Spomienky na Poráč

Deň 0: Príchod. Zopár z nás (účastníkov) prichádza o deň skôr, nech sa nemusíme stresovať a máme celý úvodný deň na poflakovanie a bajkovanie. "A není náhodou, že těch pár chytrých hlav se schází v Poráči. V Poráčské dolině!" " title=" 

 

P. S. Ani to nemáme zo Svitu, kde sme ubytovaní kvôli Horalovi, ďaleko. Niektorí drsňáci idú rovno na bajku a ešte si strihnú nejaké pekné miesta cestou, ja baby vyháňam na Zelené pleso a to je asi aj za dva normálne výjazdy. 

 

 

Deň 1: Začíname. A hneď dosť drsne - nekonečné stúpanie na Plejsy zo Sloviniek spestrené blúdením spojeným s cykloturistikou a presviedčaním zo strany cicemice, že to GPS funguje a sme na značke (bajky na ramenách, prekračujeme stromy v lese bez náznaku cestičky v 30%-nom sklone). " title=" Marek (náš sprievodca) sa nezdá - iný dupač. Mal by mať trvalo namontované EKG s pípačom nech vieme, že žije, keďže ani v brutal stúpaniach na ňom nie je vidno, že by sa nejak trápil. " title=" A dievčatá sa nenechávajú zahanbiť a prikladajú, takže som rád, že ešte aj hore na hrebeni žijem (asi pomsta za to Zelené pleso). Ale to nie je všetko - pár bajkerov sa oddeľuje ešte pred dosiahnutím vrcholu " title=" a v prvom zjazde triafa mačka jediný kameň široko-ďaleko a z bajku má razom nepojazdnú kopu drahého šrotu (nie, nebolo to na DH trati, len na obyčajnej lesnej ceste). Domov bajk nesú obetaví spolubajkeri na striedačku, mačka krivká popri nich (apoň majú čas na pokec) a my ich dobiehame po peknom výlete a chutnom obede na Plejsoch až tesne pred cieľom. Za jasotu fanyniek vchádzame spoločne do areálu a nebyť faktu, že z jedného bajku sem-tam niečo divne trčí/visí a mačka má odreté kolená, tak by to bol ideálny začiatok campu.

 

 

Deň 2: Vyrážame všetci spoločne smer Závadka. Niektorým sa po včerajšom zoznamovacom večere ide trochu ťažšie, ale nakoniec dorážame na miesto určenia všetci. Mačka sa správa podozrivo zodpovedne - v stúpaniach ma síce predbieha (nechápem), ale v zjazdoch ide po včerajšej skúsenosti veeeľmi opatrne. Do Závadky sa všetci tešíme, lebo organizátori pripravili prekvapko a miestne tety nám napiekli. To bude žranica. A aj bola. Ďakujeme. " title=" V Závadke sa partia delí na viaceré smery, tá moja časť partie vyráža smer Spišský hrad. Pssssssssss... WTF? Lapalko v prvom peknom zjazde práve prerezal bočnicu na zadnom plášti. Opravené a ide sa ďalej, ale lapalko trochu zbytočne stresuje, že ten plášť nevydrží, a tak sa po pár km oddeľuje a ťahá domov. My pokračujeme, v Spišškom Podhradí sa skladáme už tradične v parku v centre ako bezďáci, vykupujeme potraviny a obedujeme. Toto som nečakal - čerstvo napapkaní vyrážame najkratšou možnou cestou na hrad. Strmina "jak sviňa" a ešte aj dosť dlhá. Nezohriaty to dávam ledva-ledva na najľahšom prevode a aj ostatní majú čo robiť, prípadne kúsok tlačia. Dostávame sa na parkovisko pod hradom, prechádzame popri Dreveníku (krása), vynechávame jednu peknú pasáž keďže väčšina toho už má dosť a ďalším nekonečným stúpaním k chate Galmus (nostalgické spomienky na lagondu) a hrebeňom po modrej (nádherný záver) prichádzame domov. Večer sa žije intenzívnejšie ako včera, ak to pôjde takto ďalej, tak nechcem vedieť ako to dopadne zajtra. " title="

 

P. S. Mačka s nami síce nešla, ale vytrela sa aj dnes. Možno práve preto. Ale zas v našej partii sa vytrela cicamica a to je vlastne tiež mačka, takže je to jedno. Mačky proste bajkovať nevedia. " title="

 

 

Deň 3: Zase som sa nechal ukecať na Censored... (ako aj minúly rok). Trasu popisovať nebudem, ani sám poriadne neviem cez ktoré všetky zákutia nás drotár povláčil. " title=" V každom prípade to bola samozrejme najzážitkovejšia trasa zo všetkých a teraz spätne som rád, že som bol. Ale ako to už býva, nič dobré nie je bez komplikácií a tak tie začínajú hneď po štarte - už po výjazde z Poráča sa stráca Berco a kým nás nachádza, tak ja pohodlne stíham opraviť seknuté predné (a to mám pevnú osku na 5 imbusov). " title=" Potom sa to už naštastie rozbieha – mávame nadšeným kričiacim deťom v Rudňanskom ghete, striháme to cez zaujímavé miesta, dávame beer/kofola-stop v jednej "karčme", chytáme pár žihadiel od "priateľských" včeličiek, ja a Berco od drotára ako bolestné dostávame miestny FR singel (mňam) a zrazu je to tu. Myšiak Jerry už nemôže pokračovať z dôvodu "technických" problémov a Kaska sa k nemu obetavo pripája, že naňho bude dávať pozor. Hold, keď nerobia problémy mačky, tak potom zas myši. Človek si nevyberie. " title=" Najkrajšia pasáž nás ešte len čaká a tak po pár defektoch a geniálnom a pre mňa v ten deň nedateľnom stúpaní (neviem vlastne či a kto to dal celé) si vychutnávame za odmenu krááásny a dôveryhodný singel (to je taký, kde pod lístím nečíha žiadna zrada). " title=" Ďalšia pauza na Čingove (pitie grátis) a ďalšie totálne bajkové lahôdky hneď potom. Nad našou obľúbenou Závadkou si dávame pri slnku klesajúcom nad horizont aj skupinovú foto (tá predposledná) a doklepávame to domov za šera v sprievode ďalších defektov. Akurát ešte pred zotmením stíham na hrebeni pred posledným zjazdom cvaknúť Tatry, ale keďže sa záber nedá použiť (zlá kvalita), tak som sa s ním trochu pohral (posledná foto). Kalí sa až do rána a to naozaj nepreháňam, tancujú aj tí, čo nikdy netancujú... " title=" Úžasný záverečný večer s úžasnou atmosférou.

 

 

Deň 4: Deň odchodu. Vstávať sa nikomu príliš nechce (bodaj by, keď sa ide spať ráno), ale napriek tomu sa zbiera pár nezničiteľných jedincov, ktorí si ešte dávajú rozlúčkový výšlap smer Bukovec (veľmi výživné a dlhé stúpanie v podstate bez prerušenia hneď od ubytovania). My ostatní sa pomaličky prebúdzame, balíme, lúčime a chystáme na odchod. Počasie tiež nesklamalo, čo viac si priať...

 

 

Ďakujem celému organizačnému teamu (MTB club Spiš a ďalší) a všetkým zúčastneným za krásnu dovolenku a za to, že mám teraz v zime na čo spomínať. " title="

 

Fotky: http://picasaweb.google.com/The.best.of.Cyklocamp.2009