Report z Quick sport Jarného šprintu

V posledný aprílový deň sa v Bystričke pri Martine uskutočnil už druhý ročník MTB časovky - Quick Sport Jarný Šprint 2011. Organizátori si pre štartujúcich pripravili trať dlhú 9,3 km na ktorej 206 pretekárov nastúpalo 320 metrov.

V mojom prípade sa Jarný šprint „začal“ už na veľkonočnú nedeľu, deň po maratóne v Partizánskom, kedy sme si v rámci Veľkonočného výjazdu prešli trať Jarného šprintu spolu s hlavným organizátorom tohto podujatia a predsedom beer inside teamu v jednej osobe, Miňom Kirnom. Pokračovanie prípravy na šprint nasledovalo v piatok večer, kedy sme mali tímovú poradu a teoretickú prípravu na šprint spojenú so sledovaním MS v hokeji
Oboznámení s traťou a teoreticky pripravení sme sa v sobotu ráno vydali smerom do Bystričky pri Martine. Pred pol 9 sme už parkovali auto pred obecným úradom v Bystričke, kde bola prezentácia a aj štart preteku. Chcel by som sa poďakovať organizátorom za VIP parkovacie miesto, ktoré nám bolo pridelené ?


Keďže sme prišli v dostatočnom predstihu, prezentáciu sme si odbili v rýchlosti a bez čakania. Vyzdvihli sme mi štartovacie balíčky s číslami a spolu s mojim tímovým kolegom Bercom sme si šli pripraviť bajky na preteky. Nahodili sme si štartové čísla a pár minút po 9 sme sa vydali na trať šprintu na dôkladné rozjazdenie. Trať bola pripravená na 100%, značenie a regulovčíci na svojich miestach čakajúci na prvých pretekárov. Keďže do štartu sme mali dostatok času, stihli sme si prejsť celú trasu od štartu do cieľa a asi 10 minút pred našim štartom sme dorazili späť pred obecný úrad, kde už boli zoradení prví pretekári netrpezlivo čakajúci na štartový pokyn.
Posledných pár minút som s napätím a nervozitou ako pred ťahaním maturitných otázok prešľapával pod štartovým oblúkom.


O 10:14:30 prišila moja chvíľa. Na pokyn pani časomeračky som sa vydal na trať. Odštartoval som sprudka na „hrubej“ vyhecovaný atmosférou a adrenalínom v krvi. Po úvodných pár sto metroch prišlo vytriezvenie a zaradenie ďaleko ľahších prevodov. Prvý úsek viedol rozbitou asfaltkou von z dediny miernym tiahlym stúpaním. Na prevodoch som zaradil „stred-stred“ a rýchlosťou okolo 25 km/h som ukrajoval meter za metrom. Pocitovo sa mi šlo celkom dobre, aj keď svaly na stehnách pálili a srdce bilo ako o závod (netuším aké som mal tepy, keďže tepák mi umrel pred týždňom v Partizánskom). Po pár minútach som dorazil ku križovatke a napojil sa na cestu medzi domácimi známu ako „Tanková“. Tu prišiel prvý zjazd. Zaradil som 44x11 a dupal čo to dá dolu kopcom. Keďže vietor moc nespolupracoval maximálka bola len slabých 55 km/h. V tomto zjazde sa nejaký chytrák zavesil za mňa do háku čo bolo myslím dosť unfair. Lenže akonáhle sa pred nami zdvihol krátky kopček, tak po pár metroch odpadol a nepomohlo mu ani to „vákum“ čo sa za mnou vytváralo :P Po tomto kopčeku prišiel druhý zjazd a po chvíli som dorazil k odbočke na lesnú zvážnicu.


Prvý úsek zvážnice bol dosť rozbitý s vyjazdenými koľajami od lesných mechanizmov. Myslím ale, že pre bajkera čo i len s priemernou technikou to nemohol byť problém prejsť. V týchto momentoch sa ale môj pocit zo šprintu začal veľmi výrazne meniť. Nohy ma páli ako sto čertov a mal som pocit, akoby som mal v pľúcach desaťtisíc špendlíkov. Neustále som si v duchu nadával, že na čo som sa to zase dal a že prečo radšej nesedím doma pred telkou s nohami vyloženými na stole s pivkom v ruke. Po chvíli som pred sebou zbadal Berca. Po pár metroch som sa na neho dotiahol a po ďalších pár metroch sa mi stratil za chrbtom. Predsa len bol určitý jemný rozdiel v našich aktuálnych rýchlostiach Toto sa opakovalo dosť často. Zbadal som bajkera predo mnou, po chvíli som ho dotiahol a obehol. V jednej chvíli som zbadal bajkera rútiaceho sa oproti mne. Keď prišiel bližšie, zbadal som, že to je Milan Barényi, absolútny víťaz tohto podujatia. V tomto momente mi ostávalo do cieľa posledných 500 metrov, takže bolo jasné, že moje utrpenie sa o chvíľu skončí. Posledných asi 300 metrov pred cieľom bolo celkom rovinatých. Hodil som „hrubú“ a z posledných síl cez bolesť som nastúpil na záverečný špurt. Po prejazde cieľom som myslel že odpadnem. Bolel ma celý človek a pľúca mi išli explodovať. Výsledný čas 00:23:18 a zlepšenie oproti minulému roku o 1 minútu a 23 sekúnd mi stačilo na 3. miesto, čiže repete umiestnenia z minulého roku. Takže s časom aj umiestnením absolútna spokojnosť ?


Po tom ako som po pár minútach prišiel opäť k sebe som trocha vyjedol veľmi dobre zásobenú občerstvovačku a prehodil pár slov so známymi čo postupne prichádzali do cieľa. Po návrate do Bystričky som pred štartom zbadal tímovú kolegyňu Aničku, ktorá ešte len čakala na štart. Ako morálna podpora som si s ňou prebehol už 3x trasu šprintu a bol som svedkom jej skvelého výkonu, ktorý jej stačil na skvelé 2. miesto a zisk 4. medaily pre náš tím. Skrátil som si tak aj čas pri čakaní na vyhlásenie výsledkov a tombolu.


Pred vyhlásením výsledkov som si dal ešte cestoviny, musím povedať, že veľmi chutné a pivko. Po vyhlásení výsledkov nasledovala tombola, v ktorej sa usmialo šťastie aj na mňa a to dokonca hneď 2x, keďže som mal aj číslo môjho kamaráta, ktorý musel odísť o niečo skôr. Celkovo hodnotím akciu veľmi pozitívne, organizačne zvládnutá dobre, priaznivé počasie vybavené, osobne nemám čo by som mohol vytknúť. Maratóny sa pre mňa zvyknú končiť tombolou, lenže Jarný šprint bol v tomto výnimka, keďže som bol pozvaný aj na „after party“. Tá by si zaslúžila vlastný report, len akurát si nie som istý, či by bol ten report zverejniteľný širokej verejnosti