Jo jo moooze byt aj ten medved
.
to skicool & all bikers:
Rozhodol som sa kuknut kamosov a nieco na trati aj pofotit vse nesutazne na dubnickom cyklomaratone.
Pri schadzani do novej dubnice po maratonskej trati (cca nejaka 4 az 5 zakruta pred koncom) som v zakrute uhol cloveku co isiel trochu rychlejsie ako ja. Prefrcal okolo mna, no a kym som sa vratil do mojej povodnej stopy pribudlo strku a zacal som mat problemy s ovladanim biku. A moja reakcia zial bola brzdit brzdit a brzdit. Dostal som paradny smyk a jedine co si pamatam je ze uz nie som na
biku a okusam tvrdost cesty a brusim to po nej noha ruka. ked som sa obzrel
bike bol 2m za mnou v strede trate a ja na pravom kraji. Jedine co som v tom zufalstve stihol urobit (moj skrat) bolo bike odhodit prec z trate (doslova) a ja sam som sa odvalil tiez tym smerom. Ako som to v leze zacal rozdychavat a uvazovat co dalej, prefrcal kolo dalsi pretekar...(trat volna, hadam sa tu nikto dalsi nevyrube). Skusam sa posadit, pozeram na moj oblubeny dres. Zadok odhaleny a v krvi, pravu nohu uz neohnem a prava ruka poslucha len od dlane po prsty a drzi mierne skrceny tvar. Kontakty na organizatora neboli, pozeram na bike - iba oskrety roh,
prilba cela neposkrabana. Sadam na bike, prava noha spustena, skusam brzdit, je to ok, hlava sa mi netoci a tak cakam kedy sa objavi mestska civilizacia a vyuzivam zemsku pritazlivost a sklon cesty. Vydychol som si, prva ulica, pri odbocke vlavo kukam prva pomoc nikde, rychlost klesla a slapat jednou nohou bez naslapov hotova smrt. Odbocka vpravo (chcem byt co najskor v rukach zdravotnikov) sa clovek pyta co mam s bikom, odpovedam s bikom nic, ale s nohou. (skoda, nenapadlo ma dat
sedlovku nizsie a odrazat sa nohou... no jo tomu sa hovori blok). Opet vlavo, ludi pribuda, potom vpravo, uz vidim cielovy obluk. Tam je ciel, kricia ludia (boze ved ja nemam cislo, nevidite ?), zastavujem u potencialneho organizatora, kde je zdravotna pomoc ? Chod za tymi dvoma panmi. Dvaja pani v kriklavych vestach s krizom. Potrebujem zdravotnu pomoc, to musis k tomu zelenemu stanu. (Boze asi nezvladam, nemam sil im vysvetlovat ze by som zamestnal aj sanitku). Zrak odfiltroval vsetko okrem troch babeniek, mojich anjelov zachrany. Sluch mi vypol, nic nepocujem. pustam bike na betonovy murik, je mi to jedno. Zdolavam dve lavice zo stolom. (kto to sem dal, ved sa neda ani poriadne chodit.) Sadam na koniec lavice a z poslednych sil hovorim,
-potrbujem pomoc, mam nieco s kolenom a laktom.
Nic. oddychujem. Su zabrate do roboty, osetruju ludi. Jeden osetreny odchadaza a opakujem svoju poziadavku trrochu hlasnejsie a zurivejsie. Vsimli si ma.
-Tu sa posad na murik. Ukaz co ti je. Si spadol ?
-Ano.
-Ale to je na nemocnicu.
-viem.
-Je tu niekde sanitka ?
-Zial nie, musi ta tam niekto odviezt.
Boze kto ma odvezie. volam pierrovi, icemanovi, nedvihaju. co dalej ? Zo ZA je to daleko kym niekto pride.
Zrazu jeden chalan sa ponukol ze ma odvezie aj s bikom. Za pomoc mu tymto dakujem.
Moje vysledky, ale nie sutazne: 2 stehy na lakti, 5 na kolene, bez zlomenin a oskrety zadok a dotrhane nohavce
Tot vsjo.
Tazko sa bavit o tom co by keby, ked sa to uz stalo. Ale priestor tu je a to ako postupovat pri podobnom pade, popripade prevencia aby sa nieco ani nestalo.
Napadaju ma zatial len chranice, ale zadok au au. A zatial si neviem predstavit ist taku dubnicku trat v niecom takom.
P.S.: a asi to je na ine vlakno.