X-Cross MTB Maratón Partizánske 2013

Nová sezóna MTB maratónov na Slovensku začala tak ako aj minulý rok maratónom v Partizánskom, tentoraz pod novým názvom X-Cross MTB maratón. Pôvodne mal byť súčasťou 4-dielnej série s lákavou hlavnou cenou v tombole v podobe osobného automobilu od hlavného partnera, avšak pre menší záujem a termínovú kolíziu s niektorými inými akciami, nakoniec myslím, že celkom rozumne, organizátor ostal len pri jednom maratóne. Svoje isto zohrala aj takmer nekončiaca tohtoročná zima, veď kto už by len myslel na cyklistiku, keď ešte začiatkom apríla bolo takmer celé Slovenska pod snehom.

Maratón v Partizánskom má svoje zázemie na letisku v Malých Bieliciach, spolujazdca mi v aute robil Mathosh, na miesto sme dorazili asi o 9-tej. To, že na dlhej trati bude malá účasť, bolo jasné pri pohľade asi len na 10 zaparkovaných áut, predsa len nie každý si trúfa hneď na úvod sezóny na 70 kilometrov. To, že na trati to nebude zadarmo, bolo ale každému jasné. Na štart o 10-tej sa nás nakoniec postavilo 12, z toho jedna jediná dievčina. Nechýbal Karel Hartl a tak o víťazovi bolo viac-menej rozhodnuté, ostatné miesta som si len tak v duchu tipol. Po úvodných kilometroch cez Brodzany sme sa dostali do prvého stúpania, kde už musel ísť každý za svoje, podklad bol mäkký, k tomu lístie, záver sa dal akurát tak tlačiť.


Držal som sa s Petrom Čejkom na 4-tom mieste, v zjazde nás dotiahol ešte Petr Linek a tak sme následné dlhé asfaltové stúpanie šli pekne spolu, čo mne osobne celkom aj vyhovovalo, keďže ísť celú trať osamote, nie je moc zábavné. Kúsok za vrcholom bol prvý bufet, zastavil som tam v podstate len preto, že už od štartu mi bola zima na nohy a potreboval som ich trošku prekrviť. Trošku som síce pri tom stratil, ale za chvíľu už sme boli opäť pokope. Petr Čejka bol očividne z nás najsilnejší v kopcoch a tak sa nám postupne vzdialil a ostali sme už len dvaja. Na lesných zvážniciach bolo blata naozaj požehnane, večerný dážď a lesná technika urobili svoje, avšak na singláčoch a v zjazdíkoch to bolo úplne v pohode a aspoň trochu sa dalo oddýchnuť. Druhý bufet bol cca na 30-tom kilometri, nebolo kam sa ponáhľať a tak mi tu pekne umyli prevody od blata a hneď sa mi šlo lepšie. Kilometre ubiehali pomaly, miest, kde sa dalo šliapať do kopca bolo naozaj málo. Konečne sme sa dostali k serpentínam nad Partizánskym, za nimi okolo záhradiek to však bolo znovu do kopca do záverečnej časti prvého okruhu. Tesne pred odbočkou do druhého polovičného kola ma dobehol Tomáš Višňovský, ktorý si neohrozene išiel pre prvé miesto na strednej 50-tke. V bufete som počkal znovu na Petra a pokračovali sme spolu ďalej. Na rozdiel od prvých kilometrov už bola trať solídne prejazdená od bikerov z 50-tky a do kopca už to išlo o poznanie lepšie. V stúpaní som znovu Petrovi ušiel a posledných 15 kilometrov som šiel teda sám. Vedel som čo ma čaká a tak som sa snažil ísť tak, aby ma niekde nezložili jarné kŕče. Dobehol som už aj pár bikerov z 50-tky, ktorí toho už mali očividne tiež dosť.


Po prejazde serpentín a záhradiek som už rátal metre do cieľa, avšak bolo treba zdolať ešte jeden dlhší kopec, potom kúsok po rovine lesom a nakoniec dlhá lesná asfaltka až do Brodzian. Na letisko to už boli asi len 2 kiláky a tak som konečne po 5 a štvrť hodinách dorazil zničený na celkovom 5-tom mieste do cieľa. Víťaz Karel Hartl to zvládol pod 4 hodiny..." title="
Hneď po dojazde som si umyl bike, čakať v rade som nemusel takmer vôbec. Čo ma však potešilo boli úplne nové sprchy s teplou vodou, ktoré po takomto blatovom trápení pôsobia ako balzam...Celkovo servis v cieli bol vynikajúci, výborné cestoviny, rýchle výsledky...niekedy takýto menší počet účastníkov vôbec nie je na škodu. Vyhlásenie víťazov prebehlo rýchlo, rovnako tak aj tombola.
Napriek tomu, že počasie a možno skorý termín odradili od účasti kopec bikerov, organizátori odviedli veľmi dobrú prácu, za ktorú si zaslúžia pochvalu a uznanie a verím, že nestratia entuziazmus do ďalších sezón.