Chemiu mam len stavebnu aj to len zbezne takze neviem co to moze robit. Ale nezda sa mi ze by to striebro robilo nejake zazraky, svy a napisy sa dost spinia a aj zle cistia.
22.01.2007 - 17:44:13
00
Žigo napísal:
Chemiu mam len stavebnu aj to len zbezne takze neviem co to moze robit. Ale nezda sa mi ze by to striebro robilo nejake zazraky, svy a napisy sa dost spinia a aj zle cistia.


ako suvisia svy a napisy s rezervoarom?
22.01.2007 - 18:30:56
00
Tie napisy su predsa vytlacene do materialu cize sa tam lahko zachytavaju zvysky iontaka. Svami som myslel spoje neviem ako inak to nazvat. Ak chces mozem ti to odfotit :)
22.01.2007 - 20:03:40
00
Žigo napísal:
Tie napisy su predsa vytlacene do materialu cize sa tam lahko zachytavaju zvysky iontaka. Svami som myslel spoje neviem ako inak to nazvat. Ak chces mozem ti to odfotit :)


jo..uz chapem :)
aj tak sa najlepsie cisti sobou alebo savom 8)
22.01.2007 - 20:33:06
00
Takze: porovnal som rezervoare. Dlzka Source je 425mm (spod - vnutorna vrchna hrana ocka uzaveru), Camel ma 445mm (spod - spodna hrana hacika). Source ma sirku 180 - 206 - 160 mm (spod-stred-vrch), Camel 165 - 178 - 187 mm (vrch v najsirsom mieste). Source ma sirsie svy, cca 10 mm, takze cisty rozmer v strede je 185mm a da sa do M.U.L.E. vlozit v pohode. Upevnenie je mozne riesit najmenej 2 sposobmi:
- prerezat lupienkovou pilkou vrchne ocko na jednom kraji Source a fakticky jednoducho tym vyrobit hacik, ako pouziva Camel;
- prevliect paskove ocko v Cameli cez ocko uzaveru Source a cez to Camel ocko prevliect nejaku "zavlacku" (napr. sponku do vlasov), ktora zabrani spatnemu vytiahnutiu.
Zrejme by boli aj ine moznosti, ale nezamyslam sa viac.

Este snad jedna vec, mam taky dojem, ze material Source rezervoaru menej drzi pachy, ako Camel.
22.01.2007 - 22:12:21
00
Dik moc za podrobne info. Nakoniec sa asi rozhodnem podla ceny v obchode kedze vlasnosti su na dost podobnej urovni a daju sa kombinovat jednotlive casti. Uvidim ake prislusenstvo k tomu Source budu mat v shope ale kvoli cisteniu ho asi vezmem. Mozno este pockam co mi poradi Katko.
23.01.2007 - 10:00:03
00
Žigo napísal:
Ale nezda sa mi ze by to striebro robilo nejake zazraky


Do nádrží, kde sa dlhodobo skladuje (pitná) vode sa dávajú úlomky striebra. To je všeobecne známy fakt. Napr. moreplavci na lodiach oddávna používali striero na "konzerváciu" pitnej vody, ktorú si vozili so sebou na lodiach.
23.01.2007 - 11:14:58
00
Kvalitné chladničky majú vnútorný povrch upravený Ag aby sa zabránilo vzniku baktérií a plesní. Mám na to školenie s podrobným vysvetlením a pohľad cez mikroskop. Neveril som. Verím. To striebro je sviňa. Má to fakt antibakteriálne a protiplesňové účinky. :shock: . Nevedel som že to robia aj v rezervoároch. U mňa to asi bude kritérium č. 1.
23.01.2007 - 14:05:20
00
Tak pridam aj ja, aj ked do tejto problematiky velmi nevidim. Striebro ma antibakterialne ucinky, o tom niet pochyb. V lekarskej praxi sa pouziva dusicnan strieborny, tzv. lapis. Pouziva sa na hnijuce a podobne napadnute tkaniva, tie potom scernaju. Domnievam sa, ze aj na tie vaky sa pouziva dusicnan strieborny, o tych striebornych vlaknach dost pochybujem (na ne sa podla mna striebro rovnako nanasa z dusicnanu) a nikde vo vaku som vlakna nevidel. Dalej je dost mozne, ze z dusicnanu sa striebro vyredukuje priamo vo vaku ako atomarne nejakym redukcnym cinidlom.
Peterg, skus niekedy zmerat pH iontaku (mam to v plane dnes vecer), ale urcite to nebude kysle, netreba si mylit subjektivny pocit kyslosti s pH. No a k tomu luhovaniu, ak by aj bol iontak miere kysly, striebro sa rozpusta az v koncentrovanej kyseline dusicnej, rozdiel neporovnatelny. V podstate sa aj pri vyrobe ostatnych striebornych soli vychadza z dusicnanu - prave kvoli rozpustnosti v HNO3.
Nabuduce si mozno spomeniem aj na mechanizmus ucinku striebra na bakterie. :-)
23.01.2007 - 16:33:59
00
Vy si neperiete dresy vo vode so 400 miliárdami iónov striebra? :lol:

http://domacnost.sme.sk/c/3101270/Samsung-H1255A-velke-pranie-v-striebornom-kupeli--redir.html

a ešte som sa dočítal, že do mlieka je dobré hádzať strieborné mince..potom vydrží dlhšie čerstvé.
23.01.2007 - 21:18:22
00
Dusičnan strieborný nesčerná preto, že sa použije na hnijúce tkanivo, ale preto, že je to jeho vlastnosť. Táto vlastnosť sa využívala v čiernobielych kino a foto filmoch a fotopapieroch - osvetlená plocha sčernie, neosvetlená ostane svetlá a medzitým rôzne stupne šedivosti.
V zdravotníctve sa používa(l) aj na iné účely. Je napríklad v Lapise, ktorým sa potierali bradavice. Mám to vyskúšané, fungovalo to, len bola sranda behať s čiernymi flakmi napríklad na ruke. V súčasnosti sú už lepšie prostriedky.
Sčernanie dusičnanu strieborného sa využívalo aj inak - môj starý otec si vtieral tekutý dusičnan strieborný (v niečom rozpustený) do vlasov a za pár dní ich mal čierne ako nejaký mladík...
Striebro má naozaj antibakteriálne vlastnosti - používa sa napríklad v detských zásypoch (púdroch). Pravdepodobne sa nachádza aj v antibakteriálnych vložkách cyklogatí.
23.01.2007 - 21:35:42
00
Sa nám to tu zvrtlo na hodinu chémie. Ale prečo nie . Odborný výklad nejakého mýtu sa nám všetkým určite zíde. Budeme rozumnejší a nebudeme len tliapať do vetra. Neviete o nejakom bagu s touto povrchovou úpravou? ZDAR CHEMIKOM!
24.01.2007 - 09:57:10
00
Jaaaj Joko, teraz si pekne zastruhal, tusim si vecer pozeral taraninky na STV. Nemyl si roztok (lapis) s krystalickou formou. Este som nevidel scernat roztok AgNO3, krystal je vsak citlivy na svetlo. AgNO3 je zieravina, scernanie koze je sposobene priamou reakciou (pod kozou sa vyzraza bud striebro alebo jeho zlucenina), moze viest az k argyrii. Mam dojem, ze oxid striebrony sposobuje tmave sfarbenie. Takze si skus niekedy polapisovat nieco co zakryjes pred svetlom a potom napis, ci to nescernalo. :wink:
No a pri foteni si si nahodou nepomylil dusicnan strieborny s halogenidmi striebra? Nechapem co si nam tym chcel povedat. :roll:
Takze, ucit sa, ucit sa ...
24.01.2007 - 16:51:48
00
Chémia bol môj oblúbený predmet na základnej škole. Stal sa so mňa však ekonóm. Za tie roky sa chémia síce asi nezmenila (okrem organiky), ale zmenilo sa názvoslovie. Napríklad ja som sa učil kysličníky, moje deti už rozprávali o oxidoch.
Keď som si potieral bradavice na mieste skrytom, napríklad pod oblečením, tak namazaná plocha sčernela tiež, ale trvalo to dlhšie. Asi preto, že nebola tak intenzívne vystavená svetlu - napríklad len pri prezliekaní a kúpaní. A nemazalo sa roztokom, ale lapis bola taka mala tyčinka, ktorej konček sa trochu navlhčil a tou sa pošúchala bradavica. A tá sviňa za niekoľko týždňov zakapala.
24.01.2007 - 20:29:00
00
Nazvoslovie sa nemenilo, chcemici stale pouzivaju kyslicniky a sirniky. Pouzivame ceske nazvoslovie, nie je dovod miesat ho s anglickym. Na chemii je najlepsie, ze sa v podstate nemeni, pribudaju sice nove poznatky, ale stare zostavaju. Principy spred 100 rokov su stale platne (mozno sa zisti napr. nejaky presny mechanizmus reakcie, avsak reakcia bezi stale rovnako), v protiklade s takou biologiou alebo fyzikou, tam pomaly kazdy rok menia nazor na to co je dobre jest alebo ako vznikol svet.
Tie bradavice ti vazne lapisovali? Mne ich vymrazovali dusikom, tiez to potom scernalo.
25.01.2007 - 11:18:56
00
keyboard_arrow_up