Astrocykloturistika # MTB # cykloturistika # trasy # skúsenosti # jazda v teréne # výlet # cyklovýjazdy

Iba ten názov témy vo mne evokuje nejakú pavedu. Astrológiu a pod.

Andy Warhol onehdy povedal, že príde doba, keď každý bude mať svoje vlastné fórum. Alebo to bolo trochu inak?

2013-04-28 Skalica/Zlatnícka dolina - Žalostiná
Prvý tohtoročný výlet do Skalice, cca 30 km (každý údaj iný - computer 34,05, Strava 30,9 km, Endomondo 29,67 km). Pekná jarná idylka, vtáčiky spievajú, hmyz cvrliká a všetko to pučí a nalejvá...len mne nikto nepučí a nenalejvá
link Endomondo http://www.endomondo.com/workouts/182540410/7519531
link Strava http://app.strava.com/activities/51161690

2013-06-27 Záľubica - Václavák - chata Vinná - pamätník SNP - chata Gehuľa - Ruskinovce - Záľubica
Počas môjho týždňového cyklopobytu pod Tatrami sa mi konečne podarilo dostať aj do bývalého vojenského obvodu Javorina. Pekné to tam je, až na tie kopce vyholené drevorubačmi. Škoda, že počasie nám spočiatku neumožnilo výhľady ale v druhej polovici výjazdu to už bolo fajn.

... a ja som si zas myslel ze pojde o vyjazdy amaterskych astronomov na bikoch na nocne pozorovania do odlahlych koncin kde nepresvita svetlo obydli..

Včerajší nevydarený výjazd na Myjavu a Skalicu. Po cca 46 km prdol zadný plášť a 12 km som tlačil do Zlatníckej doliny (post733895.html#p733895). Inak veľmi teplo ale výhľady veľmi pekné. Vlakom som išiel ráno o 7,53 z BA s prestupom v NMnV na motoráčik v ktorom som sa dohegľoval do Myjavy. Odtiaľ cez Starú Myjavu, lyžiarsky svah na Kubikovu vrch, dolu na Megovku (tu ma uhryzol neurotický jazvečík ), potom ďalej do Javorníka a Velkej nad Veličkou, Šumárnickou naučnou stezkou k veternému mlynu v Kuželove, stúpaním na U tří kamenú a pekne ďalej do kopca na Kobylu, ďalej na Bielu studňu a zjazd krížom cez lúku na Výzkum, ďalej dolu na Kněždubský háj a pokračovaním na v.n. Lučina kde cca 1 km pred nádržou som prišiel o zadný plášť a musel som to dotlačiť 12 km do Zlatníckej doliny, mal som dosť.
Link na Endomondo: http://www.endomondo.com/workouts/222635195/7519531

Astro, premenuj tuto temu , lebo pod tym nazvom ocakavam skor prispevky pani Suvajdovej, ako tvoje.

Pekne foto. Kedy bola fotena prva pri priehrade? Zrejme sme tam minuli len tesne. Ja som v tu nedelu dal rano rychlovku na Javorinu a rozhladnu Polanu a kupanie bolo 10:00 -10:30 . Zda sa mi, ze tu kupajucu cyklopartiu, co tam bola, mas na foto vlavo pod stromami.

V takom teple si neviem predstavit dat celodnovku.

Palo TT asi sme sa naozaj minuli tesne, ja som do Myjavy dorazil vlakom o 10,13 a išiel som hore. Inak na to teplo som si už zvykol, možno si spomínaš môj výlet pred rokom, v rovnakej horúčave som sa šplhal po žltej zo Starej Turej na Javorinu, pri Miškech Salaš mi už asfaltová cesta tiekla pod kolesami

Zvyknes chodievat cez vikendy pojazdit mimo BA ?

Áno, keď sa dá utekám z BA. Tento víkend bola v pláne Štiavnica ale aj vzhľadom k sobotňajšiemu dažďu sme ju zrušili ale bol som v Skalici. Obľúbená destinácia je Myjava, Skalica a okolie.

Ešte jeden júlový výjazd s palo1707. Trasa Skalica/Zlatnícka dolina - v.n. Mlýnky - Radějov - rozhľadňa Travičná - v.n. Lučina - Žalostiná - Koválovec - Zlatnícka dolina. Príjemný výjazd, palo možno doplní nejaké jeho fotky. Cca 45 km. Link na Endomondo http://www.endomondo.com/workouts/219409675/7519531

Jóoj dnes bolo parádne, tak sa darilo ako nikdy Jediný komu sa nič nestalo bol astro, inak čistá smola. Blata bolo požehnane, bojím sa čo objavím keď ho budem dávať dole z bajku, prípadne že rovno zlezie spolu s lakom. Dúfam, že čoskoro príde fotoreport.

Pekný výjazd post762636.html#p762636
Naozaj, ja dnes okrem kŕčov v pohode, žiadny pád aj keď v jednom momente sa mi zrazu prepadlo predné koleso do jamy plnej lístia. Škoda, že záverečný singel po žltej do Zlatníckej doliny nebolo pod kopou lístia vidieť, išiel som len po pamäti.

sa poondiam az teraz som nasiel tuto temu a myslel som fakt ze nejake nocne vyjazdy spojene so sledovanim oblohy
vcerajsok som mohol dat sem no nist nabuduce budem mudrejsi

Niekedy je to aj o sledovani oblohy

zatial len zopar fotiek, pracuje sa na tom

Deň 2.4 – Lesní bar, Rejvíz (posledný deň mojej cyklodovolenky)
A je to tu, koniec takmer dvojtýždňového brázdenia slovenských a českých, pardon moravskoslezských lesných chodníkov. Za hranicami som trávil štyri dni, zostal posledný naplánovaný výlet – navštíviť Lesní bar nad obcou Horní Lipová a národnú prírodnú rezerváciu Rejvíz s Velkým mechovým jezírkem. Počasie ráno ale nepraje a z mrakov nad hlavou sa lejú litre vody. Konzultujem český hydrometeorologický portál, ktorý hovorí, že popoludní sa má počasie umúdriť. A tak sa aj stalo. Popoludní nahodím bajk do auta a vyrážam smer Horní Lipová.
Prejdem takmer cez celú obec Horní Lipová (637 m n.m.) keď tesne pred železničným mostom vidím pri ceste drevenú tabuľu s prosbou: „Prosím neparkujte za mostem, probíhatěžba, parkujte ZDE.“ Auto teda nechám na parkovisku a v príjemnom slnečnom počasí vyrážam po asfaltke na prieskumnú misiu, či teda ten Lesní bar fakt existuje tak ako som o ňom čítal. Cesta vedia lesnou asfaltkou, ktorá ale nevydá čaro lesného baru zadarmo a tak sa poriadne dvíha a človek sa celkom nadrie, hoc len na krátkom asfaltovom výšľape. Sú to ale naozaj len 2 kilometre. Už z diaľky ho vidím – pekný drevený zrub s lavičkami pod strechou, lavičkami mimo strechy, s ohniskom pri lavičkách, v ktorom horí oheň, s krbom, v ktorom takisto horí oheň. Zosadám z bicykla a hltám atmosféru niečoho, čo som v tejto galaxii ešte nevidel. V drevenom korýtku, cez ktorý preteká voda z lesného potôčika sa chladia pollitrové minerálky, pod ďalším korýtkom, ktoré chladí plechovky s energeťákmi, sú plné basy piva a nealkoholických nápojov – cola, pomaranč. Tie sa chladia prirodzene kvapkajúcou vodou.Vedľa v úhľadnej drevenej poličke vysekanej z kmeňa stromu sú naskladané krabicové džúsy, na podlahe miska s pripravenými štamperlíkmi. Vojdem do zrubu, pod strechou sa krútim ako na ringišpíle, pretože neviem kam skôr pozerať. Pod poličkou s drievkom a nožmi je prenosná chladnička, nápis nad ňou hovorí, že obsahuje klobásky a špekáčky. Hneď pri nich sú pripravené kečup a horčica. V zrube je okrem mňa ešte jeden starší pár, pani vyhodnotí moje nekoordinované pobehovanie po zrube ako bezradnosť a ponúka sa, že mi to všetko preloží. Poďakujem a vysvetlím, že vďaka pôvodu polovice mojej rodiny z Moravy a Hané všetkému veľmi dobre rozumiem. Pár si varí kávu, poprosím, že ak im zostane trochu vody rád si dám s nimi.S radosťou mi kávu urobia kým ja behám ako splašený dostihový kôň z jedného kúta baru k druhému a všetko fotím. K dispozícii sú tu dve plynové dvojplatničky, kanvice na vodu, kompletný riad – poháre sklenené aj jednorazové plastové, nože, ražne, lyžičky, v drevenej truhlici je schovaný chlieb, ďalšia horčica, cukor, smotana do kávy, kávu si môžete vybrať mletú na turka alebo instantnú, kto má chuť na sladké môže si vziať vynikajúce trubičky z neďalekej pekárne, keksy, gumené cukríky, rôzne druhy čaju. Okrem jedla a pitia nájdete aj mapy, odznaky, pohľadnice. Pri všetkom je cena, ktorú zaplatí človek do kasy, pod ktorou sa nachádza menšia kasička s mincami na prípadný výdavok. Keď konečne prestanem splašene pobehovať po bare, poprosím pána aby mi urobil obrázok s kávou pri krbe. Urobil....nuž ale ani stabilizátor nepomohol . Vypijem s dôchodcami kávu, poradia mi, že umyť „šialok“ môžem obďaleč v prírodnom umývadle – sústava drevených sudov, cez ktoré preteká voda. Vezmem jednu plechovku energeťáku, kreslenú mapu Jeseníkov, vhodím mince do kasičky, rozlúčim sa s parťákmi a idem ďalej po lesnej ceste smerom k ďalšej zastávke, ktorou je Horní bar. Opäť treba trošku stúpať ale teraz je to už pohodovejšie. Strejda mi hovoril, že kedysi to fungovalo tak, že v hornom bare bolo všetko zadara. Že teda keď človek vyšiel až sem tak si mohol niečo vziať za odmenu. Teraz ale válov zíva prázdnotou, možno cez sezónu to bude znovu fungovať. Teraz je ešte len jún a navyše pracovný deň - štvrtok. Pokračujem ďalej k bodu Panoramata, odkiaľ je skutočne pekný výhľad. Na chvíľu spočiniem na lavičke a kochám sa. Viete, čím som sa kochal najviac? Lesmi. Lesmi, v ktorých stáli zelené stromy a kde nebolo ani stopy po rabovačskej ťažbe dreva napriek tomu, že som prechádzal okolo čerstvo naskladaných, voňavých kmeňov ihličnanov. Ťažba tu prebieha veľmi kultivovane a stopy po nej len ťažko nájdete. Pokračujem ďalej po lesnej asfaltke k útulni Mates (1 075 m n.m.) odkiaľ odbočím na finálnu časť tejto časti výletu, ktorou je hraničný bod Smrk. Cestou neodolám a odfotím prekrásny vyvrátený koreň, podľa vychodeného chodníčka k nemu sa tu fotí každý. Po 1 km sa ocitám na hraničnom bode Smrk (1 109 m n.m.) s útulňou Mrazík. Toto čarovné miesto ma celkom uchvátilo. Smeruje z neho množstvo chodníčkov na všetky strany, človek si až nevie vybrať kam pretože každý sa po chvíľke stráca v čučoriedkach a láka na objavenie. Ja sa však vraciam späť k Matesovi a ďalej až na rázcestie Luční vrch (980 m n.m.) kde beriem žltú TZT a smerujem po dlhej zvážnici späť dolu do Horní Lipové. Je to dlhý, pohodlný zjazd. Po celej dĺžke zvážnice natrafím len na jedno jediné miesto s bahnom po ťažobných strojoch, samozrejme ho zbadám v poslednej chvíli takže ním preletím na plné gule a blato sa snažím vypľuť z úst a vyžmurkať z očí. Po príchode k autu bajk nakladám dnu a smerujem do mesta Jeseník k druhej časti môjho dnešného výjazdu.
Celková štatistika výjazdu: 21,54 km, nastúpaných 655 m (Endomondo).
Po príchode do kúpeľného mesta Jeseník (432 m n.m.)zaparkujem pri Bille, nájdem si žltú značku a vyberiem sa po nej hore po asfaltke cez veľmi peknú vilovú štvrť. Stúpanie sa následne kľukatí lesom až ma dovedie na križovatku Čertovy kameny (694 m n.m.) Ak by som odbočil na modrú TZT tak k rozhľadni Zlatý Chlum by to bol už iba 1 km. Ja však pokračujem ďalej po žltej TZT širokou zvážnicou po vrstevnici. Cestou sa ponúkajú krásne výhľady pomedzi stromy a dal by som ruku do ohňa, že v jednom mieste sa pozerám na Rychleby z opačnej strany. Cesta je pohodlná, po zvážnici opäť nasleduje kúsok asfaltu, ktorým prídem až do osady Rejvíz (780 m n.m.). Je to malá osada so 66 stálymi obyvateľmi, pri ktorej sa nachádza rovnomerná národná prírodná rezervácia. Pomedzi stromy smerujem až k rezervácii. Pri vstupe do nej je brána, malý domček a miestny strážca (vyzeral ako Krakonoš) ma zinkasuje za vstup – 20 Kč a dostávam za to pohľadnicu ako vstupenku. Vraví, že bicykel by som si mal odložiť pri ňom, že by ma dnu nemal pustiť. Vravím, že bicykel budem vedľa seba tlačiť. Dali sme sa do reči, popreháňal som jeho čokla, ktorému som gumenú hračku hodil do tak hlbokého pralesa, že som myslel, že sa stratí nielen hračka ale aj pes, lenže ten ju bez najmenších problémov našiel a skôr než som stihol zdrhnúť položil mi ju k nohám a dožadoval sa ďalšieho hodu. Nakoniec mi strážca dovolil nielen vojsť s bicyklom do rezervácie ale aj na ňom po drevených lávkach jazdiť. Iba ak by som stretol peších tak ma poprosil aby som im uhol. Je tesne pred 18tou a na chodníku takmer nikto nie je tak si jazdu po lávkach cez mokrade užívam akoby to bol singel Na konci lávok je Velké mechové jezírko. Čarovné miesto s čiernou vodou a svojim vlastným životom. Je tu urobená pekná drevená terasa, z ktorej sa môžu návštevníci kochať. Pofotím jazierko, matku kačicu s tromi káčatami, ktoré svorne skenujú okraje jazierka hľadajúc potravu a vydávam sa po lávkach späť. Za osadou Rejvíz beriem červenú TZT a smerujem k ďalšiemu – poslednému cieľu svojej výpravy.
Prvotné stúpanie po červenej bolo krátke, ale riadne výživné. Potom sa chodník kľukatí lesom a striedajú sa klesania so stúpaním, povrchy sú rôznorodé – od širokej zvážnice cez lesný koreňový chodník až po voľné kamene. K rozhľadni Zlatý Chlum (875 m n.m.) prichádzam žiaľ už po otváracích hodinách, tak si ju pozriem len zvonku. Je to veža vysoká 26 metrov stojaca na rovnomennom vrchole nad mestom Jeseník. Čaká ma už len záverečný, úplne posledný zjazd dole do Jeseníka. Nevediac čo ma čaká sa spúšťam po lesnej ceste označenej spoločne modrou a červenou TZT. Je trochu rozbitá ale jazdia po nej terénne autá na vrchol (dve tam stáli). Sprava z lesa vidím prichádzať dvoch downhillistov tlačiacich svoje stroje a keď okolo nič fičím so smrťou v očiach začujem: „Boreeeeeec!“ O chvíľu sa značky rozdeľujú a ja pokračujem po červenej, ktorá zatáča viac vpravo. A to bolo super rozhodnutie, pretože tento zjazd zo mňa vytriasol dušu. Vďaka môjmu bajku to ale bola zábava i keď v jednom momente po prechode akýchsi koreňov či kameňov som zrazu pocítil, že sa stroj zastavuje a moje telo sa snaží pokračovať. Neprehliadnuteľným znamením bola snaha mojich nôh vyzuť sa z tretier. Našťastie sa bajk nezastavil úplne a po chvíľke dobehol moje telo a ja som si s úľavou vydýchol a bezpečne došiel až k Bille. Tento zjazd by som ale v niektorých pasážach označil za dobré AM/EN dobrodružstvo. Stál však za to, bajk dostal naposledy poriadne nažrať a tlmič aj s vidlicou dosiahli dorazy.
Druhá časť výjazdu bola opäť úspešná a ja som splnil svoje naplánované ciele. Celková štatistika výjazdu je 24,65 km, nastúpaných 810 m (Endomondo).

Obe časti výjazdu sa dajú elegantne spojiť bez toho aby bolo potrebné sa medzi nimi presúvať autom. Od útulne Mates stačí pokračovať po žltej TZT, ktorá vás dovedie priamo do Jeseníka. Je to už ale kilometrovo a časovo trochu náročnejšie. Neodpustím si ešte jeden postreh – miestni si turistov vážia a robia pre nich veľa. Značenie – či už turistické alebo cykloturistické a dokonca aj lyžiarske/bežkárske je tak perfektné, že človek nemá šancu zablúdiť. V Tatrách, kde som doma, som zablúdil na Tatranskej magistrále! v západnej časti Tatier, tu to turistovi značenie jednoducho nedovolí.

Ešte dopĺňam gpx Nech sa páči:

Vďaka za inšpiráciu. Ten lesný bar - neuveriteľné!!! Škoda, že už nechodím do Olomouca na služobky