+4
+6
milanbb55 •
21. 8. 2007 o 23:47
🥶
+4
+6
+4
+6
táák dna 16.8.2007 sme sa /počtom dvaja/ vybrali dobyť najvyšší vrch v masíve Prašivej ktorá je v pohorí Nízke Tatry, teda Veľkú Chochuľu tzn.1752 metrov nad morom.
Plán: vyrazit o osmej, do tej pol jedenastej byť na hiadeľskom sedle, a o nejaké 3-4 hodky na chochuľe Veľkej. A o 17:00 -17:30 byť v pohodlí domu
A či plán nezlyhal
Jasne, že zlyhal
vyrazili sme o osmej z bb, potom sme isli cestou prvej triedy až do lučatína, odbočka na hiadeľ, jemny kopec na hiadeľ /500mnm/ a dalej po asfaltke až do výšky 860 metrov, tu sme sa vydali v smere na Hiadeľské sedlo teda do výšky 1100 metrov to sme tam dotlačili biky... čas- niečo po jedenastej.... nastal čas na prestávku aby sme sa pripravili na najťažší úsek cesty, teda výstup na vrch Prašivá /1650/. Podla programu cyklotrasy nas čakal kopec o sklone niečo cez 21 %.. čo zdvihlo naše sebavedomie a zároven aj úroven očakávania z unavenia.... Mínali sme značku Narodny Park Nizke Tatry, zakaz vjazdu bicyklom 
/ako sme neskôr zistili, ta značka tam nebola, kvôli tomu že by sme poškodzovali okolitú prírodu, ale samych seba /.
Tak teda prv sme vošli do lesika, sice strmym stupakom s veľmi veľa povalanými stromami, ale ešte sa to dalo, prechadzame značku zakaz vstupu navadzanie dreva vrtulnikom /super značka ked mate za sebou niekolko kilometrovy vystup a zrazu sa tu z ničoho nič objaví takáto značka/ nič odignorovali sme to ako kopec českých turistov, šak ked padne nejaké drevo na hlavu tak padne....
Po vyjdeni z lesa sme sa ocitli pod kopcom prašivá, to nás už duševne upojkojilo v zmysle, "super už iba rovinka, trošku kopčok a je to "... och ako kruto sme sa mylili
po pár stoviek metrov sa zrazu chodnik zúžil na 30 cm, pridali sa prekažky typu, konáre z kosodreviny, všade malé a velké skalky, sama kosodrevina, + to najhoršie ozajstné 21% stupanie na useku 3-4 km to sme si buchali prstom na čelo čo nás to napadlo že kerý vôl by sa tu vybral na biku ... po každych 10 -15 minutach pauza a zase tlačiť, ruky sme si cítili ako polámané, ale duševne nás upokojoval panenský výhľad na všetky svetové strany (no okrem jednej, a to do ktorej sme tlačili, len kopec a kopec )... Po úmornom výšlape na vrch Prašivá /1650 m.n.m/ sme si mohli aspoň na chvilu vydýchnuť a v domnení, že to najhoršie mame za sebou a nebudeme musiet ist tadialto naspat dole, bo sme mali sme ist dole na Brusno / no čakala nás aj tak "super - pruser" cesta dole z hrebena/.
Na Prašivej boli nádherne vyhľady na Veľku Fatru, Chopok, Ďumbier, Kremnické vrchy, ba bolo vidno aj Vysoké Tatry, škoda, že len bol tak trochu ten škaredý opar... Tak sme sa konečne po niekolkých hod. vysadli na bicykle a s menšími vyšlapmi, dolukopcami, horekopcami, sme sa dostali na ciel našej cesty Veľkú chochulu 1752 mnm /síce pešo to malo trvať od Hiadeľského sedla, 2:55, nám to trvalo cez 4 hodiny /. Naskytli sa nam dalsie nadherne vyhlady na možno liptovskú lužnú, alebo niečo také 
...
Dosť unavení sme sa vybrali na zjazd smerom na Brusno, bolo by to celkom o.k. keby cez ten chodnik o šírke 30-40 cm/ak sa to dá tak nazvať/ tento rok nikto neprešiel cely zarasteny, všade zase same kríky, korene ... ale dalo sa to zist na biku, aspon sa zapotily kotúče / 27% klesanie o dlžke cca 3-4 km/ párkrat sme stratili cestu, všade popadane stromy.... ale nakoniec sme uspešne došli do brusna /cca 300 mnm/ za 1 hodku sme zišli o 1500 m.nm ... a už iba cesta domov.... fajne unavení, z toho tlačenia biku.... ale stalo to zato, možno sme tam boli prví cyklisti a možno aj poslední
No ak to dnes tak sumarizujem, tak aspon sme sa prežrali čučoriedkami, malinami, černicami, ktorých je tam na cárach....
rada č.1 bikom nechodiť z hiadeľského sedla na prašivú
rada č.2 bikom nechodiť z Brusna na Veľkú Chochuľu
rada č.3 je dobré vôbec chodiť bikom do NAPANT ?
FOTOREPORT : http://forum.mtbiker.sk/viewtopic.php?p=89473#89473
Zobraziť celý text
Plán: vyrazit o osmej, do tej pol jedenastej byť na hiadeľskom sedle, a o nejaké 3-4 hodky na chochuľe Veľkej. A o 17:00 -17:30 byť v pohodlí domu
A či plán nezlyhal
Jasne, že zlyhal vyrazili sme o osmej z bb, potom sme isli cestou prvej triedy až do lučatína, odbočka na hiadeľ, jemny kopec na hiadeľ /500mnm/ a dalej po asfaltke až do výšky 860 metrov, tu sme sa vydali v smere na Hiadeľské sedlo teda do výšky 1100 metrov to sme tam dotlačili biky... čas- niečo po jedenastej.... nastal čas na prestávku aby sme sa pripravili na najťažší úsek cesty, teda výstup na vrch Prašivá /1650/. Podla programu cyklotrasy nas čakal kopec o sklone niečo cez 21 %.. čo zdvihlo naše sebavedomie a zároven aj úroven očakávania z unavenia
.... Mínali sme značku Narodny Park Nizke Tatry, zakaz vjazdu bicyklom /ako sme neskôr zistili, ta značka tam nebola, kvôli tomu že by sme poškodzovali okolitú prírodu, ale samych seba /.Tak teda prv sme vošli do lesika, sice strmym stupakom s veľmi veľa povalanými stromami, ale ešte sa to dalo, prechadzame značku zakaz vstupu navadzanie dreva vrtulnikom /super značka ked mate za sebou niekolko kilometrovy vystup a zrazu sa tu z ničoho nič objaví takáto značka/ nič odignorovali sme to ako kopec českých turistov, šak ked padne nejaké drevo na hlavu tak padne....
Po vyjdeni z lesa sme sa ocitli pod kopcom prašivá, to nás už duševne upojkojilo v zmysle, "super už iba rovinka, trošku kopčok a je to "... och ako kruto sme sa mylili
po pár stoviek metrov sa zrazu chodnik zúžil na 30 cm, pridali sa prekažky typu, konáre z kosodreviny, všade malé a velké skalky, sama kosodrevina, + to najhoršie ozajstné 21% stupanie na useku 3-4 km to sme si buchali prstom na čelo čo nás to napadlo že kerý vôl by sa tu vybral na biku ... po každych 10 -15 minutach pauza a zase tlačiť, ruky sme si cítili ako polámané, ale duševne nás upokojoval panenský výhľad na všetky svetové strany (no okrem jednej, a to do ktorej sme tlačili, len kopec a kopec )... Po úmornom výšlape na vrch Prašivá /1650 m.n.m/ sme si mohli aspoň na chvilu vydýchnuť a v domnení, že to najhoršie mame za sebou a nebudeme musiet ist tadialto naspat dole, bo sme mali sme ist dole na Brusno / no čakala nás aj tak "super - pruser" cesta dole z hrebena/. Na Prašivej boli nádherne vyhľady na Veľku Fatru, Chopok, Ďumbier, Kremnické vrchy, ba bolo vidno aj Vysoké Tatry, škoda, že len bol tak trochu ten škaredý opar... Tak sme sa konečne po niekolkých hod. vysadli na bicykle a s menšími vyšlapmi, dolukopcami, horekopcami, sme sa dostali na ciel našej cesty Veľkú chochulu 1752 mnm /síce pešo to malo trvať od Hiadeľského sedla, 2:55, nám to trvalo cez 4 hodiny
/. Naskytli sa nam dalsie nadherne vyhlady na možno liptovskú lužnú, alebo niečo také ...Dosť unavení sme sa vybrali na zjazd smerom na Brusno, bolo by to celkom o.k. keby cez ten chodnik o šírke 30-40 cm/ak sa to dá tak nazvať/ tento rok nikto neprešiel
cely zarasteny, všade zase same kríky, korene ... ale dalo sa to zist na biku, aspon sa zapotily kotúče / 27% klesanie o dlžke cca 3-4 km/ párkrat sme stratili cestu, všade popadane stromy.... ale nakoniec sme uspešne došli do brusna /cca 300 mnm/ za 1 hodku sme zišli o 1500 m.nm ... a už iba cesta domov.... fajne unavení, z toho tlačenia biku.... ale stalo to zato, možno sme tam boli prví cyklisti a možno aj poslední No ak to dnes tak sumarizujem, tak aspon sme sa prežrali čučoriedkami, malinami, černicami, ktorých je tam na cárach....
rada č.1 bikom nechodiť z hiadeľského sedla na prašivú
rada č.2 bikom nechodiť z Brusna na Veľkú Chochuľu
rada č.3 je dobré vôbec chodiť bikom do NAPANT ?
FOTOREPORT : http://forum.mtbiker.sk/viewtopic.php?p=89473#89473
6 príspevkov
Podobné témy
posledný komentár: 17. 11. 2008 o 10:27
arrow_outward
Dufam ze takýchto bude viac a možno by nebolo odveci ak by sa k nám niekto z fóra chcel pridať
Inak Rada 1-2 je zbytočná, pretože Rada 3 je správna. Po mojich skúsenostiach s TANAP/NAPANT sa naozaj neoplatí ebať sa po vrcholkoch týchto hôr. Jednak je to zakázané a jednak je to len utrpenie, žiadny pôžitok z jazdy.. maximálne pôžitok z výhľadu.
Inak Rada 1-2 je zbytočná, pretože Rada 3 je správna. Po mojich skúsenostiach s TANAP/NAPANT sa naozaj neoplatí ebať sa po vrcholkoch týchto hôr. Jednak je to zakázané a jednak je to len utrpenie, žiadny pôžitok z jazdy.. maximálne pôžitok z výhľadu.
..uz som raz siel z latiborskej hole az na chabenec a potom dole na Magurku a celkom to bola pohoda...jedna z najkrajsich tras vobec
A celkovo si myslim ze trasa od Prasivej az po Chabenec je pre technicky vyspelejsich jazcov ako stvorena