Pasia v Súľove

Sú dni v roku, keď sa nedarí. Niečo sa pokazí alebo vám niekto niečo ukradne. Vačšina ostatých dní je všedná. Ľudia chodia do práce, do školy a tešia sa na nejaký ten oddych cez víkend. A potom sú tu dni, ktoré sa vrývajú do pamäte a zanechávajú dlhotrvajúci sladký pocit, avšak omnoho dlhšie trvajúci ako tie žuvačky z reklám. Tohoročný maratón v Súľove patril práve medzi ne.

Už lokalita sama o sebe veľa naznačuje. Súľovské skaly. Krásna príroda, nebezpečné bralá, neschodné cesty a miesta neprístupné motoristom. Každý účastník musí uznať, že organizátorom sa tento neuveriťeľný potenciál podarilo znamenite využiť.
Po príchode do dedinky Súľov ma čakalo prvé príjemné prekvapenie - parkovanie. Na rozdiel od niektorých iných podobných akcií s vyššou účasťou som nezaznamenal žiadne problémy, hoci som sa dostavil o 5 minút 12. Taktiež prezentácia prebiehala pokojne. Čo sa priestoru štartu týkalo, jediným postrehnutým mínusom bola jeho nedostačujúca kapacita.
Hňeď od rána bolo jasné, že brať so sebou pršiplášť, či výbavu na prežitie v tundre je zbytočné. Počasie bolo jednoducho letné. Bál som sa nedostatku pitných tekutín, lebo som sa rozhodol ísť naľahko, len s litrom vody bez zálohy, no tu musím organizátorov výnimočne pochváliť. Na strednej trati, ktorú som absolvoval, nielen že boli občerstvovačky výborne strategicky rozmiestnené, ale boli aj vynikajúco zásobené. Nikde nechýbalo ľahké jedlo, ovocie, jontové nápoje, voda, ba dokonca buchty a šišky boli v jedálničku " title="
Trasa maratónu viedla miestami po asfaltových cestách s jemným stúpaním, najmä pri prechodoch cez dedinky s občerstvovacími stanicami a bezprostredne po štarte a pred cieľom. Pretekárom asi najviac vyhovovali lesné a poľné cesty tiehnúce sa malebnými lúkami, lesmi a lesnými čistinami. Takisto si však na chuť prišli labužníci, pretože nechýbali namáhavé výšľapy a technicky náročné zjazdy po turistických chodníkoch. Hoci výhľad na okolitú krajinu lahodil očiam, vďaka horúcemu slnečnému počasiu dostalo telo na týchto otvorených úsekoch riadne zabrať. Nepríjemné boli aj slnkom vysušené prašné poľné cesty, kde nás, podľa slov niektorých účastníkov, nakŕmili prachom. V istom momente som mal pocit, že padla hmla. Našťastie bola trasa výborne zvolená a jej prevažná časť viedla tieňom lesa. Všetky úseky boli výborne značené a neviem o nikom, kto by mal počas preteku problémy s orientáciou. Ani profilu trate sa nedá nič vytknúť. Na päťdesiat kilometrov dĺžky mi prišlo nastúpaných 1600 metrov práve akurát. Až na jeden krátky úsek, ktorý bol mimo možností cyklistov, prakticky nebolo treba zosadať z bicyklov.
V cieli potešil pretekárov aj divákov sprievodný program, bufety s pestrým výberom jedál a občerstevnia a špeciálne na pretekárov čakalo pečené kura. Umývanie železa prebiehalo hladko, k dispozícii boli 3 WAPky. Avšak vojenský stan s paletami na zemi a voda ohrievaná v kotli na uhlie ma nepríliš lákali. Radšej som využil studenú vodu na WC ako kačica.
Veľmi rád by som napísal aj nejaký väčší nedostatok, ktorý som postrehol, avšak nemôžem. Niet takého. Malebné prostredie, dokonale zvládnutá organizácia, výborne zvolená a značená trasa, skvelá atmosféra preteku. Hoci som sa ho tento rok účastnil prvýkrát, zapáčil sa mi tento maratón natoľko, že ho zaradím medzi svoje každoročne navštevované podujatia. A veru by mali aj ostatní.
(Rypo)

Dodatok od červa: v prvom rade sa ospravedlňujem návštevníkom (a Slavovi), ktorí čakali na report po maratóne. Kvôli pracovným povinnostiam som sa k tomu ani nedostal a ďakujem Rypovi, že sa toho ujal. Navyše, bolo by mi ťažké písať report o Súľovskom maratóne, ktorý by sa líšil od tých predošlých. Slavo je dnes už absolútnou zárukou kvality a ak výjde počasie, maratón je takmer bezchybný. Tento rok počasie vyšlo nádherne a ja si naozaj nedokážem vybaviť jednu vec, ktorú by som mohol vytknúť a ktorá by bola nejakým spôsobom ovplyvniteľná organizátormi. Ja osobne som sa vynikajúco povozil, konečne prebehol svoj nový bike, vyskúšal si nové súľovské trate a užíval si hlavne zjazdy, ktoré boli zadosťučinením po výživných kopcoch. Som takisto rád, že som konečne mal možnosť spoznať množstvo ľudí z fóra MTBiker.sk; je dobré vedieť, že reálne existujete " title=". Týmto chcem vzdať hold Slavovi a jeho organizačnému tímu a popriať veľa úspechov do ďalšieho ročníka. Na ňom sa asi neuvidíme (kedže promujem), ale už sa snáď podarí prekonať magickú 1.000 v počte návštevníkov.

Veľmi obsažný thread o Súľovskom maratóne nájdete na našom fóre: http://forum.mtbiker.sk/viewtopic.php?t=15297

Tentokrát sme bez fotogalérie, ale tisícky fotografií môžete nájsť na nasledujúcich linkoch:

Peter Papík

Ján Mekyňa

Ján Mekyňa 2

Peter Ipser

janicoo

skicool 1

skicool 2

skicool 3

matheos

konnky

Karol Jungmann

Milan Remenár

Jaro Krajčír

Jaroslav Gazdík