+101
+103
KarolM •
15. 11. 2011 o 22:04
🔥
+101
+103
+101
+103
Pre kopec, na ktorý možno vyjsť bicyklom sa zaužíval pojem cyklovrchol. Aké sú vaše cyklovrcholy?
Ktorý považujete za najkrajší, najzaujímavejší, najstrmší, naj.... Nemusí ísť o vysoký a známy kopec. Zaujímavým cyklovrcholom môže byť aj neznámy kopec „za humnami“, na ktorý vedie malebná cesta alebo sú z neho pekné výhľady. Alebo na ktorom sa cítite jednoducho fajn vďaka výšľapu...
Túto tému zakladám s ambíciou vytvoriť „zbierku cyklovrcholov“, ktorá bude obsahovať popis výstupových trás, mapky, zaujímavosti... Kopce si to zaslúžia a my horskí cyklisti tiež
Aktualizovaný zoznam opísaných cyklovrcholov (názov, nadmorská výška, pohorie, (poradové číslo))
BACHUREŇ 1082 m, Bachureň (10)
BUKOVEC 1127 m, Volovské vrchy/Hnilecké vrchy (14)
BUJANOV 757 m, Čierna hora (2)
ČERGOV 1050 m, Čergov (8)
ČIERNA HORA 1024 m, Čierna hora (5)
FOLKMARSKÁ SKALA 915 m, Čierna hora (27)
GERLAŠSKÁ SKALA 752 m , Slovenský kras (16)
GREJNÁR 664 m , Šarišská vrchovina (29)
HAVRANIA SKALA 1153 m , Slovenský raj (25)
HOLÝ VRCH / TISÍCKA 1054 m, Volovské vrchy (15)
INOVEC 1042 m, Považský Inovec (26)
JELENÍ VRCH 947 m, Slovenský kras (6)
ĽUBIETOVSKÁ BUKOVINA 1194 m, Poľana (3)
KLOPTAŇ 1153 m, Volovské vrhy (24)
KOBYLIA HORA 882 m, Volovské vrhy (32)
KOJŠOVSKÁ HOĽA 1246 m, Volovské vrchy (22)
KRÁĽOVA HOĽA 1946m, Nízke Tatry (33)
KRÍŽNA 1574 m, Veľká Fatra (28)
MARDUŇA 874 m, Bachureň (31)
MINČOL 1157 m, Čergov (30)
PATRIA 1171 m, Branisko (23)
SITNO 1009 m, Štiavnické vrchy (13)
SĽUBICA 1129 m, Branisko (7)
STOLICA 1476 m, Stolické vrchy (21)
VEĽKÁ JAVORINA 970 m, Biele Karpaty (17)
VEĽKÁ KNOLA 1266 m, Volovské vrchy (18)
VEĽKÝ INOVEC 901 m, Pohronský Inovec (4)
VEĽKÝ JAVORNÍK 1071 m, Javorníky (19)
VEĽKÝ LOPENÍK 911 m, Biele Karpaty (11)
VEĽKÝ MILIČ 895 m, Slanské vrchy (1)
VOLOVEC / SKALISKO 1293 m, Volovské vrchy (20)
VYSOKÝ VŔŠOK 874 m, Volovské vrchy/Hnilecké vrchy (12)
ZÁKĽUKY 1012 m, Veporské vrchy (9)
Prehľad ostatných spomenutých cyklovrcholov:
Babia hora, Čmelok, Kamenná lúka, Kráľova hoľa, Lysá, Minčol (Oravské Beskydy), Pilsko, Pľaša, Sninský kameň, Solisko,Strážov, Šimonka, Tríbeč, Veľká Rača, Veľký Tríbeč, Vetrový (Popriečny) vrch, Vihorlat, Vtáčnik
Zobraziť celý text
Ktorý považujete za najkrajší, najzaujímavejší, najstrmší, naj.... Nemusí ísť o vysoký a známy kopec. Zaujímavým cyklovrcholom môže byť aj neznámy kopec „za humnami“, na ktorý vedie malebná cesta alebo sú z neho pekné výhľady. Alebo na ktorom sa cítite jednoducho fajn vďaka výšľapu...
Túto tému zakladám s ambíciou vytvoriť „zbierku cyklovrcholov“, ktorá bude obsahovať popis výstupových trás, mapky, zaujímavosti... Kopce si to zaslúžia a my horskí cyklisti tiež
Aktualizovaný zoznam opísaných cyklovrcholov (názov, nadmorská výška, pohorie, (poradové číslo))
BACHUREŇ 1082 m, Bachureň (10)
BUKOVEC 1127 m, Volovské vrchy/Hnilecké vrchy (14)
BUJANOV 757 m, Čierna hora (2)
ČERGOV 1050 m, Čergov (8)
ČIERNA HORA 1024 m, Čierna hora (5)
FOLKMARSKÁ SKALA 915 m, Čierna hora (27)
GERLAŠSKÁ SKALA 752 m , Slovenský kras (16)
GREJNÁR 664 m , Šarišská vrchovina (29)
HAVRANIA SKALA 1153 m , Slovenský raj (25)
HOLÝ VRCH / TISÍCKA 1054 m, Volovské vrchy (15)
INOVEC 1042 m, Považský Inovec (26)
JELENÍ VRCH 947 m, Slovenský kras (6)
ĽUBIETOVSKÁ BUKOVINA 1194 m, Poľana (3)
KLOPTAŇ 1153 m, Volovské vrhy (24)
KOBYLIA HORA 882 m, Volovské vrhy (32)
KOJŠOVSKÁ HOĽA 1246 m, Volovské vrchy (22)
KRÁĽOVA HOĽA 1946m, Nízke Tatry (33)
KRÍŽNA 1574 m, Veľká Fatra (28)
MARDUŇA 874 m, Bachureň (31)
MINČOL 1157 m, Čergov (30)
PATRIA 1171 m, Branisko (23)
SITNO 1009 m, Štiavnické vrchy (13)
SĽUBICA 1129 m, Branisko (7)
STOLICA 1476 m, Stolické vrchy (21)
VEĽKÁ JAVORINA 970 m, Biele Karpaty (17)
VEĽKÁ KNOLA 1266 m, Volovské vrchy (18)
VEĽKÝ INOVEC 901 m, Pohronský Inovec (4)
VEĽKÝ JAVORNÍK 1071 m, Javorníky (19)
VEĽKÝ LOPENÍK 911 m, Biele Karpaty (11)
VEĽKÝ MILIČ 895 m, Slanské vrchy (1)
VOLOVEC / SKALISKO 1293 m, Volovské vrchy (20)
VYSOKÝ VŔŠOK 874 m, Volovské vrchy/Hnilecké vrchy (12)
ZÁKĽUKY 1012 m, Veporské vrchy (9)
Prehľad ostatných spomenutých cyklovrcholov:
Babia hora, Čmelok, Kamenná lúka, Kráľova hoľa, Lysá, Minčol (Oravské Beskydy), Pilsko, Pľaša, Sninský kameň, Solisko,Strážov, Šimonka, Tríbeč, Veľká Rača, Veľký Tríbeč, Vetrový (Popriečny) vrch, Vihorlat, Vtáčnik
Diskusia (798)
Podobné témy
posledný komentár: 15. 8. 2025 o 12:39
arrow_outward
Vrch Čergov (1050m) patrí medzi najvyššie vrchy Čergovského pohoria, ktoré je po ňom aj pomenované. Pohorie sa tiahne na území horného Šariša v dĺžke vyše 25 km medzi údolím rieky Poprad na severozápade až po Šarišskú vrchovinu na juhovýchode. Samotný vrchol sa nachádza v juhovýchodnej časti pohoria. Z vrcholu je pekný rozhľad na východnú stranu, za jasného počasia vidno Vysoké Tatry (vzdušná vzdialenosť 70 km). Ako na dlani je vidno takmer celé čergovské pohorie: od južnej vetvy – rázsochu Lysej (3 km vzdušnou vzdialenosťou) až po 15,5 km vzdušne vzdialený najvyšší vrchol pohoria Minčol (1157 m). Na vrchole sa nachádza vrcholový smerovník a typický samorast. Čergovský hrebeň je mierne zvlnený, striedajú sa lúky s kríkmi, stromami a lesíkmi. Na úpätiach prevládajú bukové a zmiešané lesy. V lete býva hrebeň značne zarastený a tak aj bicyklom ťažšie priechodný (avšak v zime je prechod hrebeňom ideálna lyžiarska túra, ktorú ocení každý milovník prírody).
Na vrchol sa dá bajkom dobre vyjsť zo sedla Čergov od chaty Čergov (915m) po chodníku či cestičke, ktorou vedie aj červená a modrá značka (vzdialenosť chata – vrchol je 1,5 km). Stúpanie je miestami strmšie, ale pre horského bajkera zvládnuteľné. Čergovská chata http://www.treking.cz/chaty/cergov.htmje jedna z dvoch typických horských chát na východnom Slovensku, ktoré v súčasnosti fungujú celoročne (tou druhou je chata Lajoška blízko Košíc).(Poznámka: Je však vhodné telefonicky si overiť, či si chatár náhodou neodskočil, aby plánované osvieženie, ktoré vždy padne v milom prostredí veľmi vhod, neostalo len nesplnenou túžbou).
Ku chate sa dá dostať bajkom zo štyroch hlavných strán: od juhu po červenej značke od Hradiska, po modrej značke od Lysej, dlhou dolinou cez Majdan a Ambrušovce alebo horskou cestou a z podhorskej obce Hertník. Jednoznačne najlepší prístup na chatu je v dĺžke 7,5 km z Hertníka (460 m), ktorý je vzdialený od Bardejova 12 km. Väčšina cesty je asfaltová, len na konci necelé dva kilometre je tvrdá lesná cesta.
Dobrý prístup je aj pekným dlhým údolím cez Majdan a Ambrušovce. Z rázcestia v Majdane na chatu to je necelých 10 km, pričom do Majdanu vedie cesta z Pečovskej Novej Vsi (na ceste Sabinov-Lipany) cez Ľutinu (tam sa možno dobre občerstviť v hostinci „U Reviľčaka“) Žiaľ táto cesta sa v posledných rokoch sa v záverečnej strmšej časti dosť zhoršila, pretože nie je dostatočne udržiavaná a dažde ju značne vymleli. Pred záverečným stúpaním na konci rozbitej asfaltky sa nachádza idylická chalupa, pri ktorej sa vždy rád zastavím.
Tretia možnosť prístupu na chatu je zo známeho lyžiarskeho strediska Lysá (1068m). Odtiaľ na chatu je to po výraznej bočnej rázsoche hlavného čergovského hrebeňa 5 kilometrov (modrá značka), sú tu však kratšie náročnejšie úseky. Satisfakciou tohto variantu sú pekné výhľady na hlavný čergovský hrebeň, ktorý sa pri chate Čergov lomí z východu na severozápad, ako aj časť cesty cez veľmi pekné horské lúky a za pekného počasia výhľady na Vysoké Tatry.
Z južnej strany od Prešova (štvrtá možnosť) je prístup k chate z Terne cez Hradisko (po červenej značke dĺžka 12 km., prípadne dolinou a potom zvážnicami.
Dlhší prístup na vrchol Čergova je po čergovskom hrebeni zo sedla Priehyba alebo Lysina. Krajinársky však ide o veľmi pekný úsek. Existujú aj iné možnosti ako sa dostať na čergovskú chatu či hrebeň Čergova, ale tie sú vhodné len pre „čergovských vlkov“.
Každopádne Čergov (pohorie, vrchol i chata) stoja za to a odmenou za výšľap je ozaj pekná a relatívne neporušená horská krajina.
Jednou vetou: Cyklovrchol na malebnom hrebeni milého pohoria, v blízkosti ktorého sa nachádza príjemná horská chata.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 5
Zákľuky sú trávnatý kopec v západnej časti Veporských vrchov (časť Slovenského rudohoria). Nachádza sa nad dlhou Kamenistou dolinou v oblasti nádrže Hrončok. Východným smerom pokračuje hrebeň Veporských vrchov, ktorý je zväčša hôľnatý s ojedinelými lesíkmi a stromami. Leží na červeno značenej tzv. Rudnej magistrále. Hrebeňový úsek Zákľuky – Obrubovanec - sedlo Tlstý javor je mimoriadne malebný a cykloturisticky atraktívny. Z vrcholu je kruhový výhľad na okolité hory. Na severe vidno Nízke Tatry, na východe Veporské vrchy s typickým Klenovským Veprom, na juhu a západe Poľanu a Ľubietovský Vepor.
Na vrchol sa dá bajkom dostať z dvoch smerov. Zo sedla Tlstý javor (1019 m) po mierne zvlnenom hrebeni cez Obrubovanec je to 8,4 km s prevýšením 185 m. Druhá možnosť (vzdialenosť tiež 8,4 km) je z opačnej západnej strany z Kamenistej doliny od lokality Hrončok (655 m) po dobrej lesnej ceste cez Dankovú (po Dankovú asfalt a značená cxklocesta). Na Dankovú sa dá prísť aj lesnou cestou z Čierneho Balogu – časť Krám cez Veľkú dolinu.
Jednou vetou: Jeden z najmalebnejších slovenských cyklovrcholov s nádherným kruhovým výhľadom a nenáročným výstupom.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 3
Bachureň je najvyšší kopec rovnomenného pohoria, ktoré v rebríčku najvyšších slovenských pohorí zaujíma stredné 30. miesto z celkového počtu 59. Nevýrazná hora Bachureň je zalesnená, len na západe je z vrcholu výsek s výhľadmi na blízke Levočské vrchy, dolinu Čierny močiar a Vysoké a Nízke Tatry v pozadí.
Prístup na vrchol je po chodníku zo sedla pod Bachurňou (1010 m), vzdialenosť 650 metrov. Až na jeden krátky výšvih je to vyšliapateľné v sedle bajku.
Do sedla pod Bachurňou sa dá dostať viacerými cestami. Napríklad z Lačnova (783 m) popri kríži pod Búče a cez Sedlo pod Magurou je to 5,3 km. Kratšia avšak strmšia cesta z Lačnova vedie popri kaplnke a opäť cez Sedlo pod Magurou 3,5 km. Pekný a plynulý výstup je z Renčišova (610 m) popri chate Bukvica cez sedlo Búče 7,3 km. Zo Sedla pod Marduňou (751 m) po hrebeni je to 6,5 km. Ďalšie výstupové možnosti sú cez Lačnovské sedlo, Kopytovskú dolinu, cez Mindžovú, dolinu Čierny močiar...
Odporúčaná trasa: Lačnov(alebo Renčišov) - kríž pod Búče - Sedlo pod Magurou - Bachureň
Jednou vetou: Nenápadný cyklovrchol s dobrými západnými výhľadmi a zachovalým pekným prírodným prostredím.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 5
http://www.treking.cz/cyklistika/bachuren-cyklotrek.htm
Veľký Lopeník je 6.najvyšší kopec pohoria Biele/Bíle Karpaty, ležiaci na česko-slovenskom hraničnom hrebeni. Na vrchole je postavená pekná rozhľadňa (z roku 2005), z ktorej je nádherný kruhový výhľad na blízky kopaničiarsky kraj a okolité pohoria. Zaujímavosť: Biele Karpaty majú len 6 kopcov vyšších ako 900 metrov. Všetky ležia na území Slovenska či na SK/CZ hranici. Najvyšším kopcom Bílych Karpát, ktorý leží vo vnútrozemí Česka je blízky Malý Lopeník 881 m).
http://www.virtualtravel.sk/sk/panorama/trenciansky-kraj/nova-bosaca/velky-lopenik/pod-rozhladnou/
http://www.treking.cz/vrcholy/velky-lopenik.htm
Najlepší výšľap na Veľký Lopeník je z lúčnatého Lopenického sedla (690 m), do ktorého vedú lesné cesty z viacerých strán: z Mikulčinovho vrchu, osady Lopeník či z Březovej. Na vrchol sú odtiaľ 4 km. Na začiatku je lepšie ísť zo sedla vľavo okolo samoty po lúčnej ceste, ktorá sa serpentínou napojí na zelenú značku. Stúpanie ďalej cez Škratovú a Malý Lopeník je až na vrchol mierne.
Na vrchol vedie aj zelená značka z obce Strání, záverečný úsek je však veľmi strmý. Zo slovenskej strany vedie na vrchol kamenistá cesta (modrá značka) z Novej Bošáce - niektoré úseky sú hodne strmé, avšak ***** horskí bajkeri by to mali zvládnuť
(my sme šli touto trasou z vrcholu dole: http://www.treking.cz/cyklistika/bile-karpaty.htm )
Jednou vetou: Nenáročný cyklovrchol s peknou vrcholovou lúkou a nádhernými výhľadmi z rozhľadne.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 3 (z Bošáce 7)
http://www.mtbiker.sk/clanky/5186/tip-na-vylet-babia-hora.html
Vysoký vŕšok (na mapách je zväčša uvádzaný ako Vysoký vrch – ale tento názov patrí viacerým vrchom a nie ani príznačný, ani miestny) je pomerne nízky a nenápadný holý kopec. Avšak výhľad z jeho vrcholu možno označiť za veľkolepý. Vidno z neho totiž asi tretinu Slovenska!. Na vrchole nedávno inštalovali aj posed a rozhľadovú ružicu. Výborne vidno Vysoké Tatry (vzdialené 54 km) Dole je ako na dlani spišská kotlina, pričom dobre možno rozoznať jednotlivé jej obce. Napravo od Tatier vidno Spišskú Maguru. Na severe v celej šírke vidno Levočské vrchy a od nich napravo sa ako hradba vyníma pohorie Branisko, pod ním výrazne dominujúci Spišský hrad. Za Braniskom vidno Čergovské pohorie a bližšie vpravo pohorie Čiernu horu. Na západe tróni typická silueta Slovinskej skaly, pod ňou sa vinie hlboká Poráčska dolina. Juhovýchodný smer zaberajú Volovské vrchy s Kojšovskou hoľou, na juhu dominuje neďaleký Bukovec a pod nim „čupí“ dedina Poráč. Ďalej vpravo sa ako more vlnia hrebene Slovenského rudohoria a vedľa nich na západe sa predstavuje Slovenský raj v plnej paráde. A za nim je ďalší bonbónik – Kráľova hoľa, ktorá odtiaľto vyzerá ako slovenská Fudžijama.
Najlepší výstup na Vysoký vŕšok je z dediny Poráč, odkiaľ je to doslova „čoby kameňom dohodil“ – vzdušne 600 metrov. Veľmi pekný prístup je po hrebeni Hnileckých vrchov od horárne Galmus po modrej značke (9,5 km).
Do dedinky Poráč (760 m) vedie štátna cesta z Rudnian, z Chraste nad Hornádom vedie údolím potoka Zlatník horská asfaltka. Zaujímavejšie prístupy sú tam cez Poráčsku dolinu, po hrebeni Hnileckých vrchov od Závadky alebo po už spomenutej modrej značke z Galmusu.
Jednou vetou: Kopec – horský trpaslík s výhľadmi obra..
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 3
Legendárne Sitno je najvyšším kopcom Štiavnických vrchov. Sitno bolo vždy útočiskom mocnárov a netreba sa čudovať, pretože má mimoriadnu a dominantnú polohu i tvar, vzbudzujúce rešpekt. Je to najjužnejší slovenský kopec s výškou nad tisíc metrov, ktorý sa v minulosti vždy postavil do cesty rôznym dobyvateľom. Je akousi južnou slovenskou baštou. Sú tu pozostatky pravekého osídlenia a na východnom úbočí hory sa nachádzajú pozostatky hradu. A slovami cyklistu má Sitno ešte ďalší vzácny atribút: je najjužnejším slovenským cyklovrcholom s výškou nad 750 m. Okrem mohutného televízneho vysielača sa tu nachádza pekná obnovená drevená rozhľadňa, na prízemí ktorej je predajňa suvenírov a bufet. Z rozhľadne je nádherná kruhová panoráma. Ako na dlani vidno 5 km vzdialenú Banskú Štiavnicu (600 m) s výraznou Kalváriou. Nad ňou sa vlní veniec hôr, z ktorých vyčnievajú kopce Tanád (934 m) a Šobov (888 m). V zákryte za nimi sú Kerling (Banský vrch) a Kolberg (Zlatý vrch), názvami pripomínajúcimi niekdajšiu zlatú banskú éru toho kraja. Za nimi na obzore je hrebeň Kremnických vrchov, vľavo Vtáčnik a Pohronský Inovec. Južný horizont patrí kopcom a kopčekom Štiavnických vrchov, za ktorými v diaľke sa črtá Podunajská pahorkatina. Pri lepšej viditeľnosti vidno aj Vysoké Tatry a Dunaj.
Na vrchol vedie horská asfaltová cesta, ktorá začína pod obcou Svätý Anton vo výške 400 metrov. Cez Malé Sitno a Sitience je to na vrchol 7 km. Záverečné stúpanie je hodne strmé a dosahuje až 23 %. Od jazera Počúvadlo sa dá bicyklom vyjsť na vrchol po lesnej vrstevnicovej ceste, ktorá sa napojí na vrcholovú asfaltku vo výške 660 m pod Sitiencami. Na túto asfaltku sa dá dosať aj zo sedla Krížna po lesnej zvážnici (žltá značka, ktorá je však v závere veľmi strmá), ako aj lesnými cestami z obce Ilija.
Jednou vetou: Legendárny kopec s dobrým prístupom a nádherným výhľadom.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 6
Bukovec je najvyšším kopcom Hnileckých vrchov, ktoré sú jednou zo siedmich častí Volovských vrchov. Je to oblý a lúčnatý kopec, porastený ojedinelými kríkmi a stromami. Vzhľadom na rozložitosť vrcholu nie sú z neho hlboké výhľady do dolín, avšak ďaleké výhľady sú impozantné. Na západe vidno Slovenský raj a za ním Kráľovu hoľu, viac vpravo Hornádsku kotlinu a Vysoké Tatry, na východe a juhu vence hôr Volovských vrchov.
Najlepší prístup na vrchol Bukovca je z južnej strany. Pri obci Švedlár treba odbočiť pri dome č. 311 (475 m) na sever do údolia Kopagrund. Po 4 km sa asfaltka mení na dobrú lesnú cestu, ktorá serpentínami vedie cez les až na otvorený lúčnatý vrchol Bukovca. Úsek Švedlár – Bukovec má parametre: 9,2 km, 652 m prevýšenie, priemerné stúpanie 7,1 %. Trochu strmší a menej pohodlný výstup je zo severnej strany z rázcestia pod Holým vrchom po tvrdých cestách. Dobrá prístupová cesta je aj z východu zo sedla po Bukovcom (969 m), z ktorého treba pokračovať južným traverzom, ktorý sa napojí na výstupovú trasu zo Švedlára. Do sedla pod Bukovcom vedie dobrá cesta cez Lacemberskú dolinu (dolina Slovinského potoka). Podľa Racha http://www.bikemap.net/route/1230026 sa dá do sedla dostať aj po zvážniciach severným úpätím Hnileckých vrchov od Tatarkovho kríža.
Bukovec je jedným z vrcholov cyklotúry Volovské trojvršie:
http://www.mtbiker.sk/trasy/ke/72/volovske-trojvrsie.html
https://*****saweb.google.com/karpatiatour/VOLOVSKETROJVRSIE
Jednou vetou: Vďačný cyklovrchol s peknými výhľadmi a príjemnou vrcholovou plošinou.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 5
beriem späť .. tam by sa to stratilo
Turistické trasy pre bike neodporúčam. Červenou turistickou značkou je to veľmi strmé - nutné často tlačiť.
Modrou značkou cez Medvedí vrch je chodník často zavalený konármi a je nutné stále zostupvať z biku.
Holý vrch je košickým turistom známy pod názvom Tisícka, do niektorých máp sa dostal s názvom Tisícovka. Niekedy býval označovaný aj ako Zadná Holica, na mape lesných ciest je uvedený ako Hubertus. Holý vrch je uvedený na starých mapách a javí sa ako najsprávnejší. Päť názvov pre jeden kopec je ozaj mimoriadnou zvláštnosťou – z tohto hľadiska ide asi o unikátny kopec.
Na jeho vrchole je umiestnený televízny vysielač, vďaka čomu je kopec zďaleka identifikovateľný, dobre ho vidno aj z Košíc. Je to najbližší kopec s výškou nad tisíc metrov od Košíc, preto asi ten názov Tisícka. Vzdušná vzdialenosť vrcholu z centra mesta je 16.3 km, z okraja mesta 12,7 km.
Geografická vložka:
Pre porovnanie najbližšie tisícmetrové kopce k niektorým slovenským mestám (mesto, kopec, vzdialenosť z centra/okraja mesta): Prešov: Tri chotáre 1025 m, 11,8/9,0 km – Bratislava: Inovec 1042 m, 96 km – Banská Bystrica: Panský diel 1100 m, 6,8/3,9 km – Žilina: Grúň 1101 m, 12,3/8,6 km – Nitra: Tatra 1015m(pohorie Vtáčnik), 48 km – Ružomberok: Čebrať 1054 m, 2,5/1,5 km. Z tohto pohľadu je najhorskejším mestom rodný Ružomberok. Pozoruhodnosťou je že nadmorské výšky najbližších „tisíciek“ Ružomberka a Košíc sú rovnaké: Čebrať aj Holý vrch majú nadmoskú výšku 1054 metrov.
Z vrcholu je dobrý západný výhľad. Vidno Slovenský kras s Jelením vrchom a veniec Volovských vrchov s Pipitkou a Osadníkom. Ako na dlani je len 4,8 km vzdušne vzdialená Kojšovská hoľa (1246 m). Napravo od nej pri dobrej viditeľnosti vidno kúsok východnej časti Vysokých Tatier a Belianske Tatry. Východnému výhľadu bránia stromy, v zime medzi stromami možno vidieť Slanské vrchy a mesto Košice. Na západnom úbočí rastú stromy, ktoré postupom času obmedzujú dosiaľ ešte dobrý západný výhľad.
Na Holý vrch vedie lesná cesta z červenej značkovanej trasy Cesta hrdinov SNP. Táto odbočka dlhá 350 metrov sa nachádza 750 metrov od Zlatoidských lúk, tesne pod sedlom (pod Holým vrchom). V sedle je obnovený drevený prístrešok (vďaka junákom zo Zlatej Idky). Obľúbená chata Lajoška http://www.treking.cz/chaty/chata-lajoska-predna-holica.htm je z vrcholu vzdialená 3 km. Prístupových ciest do Sedla pod Holým vrchom (1028 m) je niekoľko. Sú znázornené na priloženej prehľadnej mapke, popis výstupových trás možno stotožniť s výstupovými trasami ku chate Lajoška:
http://www.treking.cz/regiony/lajoska-pristupove-cesty.htm
Jednou vetou: „Veľkomestský“ tisícmetrový cyklovrchol s pravou horskou atmosférou.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 5
Gerlašská skala sa nachádza na severnom cípe Plešiveckej planiny ktorá je považovaná za najkrajšiu a najvzácnejšiu planinu Slovenského krasu. Zo skaly je veľmi pekný a ďaleký výhľad na sever, pohľad do Rožňavskej kotliny s dedinkami má letecký nádych. Na severozápade vidno Kráľovu hoľu, na severe Revúcku vrchovinu a za ňou na obzore Slovenský raj, na severovýchode Volovské vrchy s typickým Skaliskom (Volovec). Za dobrej viditeľnosti je vidieť aj 63 km vzdialené Vysoké Tatry. Názov skaly asi súvisí s tým, že z nej vidno Gerlach (oficiálne Gerlachovský štít 2654 m). Skala je súčasťou prírodnej rezervácie Gerlachovské skaly (bizarné skalné steny s bohatou vegetáciou pod ktorými sa nachádza Šingliarova jaskyňa).
Najlepší prístup na skalu je z juhu po mierne zvlnenej ceste Plešiveckou planinou od rázcestia Veľký vrch (721 m). Cesta vedie malebným krasovým prostredím. Zo severu je možné vyjsť na skalu lesnými cestami z obcí Honce, Rožňavské Bystré a Rakovnica (viď mapka). Niektoré úseky sú hodne strmé. Ale pri vynikajúcej kondícii sú zvládnuteľné v sedle bajku (osobne som severnými cestami vždy len schádzal dole, takže len teoretizujem
Jednou vetou: Veľmi zaujímavý vrchol v mimoriadne krásnom krasovom prostredí s excelentnými severnými výhľadmi.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 5 (zo severu asi osem)
http://www.treking.cz/cyklistika/plesivec.htm
Veľká Javorina je najvyšší kopec pohoria Biele Karpaty. Biele Karpaty sú pomerne dlhé (80 km), avšak nižšie slovenské pohorie (v rebríčku najvyšších pohorí sú na 42. mieste z 53). Tiahnu sa pozdĺž česko-slovenskej hranice, takže vlastne ide o česko-slovenské pohorie.
Na lúčnatom vrchole Veľkej Javoriny, na ktorom je umiestnený vysielač a niekoľko pamätníkov, sa od roku 1945 konajú letné česko-slovenské bratské stretnutia. Z vrcholu sú ďaleké výhľady na západnú moravskú i východnú slovenskú stranu. Na severozápadnej strane kopca je vyhlásená národná prírodná rezervácia (najmä vďaka lesom majúcich pralesovitý charakter). Pod vrcholom sa nachádza sympatická Holubyho chata (910 m).
Odkazy:
http://www.treking.cz/vrcholy/velka-javorina.htm
http://www.velkajavorina.com/new/o_slavnostech.htm
http://www.treking.cz/chaty/holubyho-chata.htm
Najlepší prístup na vrchol je zo slovenskej strany po horskej asfaltke. Z osady Hrnčiarové (325 m) je na vrchol 8,8 km (výškový rozdiel 645 m, priemerné stúpanie 7,3 %). Do Hrnčiarového sú hlavné prístupové cesty zo Starej Turej (275 m) a z Lubiny (273m), obe merajú 3,3 km. Z moravskej strany je najlepší prístup po tvrdých lesných cestách z osady Vápenky alebo z obce Strání. Moravská strana je popretkávaná lesnými cestami, z ktorých sú mnohé označené ako cyklotrasy. Horskejší variant výstupu je po červenej turistickej značke od Kamennej boudy.
Jednou vetou: Známy a obľúbený česko-slovenský kopec s pekným výhľadom a okolím.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 4
Poznámka:
Bielokarpatská Veľká Javorina má dvojičku. Je ním menej známa avšak vyššia čergovská Veľká Javorina (1099 m - po Minčole druhý najvyšší kopec čergovského pohoria). Ide tiež o cyklovrchol (hrebeňový), od kopca Čergov je vzdialená 3 km.