Hornonitrianska ALPINA MTB Tour Pravenec

Len niečo cez dva týždne stačili na to, aby počasie prekonalo storočný rekord v májovom úhrne zrážok. Mokrá trať bola v Juri, vo Vlkanovej a prehánky boli takmer celý týždeň pred dnešným pretekom. A to najhoršie hlásia na dnes a zajtra. Zrejme to bol hlavný dôvod, že sa prihlásilo iba 153 pretekárov.

O desiatej odštartovala necelá dvadsiatka maratóncov, o 10:05 pretekári na strednej trati. Ja som bol prihlásený na dlhú trať, ale keďže v poobedňajších hodinách sa predpokladal dážď, pri prezentácii sa prehlasujem z dlhej trate na strednú. Štartujem v strede balíka. Trať hneď po štarte zahýba do kopca na lesnú cestu, kde pre množstvo blata všetci okolo na chvíľu zoskakujú a tlačia. Tu trochu cítiť nervozitu, keď rýchlejší zozadu sa derú poklusom dopredu. Ďalej trať vychádza z lesa na rozmočenú cestu po lúke. Mierne hore, mierne dole a sme opäť v lese na zvážnici. Čaká na nás niekoľkokilometrové nie strmé stúpanie lesom. Peloton je natiahnutý a roztrhaný, tu už má takmer každý svoje miesto. Nasleduje zjazd. Mláky a blato sú aj v zákrutách, občas cestu pretne rigol. Začínam obiehať jazdcov, ktorí menia duše. Potom sa napojíme na asfaltku a stúpame dolinou. Dobieham Mariku Kucirkovú, jedinú ženu na dlhej trati. Jej dres podozrivo sčernel, ale úsmev jej nechýba. Už pol kilometra sa v stúpaní drží za mnou. Moc tomu nerozumiem, ona predsa ide štyri kolá. V hlave rozoberám, kde som v príprave spravil chybu. Na nič som neprišiel, veď aj súperi ktorých som už predbehol majú zvučné mená. Cesta je čím ďalej tým strmšia a keď už potrebujem zvolniť, za prudkou zákrutou končí asfalt aj nepríjemný sklon. Po chvíli zhodím reťaz o dva prevody nižšie a lesnou cestou v stúpaní dobieham Mira Kováča zo Športservisu Bratislava. Keby som vedel, že on dnes skončí tretí, tak sa ho držím zubami-nechtami. Zrazu sme štyria. Miro si do kopca krúti ten svoj smiešny prevodík a ledva nám stíha. V zjazdoch však naplno využíva vlastnosti svojho fula a vystrkuje na nás zadok. Robí si náskok ale len dovtedy, kým nepríde ďalšie stúpanie. Potom sa znova vymeníme. Takto sa bavkáme lapajúc po dychu až kým trať neopustí zvážnicu na lesný chodník. Možno ani chodník to nebol, len tá trať. Je strmá, blatistá, okorenená. Ťažko sa na nej predbieha. Jožko Orem začujúc moje brzdy nás ešte pustil, ďalších však predbehol už len Miro. Hrúbka blata rastie, v zjazdoch niekedy plávam. Napriek mnohým odporúčaniam a chválospevom o tom, ako Nobby Nic dobre drží stopu, som nemilo prekvapený. Lietam v tom blate ako špinavá handra a môj Nobby nerobí Nic, aby som sa cítil istejší. Tí predo mnou ma držia v šachu. Miro sa stráca v bučine, tak som sa rozhodol v zákrute vnútornou stranou obehnúť naraz troch jazdcov. Už som bol pred nimi, keď mi na koreni ušlo predné koleso a vyváľal som sa v blate. Dohovoril som Nobbymu, nahodil som retiazku a pustil som sa na stíhaciu jazdu. To už však vychádzam z lesa, prechádzam cieľom a stojím v bufete. Postál som tam asi necelé dve minúty. Ako som neskôr zistil, presne o toľko bol nakoniec v cieli tretí Miro Kováč rýchlejší. Keby som však v bufete nenačapoval a niečo nezjedol, asi by tá strata bola ešte väčšia. Miro je proste lepší.

Druhé kolo som šiel o niečo pomalšie. Niektorých som ešte predbehol, niekto zase mňa. V singlíku som to teraz pustil ešte viac a zase ma praslo. Do cieľa ešte dvakrát som zažil situáciu, že som padal na zem, ale v poslednej chvíli som sa zachytil o nejaký strom. Tento úsek bol pekným spestrením klasickej slovenskej zvážnicovej maratónskej trate. Bol dosť dlhý, nielen dolu kopcom. Trať bola celkovo rýchla a voda jej trochu pridala na obtiažnosti. Mne sa páčila.

Bol som tu prvý raz a celkovo sa mi v Pravenci páčilo. Možno aj preto, že som v tombole vyhral poukaz na Horal Tour. Ale nielen preto. Vydarená akcia to nie je pre mňa len dobré umiestnenie, ale napríklad i ľudia s ktorými sa tam stretnem. Starí i noví známi. A keď si prisadnete pri guláši k Danči, to ste ako v zoznamovacej agentúre. Tá pozná skoro všetkých a rada vás s nimi zoznámi. V tomto je veľmi pilná.

Čo sa mi v Pravenci páčilo:
-trať
-rýchla prezentácia
-náves, živá hudba, moderátor, ktorý pozná pretekárov
-stánky s občerstvením, oblečením, cyklistickými potrebami a bicyklami
-neúnavný chlapec s wapkou

Čo by som si prial v Pravenci ináč:
-v prvom rade sprchy. Taký zapráskaný som sa len narýchlo opláchol pri wapke, lebo za mnou čakali ďalší. To som ani netušil, že sprchy nebudú. Pri aute (na spodnej ulici pred rodinnými domami) som sa na chodníku čistil handrou od toho sajrajtu v ponožkách a inde. Nejdem to tu rozpitvávať, ale niečo podobné som na maratóne nezažil
-pri cieli tri hadice, ale len jedna funkčná wapka. Bol som v rade asi desiaty a čakal som aspoň 20 minút. Neskôr sa čakalo oveľa dlhšie
-chýbali informácie pre účastníkov (napríklad o WC, o skrátení okruhu a podobne. Ja som to nevedel, preto som sa prehlásil z dlhej na strednú. Stačilo to napísať na dvere prezentácie)
-potešilo by pamätné tričko

Hornonitrianska ALPINA MTB Tour očami účastníkov

Jožko Orem, SCK Zvolen, 3. miesto na dlhej nad 50 rokov
Reťaz sa mi roztrhla. Nie celkom, ale jedna strana. Tam na samom vrchu. Do cieľa som prišiel ako na kolobežke.

Julka Kubíková, KPHC Turčianske Teplice, stredná trať, 2. miesto do 39 rokov
Ako?
Druhá. Bez kŕčov na rozdiel od Vlkanovej, spokojnosť.

Tomáš Jakubčík, CYKLOMANIA.sk RIDERS, 8. miesto na 40 km do 39 rokov
Dobre sa mi išlo, až na krízu na 30-tom kilometri a na tie rozbahnené časti. Tie stúpania boli výborné. Ja rád hlavne také ťahavé, radosť jazdiť. Záver bol hodne rozmočený. Druhé kolo bolo dosť o hubu. Ale pekný bol singlík, ten bol super. No pri tom veľkom výmoli v zjazde mohli dať smrtku, nebolo to nijako označené.

Marika Kucirková, ŠK PEGAS Košice, jediná žena na dlhej trati
Prvé kolečko sa mi šlo dobre. Chvíľočku som išla s poslednými mužmi, potom mi odišli. Druhé kolo som rozmýšľala že to nechám tak, že či sa mi to vôbec oplatí ísť, ale najhoršie bolo tretie kolečko. Tam som mala takú krízu, že som dúfala že dojdem tretie a tam ma zastavia. A štvrté sa mi šlo výborne. Ku koncu to ale bolo dnes riadne šmykľavé.
Čo si zažila v tom zjazde? Prečo Ti tak stmavol dres?
Na šiestom kilometri bola pravotočivá zatáčka a pred ňou piesok a ako sa mi v ňom zapichlo predné koleso, tak som padla do tej veľkej mláky ale tak, že komplet hlavu do mláky, aj som sa trochu napila. Nevedela som sa ani poutierať, lebo všetko som mala špinavé.

Zdenko Fáber, ISAKO šport Košice, 3. miesto na dlhej trati v hlavnej kategórii
Rado s Karlom išli od začiatku vpredu, ja mám radšej pomalšie začiatky. Ale dneska mi to nešlo a ešte som mal aj technické problémy. Skoro celý čas som išiel sám. Nešli mi nohy, chcel som to zabaliť. Dneska som na viac nemal. No ešte bude veľa pretekov.

Danka Pilná, Zvolen, 3. miesto na strednej trati do 39 rokov
Ťažký?
Ani nie.
A čo záver?
Tlačila som. Nie som ešte tak technicky zdatná, aby som si to vychutnala.

Rado Bíroš, KNAC Ružomberok, 2. miesto na dlhej trati v hlavnej kategórii
Od štartu išiel dopredu Karel. Nasadil tempo hneď prvý výjazd. Ja som sa ho chytil, Zdenko trochu zaostal. Išli sme prvé kolo spolu a druhé-tretie kolo bol medzi nami stále nejaký 30-sekundový rozdiel. Stále som ho videl. V poslednom kole mi už dochádzali sily, došiel som asi 2 minúty za ním. Ale som nadmieru spokojný veď Karel je v podstate česká špička.

Foto © drotovan.pavol