Ak nevyužijem domáce lužné lesy, ku ktorým sa aj tak musím dostať kompou alebo 15km cez Gabčíkovo, tak by som ku Karpatom išiel rádovo 40km, občas veziem
bajk do BA vlakom, čo znamená k túre prirátať 2x12km po ceste. Takže sa väčšinou k MK veziem autom (potom sa tu nájdu experti, čo ma hejtujú, že chcem nejaké parkovisko pod lesom). Už som si nejako zvykol, že niektorí cyklisti sa tvária ako nadľudia, lebo netrýznia matičku zem jazdou osobným autom. Nejaký čas som považoval vášnivé hejtovanie e-bajkov ako idotské, ale dnes sa už na to skôr pozerám ako určitý prejav obyčajného zla, ktoré je len iným prejavom intolerancie voči niekomu, kto sa odlišuje.
Tiež nerád vidím, ako nejaký developer zruinuje krásnu lokalitu pre zopár vyvolených. Ale pliesť toto s problematikou e-bajkov je do značnej miery miešanie hrušiek s jablkami.
Osobne si myslím, že väčšie úsilie prináša aj väčšie šťastie. Naopak, pokus o šťastie bez vyvinutia úsilia vedie ľudí o.i. k drogám, ale aj ku kriminalite, lebo niekomu sa napr. nechce trpezlivo pracovať a nejakú vec si zaslúžiť. Chce ju hneď. Instantný pôžitok je často cesta do pekla, lebo ľudia sa stávajú napr. úverovými otrokmi, lebo nechcú si
našporiť, ale chcú niečo
hneď. Podobné to je aj s e-bajkami. Nechce sa mi trénovať, tak si kúpim geret s baterkou a hneď odjazdím trasu,na ktorú by som musel dlhšie trénovať. Chcem väčší akčný rádius. Chcem
hneď!
Ale aj tak sa tieto veci nedajú hádzať do jedného vreca, lebo poznám ľudí, ktorých túra na obyčajnom bajku odradila, lebo mali pocit, že prekážky sú priveľké. No cez e-bajk sa im podarilo naštartovať proces zvyšovania kondície a napokon zvíťazili a možno by už neskôr pomoc motora ani nepotrebovali. Kto som, aby som takého človeka odsudzoval? E-bajk je riešením aj pre spoločné výjazdy ľudí s výrazne odlišnou kondíciou, preto asi jedného dňa kúpim jeden mojej žene. Prídete mi do očí povedať, že nemá v Karpatoch čo hľadať?