RCP Kaktus Bike maratón.

S oneskorením, ale predsa, Vám prinášame reportáž z tohto bratislavského maratónu. Článok napísal Sergej, ktorého reporty sú vždy iné, okorenené názormi pretekárov (niekedy takmer nepublikovateľnými - niektoré slová museli byť preto vybodkované). Sergej mi povolil publikovanie článku s podmienkou, že bude doplnený mojimi dojmami, ktoré nájdete na konci. Prajem teda zábavné čítanie.

RCP Kaktus Bike maratón 25. 9. 2004
Je chladná sobota ráno 6:15 a pomaly sa rozbieham do lesa skontrolovať svoju časť úseku, ktorú som včera označoval pre náš RCP Kaktus Bike maratón. Už týždeň nie som fit a tak mi stupák na Biely kríž veľmi neodsýpa. Miestami mám problém vyšliapať na poštárovi. Depka z bicyklovania sa zvyšuje. " title="

Začínam pod Bielym krížom a konečne si poriadne zazjazdujem. Nič nebolo pokazené a ani traja lesáci, ktorí mi včera s humorom vraveli, že určite tie farebné pásky postŕhajú, nakoniec nechali značky na pokoji. Pri hoteli Eva nad Neštichom som znovu označil výkričníkom pre bikerov. Značku upozorňujúcu turistov na preteky niekto pre istotu tiež pajznul. Nemal som náhradu tak som dal cez cestu aspoň pásku. Zvyšok už bol našťastie v poriadku a ešte som skontroloval Rasťov úsek okolo Troch brestov. Na asfaltke stretávam generálneho riaditeľa maratónu a zvestujem mu menšiu sabotáž. Dáme tam človeka, nech to istí, takže by to malo byť v poriadku.

Potom som pokračoval v protismere ďalej na Volhovisko. Obľúbený to môj úsek. Dobre sa tam šliape hore aj dobre zjazduje. V Košariskách som očakával Jura M. ktorý má dnes istiť túto časť, lebo tu autá veselo jazdia hore-dole-zákaz-nezákaz. Juro tu nebol, tak som pokračoval v protismere ďalej a zastavil sa na 2 občerstvovačke. Braňo s teamom sa práve pripravovali na svoju úlohu. Nalogal som sa jonťáku a pokračoval naproti Jurovi, ktorý kontroluje trasu od štartu po Košariská. Nakoniec som ho stretol na žltej značke z Mariánky na Biely kríž. Normálne som bol prekvapený, či to vôbec ešte stihne po Košariská skontrolovať.

icture("rcp2.jpg")" title="rcp2">

To už boli asi pretekári dlhej a strednej trate odštartovaní a práve si "vychutnávali" otrasný zjazd dole k sanatóriu. Minulý rok bol ten úsek celkom dobrý a rýchly. Ale teraz? Komentár jedného z pretekárov: "Tu môžem tie expresívne výrazy? Áno? Naozaj? Tak dobre: Ku..a! Vy...ny kamenistý sku...ný úsek! Som sa tam je.al jak taký ko..t je...tý! Bolo mi úplne na pi.u, skoro som sa zj..l a vytr...ny som z toho bol jak taká stará ku..a z Vajnorskej!!!" " title=" Darmo, vetru, dažďu a lesákom neporučíš.

Na rozdelení krátkej trati Miki Šabo skúša fotiť svoj bicykel. Hodíme reč a idem ešte skontrolovať poslednú občerstvovačku. Puco s teamom sa ešte len rozbaľujú ale už mi zvestujú, že nejaký úsek videli kompletne vyčistený. Idem teda tam a práve to dával do poriadku kolega. Už som nasratý zjazdoval dole sa prezliecť, aby som mohol operovať v priestore cieľa.

V cieli prebiehali prípravy na príchod prvých pretekárov. Všetci už boli odštartovaní. Brňáci sa vrátili po chvíli z trate, lebo došlo k nedorozumeniu a mysleli si, že štart je o 10 hodine. Smola. " title="

O pol jedenástej už prišli prví z krátkej trate. Neskôr sa ukázalo, že prví dvaja nešli po stanovenej trati a od Slivu si to švihli rovno po asfaltke dole na Peknú cestu do cieľa. Tomáš išiel teda skontrolovať tú časť úseku, či to niekto neodsabotoval.

Zhruba v tomto čase boli najrýchlejší pri druhej občerstvovačke.
Juro to len tak tak stihol. Prišiel na stanovište, zložil batoh, vytiahol foťák a už okolo neho prefrčali najrýchlejší. Asi minútu za nimi išiel Matúš Trnovec. "Dobrý je ten Matúš" vravel mi v cieli Juro po maratóne.icture("rcp41.jpg")" title="rcp41">

Tomáš sa vrátil z lesa s tým, že značenie na Spariskách je úplne v poriadku, takže nemali žiadny dôvod dvaja najrýchlejší z krátkej trate zablúdiť. Škoda pre nich, pripravili sa o bonbónik v podobe záverečného zjazdu po žltej turistickej značke do cieľa, ktorú si väčšina pretekárov nevedela vynachváliť. Napríklad Stanka: "...najsamlepší bol zjazd po žltej značke, lebo bolo jasné, že už žiaden kopec po ňom nebude!!! " title="" alebo Peter M.: "...Najviac sa mi páčil záverečný singletrailový zjazd...".

To sa už Peter K. trápil kdesi v oblasti Strmina.
"Tu som naposledy videl Alenku T. a hovoril si, že až budem taký veľký chlap a budem vládať šliapať ako ona, tak budem so sebou spokojný..." title=""

Medzitým som spolu s JoKom opáskoval dojazd do cieľa tak, aby mohol pretekár prichádzajúci zhora vidieť, kde je cieľ. Ešte prízvukoval, že by bolo dobré, keby mal smerovčík aj píšťalku, aby mohol súťažiacich upozorňovať na blízkosť cieľa a časomieru na prichádzajúceho pretekára. Volá mi Rasťo Trubač, ktorý navrhol celú predlžujúcu slučku cez Limbach, že stihol všetko vyznačiť a pred chvíľou prefrčal okolo neho jeden z najrýchlejších na dlhej trase Šmýkal. icture("rcp51.jpg")" title="rcp51">

Peter K. v miestach, kde sa rozdeľuje dlhá a stredná trať s depkou koštatuje potom, čo mu ušli Trnovcová aj Fajtová z dohľadu: "bikujem kvôli pivu a babám, Fajtová je fuč, začínam sa pozerať aj okolo seba, nielen pred seba " title=""

Asfaltový zjazd do Limbachu obrblalo viac súťažiacich aj keď sa našli medzi nimi s opačným názorom. IvanO: "...z tých Karpát ste vyžmýkali maximum, až na ten asfalt do Limbachu...", a zase iný pretekár "...milujem asfalt, budem žiletkár..." title=""

Postupne prichádzalo čoraz viac bikerov z krátkej trate a už sa vlastne čakalo na najrýchlejších zo strednej trate. Každú chvíľu by sa už mali začať objavovať. Nemal som prehľad, kto všetko štartoval a tak som s prekvapením odfotil ako prvého Matúša. Navyše s celkom dobrým časom. Ten musel tú trať snáď celý čas šprintovať. " title="
Hneď som sa ho utekal opýtať, ako sa mu išlo a aká bola trať. Špeciálne som bol zvedavý na zjazd do Neštichu. Nemal som z neho úplne dobrý pocit. Či nebol príliš ťažký. Minulý rok podaktorí frflali, že neboli žiadne poriadne zjazdy.
Asi si ho veľmi nepamätal, lebo si nevedel spomenúť. Ale zato si omakával predné koleso. Práve chytil defekt. No v cieli už môže. " title="

Postupne prichádzali za ním ďalší a čakalo sa len na najrýchlejšieho z dlhej trate.
Pažiho sa pýtam, či je všetko v poriadku na trati, či sa niekto škaredo nevydrbal. Vyzerá to v poriadku.
Zavolal som Tomášovi, ktorý bol niekde v lese a znovu kontroloval značenie. Vravel, že najrýchlejší by už mal byť každú chvíľu byť v cieli. Upozornil som aj časomieru, že ich tu už pomaly budeme mať.

Prvý teda došiel Štvrtecký a za ním v krátkom odstupe Neštichácky špecialista Šmýkal. Predpokladal som, že najrýchlejší bude mať zhruba o hodinu a pol dlhší čas ako minuloročný víťaz na 60 km trati. Tak aj bolo. Šmýkala som sa tiež opýtal ako sa mu išlo a či náhodou neblúdil. Všetko v poriadku.icture("rejzo.jpg")" title="rejzos">

Ťažký veterán Medo F., ktorý išiel strednú trať, bol z celej trati úplne happy. Páčila sa mu celá trať a neľutuje, že po minuloročnej krátkej 33 km trati si vybral strednú. Aj ja som rád, že sa mu to páčilo. Veď preto to robíme, nie? " title="

Po najrýchlejších z dlhej trate prichádzal zbytok zo strednej a najdlhšej trate. S Rasťom T. sme pri zostavovaní dlhej trasy vytvárali teórie, že tentokrát najdlhšia trať preverí oveľa lepšie kondíciu súťažiacich. Jeho slučka od oddelenia strednej trate je taká viac-menej pohodová, z dlhými rýchlymi úsekmi, kde sa to dá poriadne napáliť. V stúpaní od Limbachu cez Krkavec až po napojenie na strednú trasu im to pôjde ešte dobre. Lenže ako sa vybláznia na jeho slučke, tak hromadne podochnú na mojom zradnom úseku od Neštichu až po Haluzického pomník. Najprv ich po zjazde k horskému hotelu Eva čaká dlhé a miestami aj technické stúpanie. V polovičke úseku prichádza rýchly sled hore-dole kopčekov (Sergej, nepripomínaj mi to, kua!!! " title=" tu niekde ma preklína Peter a sľubuje za tento "podraz" toto: "Ten úsek z Neštichu pod Biely kríž s profilom veľmi zlého EKG, to bolo dosť zlomyseľné, skoro som skapal, dostali ste ma. Natrápil som sa k maximálnej spokojnosti, mať tam poruke výmyselníka, čo to spáchal, skončil by s pumpou v riti a veľkým prevodníkom v čele " title=""
A nakoniec ich dorazí posledný zjazd vo chvíľach, keď už čakali koniec utrpenia. Technický zjazd dolu do Vajnorskej doliny s následnym dlhým stúpaním na Haluzického pomník, kde ich už na pokraji síl, očakávala posledná občerstvovačka.

Potom už ostávalo zdolať mierne stúpanie a parádny zjazd popri Vydrici až k Slivovi. Peter K.: "...toto mám fakt rád. Je to skoro žiletkarina, rýchle, pohodlné, netrasie to. " title="..." Stanka: "...dobrým zadosťučinením bol chodník dole popri Vydrici ku Slivovi..."

V cieli už bola drvivá väčšina pretekárov a mohlo sa začať vyhlasovanie výsledkov. Najprv krátka trať, potom stredná a nakoniec dlhá. Absolútny víťaz na vyhlasovaní nebol. Asi sa práve sprchoval alebo čo. " title="
Potom nasledovala tombola s hlavnou cenou odpruženou vidlou Manitou (dobre sa to rýmuje). Nech výhercovi dobre slúži.

S úľavou vypíname, unavení, zničení, pomaly začali spratávať reklamy, cieľ, pásky, prístrešky, ....... zajtra nás ešte čaká odstraňovanie značenia, kde sme pozisťovali ďalšie sabotáže. Našťastie už po funuse. O rok zase dovidenia.

BTW, Sergej, rozmýšlal som nad tou pomstou za ten úsek. Od pôvodného nápadu "pumpa do riti a prevodník do čela" som upustil. Mám modifikovaný plán: "pumpu do čela a prevodník do riti " title="".

Táto reportáž jednej septembrovej soboty vznikla aj za pomoci zozbieraných odpovedí z krátkej ankety, ktorú som zaslal mailom a zážitkov zúčastnených. Oficiálne výsledky a fotografie nájdete na stránkach www.rcp-team.sk . Za odpovede v mene RCP - Teamu ďakujem.

---

No a tu sú moje postrehy z maratónu.

Trať bola naozaj vynikajúca (išiel som 83-ku), za čo musím staviteľov trasy pochváliť a poďakovať im za predstavenie Karpát v tom najlepšom svetle. Takmer 80% trasy som nepoznal a vôbec som netušil, že sú Krapaty popretkávané super trackmi. Najviac mi dal zabrať veľmi kratučký stupák (mal asi tak 20-30m), ktorým sa dlhá trať napájala na 60ku. Keď som ho po dlhšom stúpaní zbadal v duchu som zahrešil, zliezol z biku, pozrel sa na ten stupák ešte raz, zakrútil hlavou a, no nič iné mi nezostávalo, len ho vytlačiť. Nasralo ma to natoľko, že som si na tých 30 metroch dal ešte dve zastávky a opäť krútil hlavou, teraz to však bolo skôr zaplakanie nad mojou kondíciou a čo môže niečo také urobiť s mojou psychikou. Naštastie posledná časť trasy už bola z môjho pohľadu v pohode. Bombónik na tortičke bol záverečný singletrailový zjazd, ktorý si každý určite vychutnal. Ja so si ho užíval naplno, aj keď som toho mal už plné zuby " title="|). Značenie trate bolo v pohode, nezablúdil som asi aj vďaka tomu, že organizátori nenechali všetko na náhodu a nemysleli si , že neprajníci neexistujú. Občerstvovačky bez problémov. Ešte raz vďaka.

Ale! vyskytli sa aj chybičky. Napriek tomu, že viem kde je Pekná cesta, tak som nespozoroval navigáciu na miesto konania a musel som sa spýtať zahrievajúcich sa bikerov na miesto registrácie. Samotná registrácia bola bez problémov. Trošku bol problém s parkovaním aj napriek tomu, že prišlo pomerne málo pretekárov. Štart nebol tiež označený. Opäť som išiel za stádom bikerov. To isté platí pre označenie "trasy" do jedálne.

Tieto malé chybičky mi však nemohli znížiť zážitok z trate. Môžem len znova a znova ďakovať organizátorom RCP maratónu za príjemný zážitok. Osobne si myslím, že tí čo neprišli, môžu ľutovať. Asi ich odradilo chladnejšie počasie a štvrtkový celodenný dážď pred maratónom, ktorý však trať poznačil len minimálne.

Takže na budúci rok príďte. Určite neoľutujete.

Mihi

---

Ďalšie Sergejove články nájdete na jeho súkromnej stránke www.lsi.sk/sergej