cez bránu.
Lenže sa na ňu zle liezlo a asi by sme bajky dooškierali, z každej možnej strany. Túto možnosť sme teda zavrhli.
Obďaleč Adam našiel nejaký mostí cez zráz kadiaľ tiekol potok (asi odkalovací) na druhú stranu za bránu, lenže sme nevedeli, či sa tadiaľ bude dať bajkom potiahnuť cez ten porast a dostať sa von.
Neostávalo nám však nič iné len risknúť to a vyskúšať.
Ja som ešte potiahol popri kalovom poli až dozadu k akýmsi budovám v nádeji, že možno tam bude iná brána, otvorená, no márne.
Všetko zatarasené.
Vrátil som sa k Adamovi, prešiel cez mostík ponad potok za ním a zistil, že možno sa odtiaľ bude dať vykľučkovať.
Vyjazdené hlboké brázdy od traktora poobrastané trávou neboli zrovna žiadny luxus, a to aj z toho dôvodu, že sa v nich nedalo dobre pedálovať, nakoľko nám pedále drhli o okraje brázdy. No bola to jediná možnosť.
A našťastie nás veru doviedla až ku koľajisku.
Konečne.
Sme von!
Stratili sme nejaký čas, ale už sme boli zhruba za 1/3 trasy a tak som to ešte tak hrozne neriešil.
Napojili sme sa na hlavnú cestu a po krajnici ťahali smer Horné Opatovce.

Pri kostole v zaniknutej obci Horné Opatovce je spravené pekné kryté sedenie.
Tu sme nachvíľu nechali preschnúť naše prilby a doplnili sme zásoby energie.
Ďalší plán bol vybehnúť na vrch Kečka, ale po neznačenej trase popri stĺpe Janík na plešinách (oficiálny názov neviem, ale je tu keška s týmto názvom).
Chodník poznám dobre, už som tadial šiel 4 krát, avšak akosi som nebral do úvahy to, že príroda je v plnom kvete.
Chvíľami to vyzeralo tak, že to otočíme a pôjdeme hore inou trasou, ale nakoniec sme zaradili najľahší stupeň, opäť raz sme to riskli a šliapali.
Čochvíla sme prišli do bodu, kde sa už ťahať nedalo.
Sklon bol príliš veľký a tak sme museli začať tlačiť. Pri pomníčku bola tráva vysoká zhruba po kolená, ale ako sme vstúplili do lesa, všetko bolo oukej.
Ťahať sa stále nedalo, podklad bol listnatý s agresívnym sklonom a rôznym chriapaždím, ale tak nejak sme si z toho urobili turistiku a šliapali do kopca s bajkami popri nás.
Keď sme po pol hodke stúpania prišli na hrebeň, dotiahli sme to ku starému krížu na vrch Kečka už na bajkoch.
Opäť nasledovala malá pauza.
Na tomto mieste je tiež keška a cesta sa tu rozvetvuje na 4 strany.
Viď foto z krížom.
Tri z nich som už prešiel.
Ostávala už len jedna.
Cesta po červenej TZ smerom na Maselné....

Pomerne široká pekná cestička, miestami buď preznačená, alebo zle zakreslená v mapách, neviem.
My sme sa však v mieste kde sa cesta odkláňala do lesa držali "hlavnej" lesnej cesty s tým, že kúsok ďalej by sa tieto trasy mali pretínať.
Tak aj bolo.
Chvíľa ťahania a dostali sme sa na miesto, kde sa nám otvára krásny pohľad na čistinku kde stojí chata.
Áno, konečne Maselné! Spravil som zopár foto a spustili sme sa dolu k chate.
Chata je to krásna, zrejme stará horáreň čo prešla rekonštrukciou, tiež s pekne upraveným okolím.
Je tu možnosť posedieť si na krytej terase, takže ak vás na ceste postretne dáždik, núdzovo sa tu schováte.
Viem ai tu predstaviť peknú, nokym nerušenú chatovačku ci v zime, či lete.
Ten kľud, ticho, pokoj.
Balzam na dušu....

Opäť som čo to pofotil a pozerám do máp.
A tu by som sa na zastavil.
Mapy sú taká moja záľuba.
Otvorím mapy a hľadám rôzne trasy, cesty, prepojenia...
Viem sa tak pri mape prezabávať aj hodiny.
Čiže ja, ako nadšenec máp, mám v mobile presne 11 aplikácii s mapami, z toho mám 3 platené, no ani jedna z nich nedokázala odvrátiť nasledujúcu katastrofu.
Tu som ostal zaskočený, pretože v aplikácii ktorú používam na bajk som pozeral našu aktuálnu polohu a tá bola úplne mimo akéhokoľvek chodníka.
Proste modrá šípka uprostred zeleného ničoho.
Takto som pootvátal aj iné apky a zistil som, že iba dve z nich vedia ukázať cestu na ktorej sme sa nachádzali.
Aj tá bola označená len ako vedľajšia lesná cesta/zvážnica.
Náš plán bol pokračovať po červenej trase smerom na Ladomerskú Viesku, ale ani jedna z tých ciest nebola ako červená TZ označená.
Tá sa tiahla od chaty dole po akejsi novej štrkovej ceste, po ktorej keby sme sa vydali, po dvoch zákrutách by sme sa napojili na miesto kde sme vyšli z hory po tom, čo sme sa vydali zlou trasou.
Hovorím si, no fajn...
Mapy ukazujú že červená TZ je tým a tým smerom a tak ideme na istotu, nebudeme sa tu krútiť po cestách čo nemám zaznačené v mape... CHYBA!
Ak raz budete na Maselnom, zásadne sa držte značiek na stromoch, nie máp v mobile 😂🫣.
Mapy, aj napriek tomu, že ich mám stále aktualizované, ukazujú niečo iné.
My sme sa teda vybrali po zrejme už neexistujúcej starej červenej TZ (aspoň ten jeden konkrétny úsek v okolí chaty na Maselnom) a prišli sme k bodu, kde sa stretávala táto červená TZ s nejakou lokálnou žlto-bielou značkou pri ktorej stálo napísané, že vás dovedie na Konice.
Na Koniciach som tiež už 3x bol, ale tedá túto značku som nepoznal.
Celé je to v tomto úseku úplne zle značené, čiže znova zdôrazňujem - držte sa zdravého rozumu a pohybujte sa len po upravených cestách a zvážniciach.
My sme sa zatúlali na starú červenú značku a keď sme vybehli na zvážnicu, kde sme asi za dve sekundy prefarbili naše bajky a seba do hneda a totálne sme zapadli v rozmiaganom bahne, tušil som, že toto už nem dopadne dobre.
Opodial som zazrel nejaký stroj, zrejme LKTčko a už som vedel, že ďalšia pekná lesná cesta padla za obeť ťažbe a že pravdepodobne aj preto došlo k preznačeniu.
My sme sa s Adamom aj snažili dostať na tú novú cestu (čo sa nám neskôr podarilo), no nezaobišlo sa to bez následkov.
Vyzerali sme teda hrozne.
Ciže - toto bol dnes uz nás piaty "strájk" 🫣😮‍💨.
Áno áno, teraz si asi poviete, že MTB je aj o tom a ja s vami úplne súhlasím...
Akurát som bol nahnevaný, lebo nám to troška ukrojilo z času, ktorého už nebolo nazvyš.
Zablúdený, nabrali sme asi 3kg váhy navyše kvôli blatu a vlastne sme už ani nenašli tú cestu, ktorou sme sa chceli dostať do Ladomerskej Viesky, kde sme mali našu bajkovačku zakončiť.
Spustili sme sa už po tej novej červenej TZ až k rampe, kde sme našli tabuľu a šípky, ktoré odkazovali na to, že cesta vedie na Konice.
A túto časť som už vlastne aj poznal, keďže touto trasou som na Konice šiel minulý rok, keď som testoval nový bajk.
Aspoň som už zistil, čo za rampu to je a kam sa poza nu dá dostať...
Hneď som teda vedel, kde nás táto cesta "vypľuje".
Nasledoval zjazd dole popri horárni a popod starú skládku sme to po panelovke a následnom lúčnom skrátení si cesty dobačovali až na hlavnú priemyselnú cestu.
Keďže sme sa do Ladomerskej Viesky nedostali cez les, padol návrh skociť na kofolu do Ladomeru a tak aspoň takto symbolicky zakonciť naše strastiplné putovanie.

Viac sa už v podstate nič zaujímavé neudialo.
Potiahli sme cez park a moju pivnicu, kde som si vzal cyklo-kozmetiku a kefy až na wapku pri starej poliklinike, vybrhlili bajky a šli domov.

Celkovo som veľmi rád, že sme vybehli na bajk.
Opäť sme videli niečo nové, zaujímavé miesta a trasy, čo mám pri cyklistike rád.
Hnevá ma akurát to, že možno ďalšie pekné miesto padá za obeť ťažbe a ďalšia pekná cyklotrasa bola nahlodaná...

Bajku zdar, čaute.
= hikebiker =