Mne sa nezdá, že by bolo 30%-né stúpanie veľa. To skôr 30°. Ak sa nemýlim, tak 30% je 16,7°. A to je rovinka. Ak sa mýlim, tak ma hneď opravte (mám výpadky "vedomostí").
Z toho mi vyplýva, že autor myslel 30° a také stúpanie má tuším Schlossberg v Hainburgu, Čmelok aj Skalnatá, tuším tiež Konské hlavy. Čiže nič neobvyklé.
Takže skúsme počítať... Podľa oficiálnych údajov má Passo Stelvio prevýšenie 1808 m, stúpanie má dĺžku 24,3 km, priemerné stúpanie 7,4%.
Ja tvrdím, že tých 24,3 km je šikmá dĺžka... Môžete prepočítať cez goniometrické funkcie. Podľa mojej priamej úmery ak na 100 m nastúpame 7,4 m, tak na nastúpanie 1808 m potrebujeme dĺžku 24,43 km (100 x 1808 / 7,4 / 1000).
Skúste spočítať, aká bude odchýľka, keď tých 24,3 km je vodorovná dĺžka. Len neviem, prečo pod Stelviom je tabuľka so vzdialenosťou do sedla 24,3 km...
Joko pri takýchto sklonoch je vodorovná a šikmá vzdialenosť takmer totožná. Odchýlka je zanedbateľná, rádovo +-200metrov.
Markantné rozdiely začínajú vznikať, keď sa zostrmí. Ale to už sa netýka cyklistiky.
aaale ja chcem vediet miesta na slovensku kde si mozem uzit tych najvacsich stupani az na pokraj zufalstva a psychickeho zrutenia , mozme to tu rozsirit aj o taketo prakticke typy ?? skor ma asi zaujima asfalt pretoze predsa len ked uz je stupanie kriticke musi mi pomoct podklad aby som kazdu chvilu nezosadal koli strate balancu .....
Q) What if I can't measure the horizontal (b), but I can measure the distance of the road surface (c). What effect will this have on my calculations?
A) Measuring the distance along the surface of the road (c) instead of horizontally (b) gives practically the same result for most road gradients up to 10%. For instance, a 20% grade (11.3 degrees), measuring along the road surface gives a 19.6%
apropo na tuto temu - ako meriate nastupane vysky pocas jazdy.. aj v clanku publikovane som narazil na obrovske rozdiely v sposobe a vysledkoch merania tak aky mate k tomu postoj?
Na chvíľu.
Celý tento thread je akademická dišputa vyplývajúca z názvu témy.
A ja som mohol zase po dlhšom čase použiť v praxi niečo z toho čo som sa v škole naučil.
Zaujímavá téma. K tomu čo sa tu viackrát spomínalo len doplním, ža mapa -napríklad i autoatlas je priemet zemského povrchu do vodorovnej roviny. Takže vzdialenosti v ňom udané sú vodorovné. Cyklopočítač síce nemám, ale v práci (v geodézii) používame GPS prístroj na výtyčke, ktorý (po korekciách) určuje výšku s presnosťou asi 3 cm a polohu s presnosťou asi 1cm. Odmeranie mu trvá teoreticky sekundu, prakticky s kontrolou asi 5 sekúnd. Softvér vie body na displeji zobraziť, vyrátať dĺžku (vodorovnú, šikmú, prevýšenie), sklon (stupne, percentá), určiť výmery a kopu iných vecí. Tieto nové sú dvojfrekvenčné, chytajú americké i ruské družice súčasne (bežne okolo 10-12 družíc). Samotný prístroj je veľký ako ešus, váži cez kilo. Dá sa s ním napríklad mapovať počas jazdy autom, keď sa nastaví interval snímania bodov. Prístroj stojí približne 10-30 tisíc eur.
Čo sa týka uhlov, v geodézii (napríklad v teodolitoch) sa používajú grády (plný kruh je 400 grádov, pravý uhol 100 grádov). Old Shatterhad síce meral ešte v stupňoch ale niekedy si nosil whisky a tá už vtedy mala poriadne grády.
Podla mna je toto nahodou jedna z velmi prinosnych tem (teda aspon pre mna) - naucil som sa metodiku vypoctu percenta a stupnov stupania/klesania, dozvedel som sa, ze percento stupania sa udava na vodorovnej vzdialenosti a nie na prepone (a ze odchylka je zanedbatelna), pripomenuli sme si climbbybike. Takze super.
zaujal ma ten napad s kartonovym meracom sklonu , samoska prevedenie bude trosku profesionalnejsie ale ide my skor o to ( zatial som nad tym vobec nerozmyslal ako by sa to dalo spravit ) ze ako si tu stupnicu urobit aby to ukazovalo spravne vzhladom na tu snurku co by bola napnuta nejakym zavazickom ....
teda ide mi cisto o vytvorenie stupnice povedzme odstupnovanej po 2 % ....
ja som si to urobil nasledovne.
Zobral som kartón, nie veľmi hrubý ale dostatočne pevný, 1 m dlhý a 30 cm široký, čiže taký obdĺžnik ABCD. AB = 1 m, BC = 30 cm. Na stranu BC som si vyznačil úseky 1 cm, a tie som potom pospájal s bodom A. Takto som dostal stupnicu od 1 - 30%. Potom som si z kartónu odstrihol potrebnú dĺžku. Do bodu A som potom dal nitku, na jej koniec zavesil závažie. To mi teraz ukazuje presne sklon v %.
Zasielanie zaujímavých akcií a noviniek emailomZasielanie zaujímavých akcií a noviniek emailomZasielanie darčekov a možnosti výhodnejšieho nákupuZasielanie Akcie týždňa
Zvoľ si, prosím, o ktoré informácie máš záujem:
Raz za týždeň / mesiac posielame súhrn toho čo pribudlo na MTBIKERi. Nikdy neposielame reklamu ani iný spam.
K narodeninám a meninám posielame menší darček s možnosťami výhodnejšieho nákupu a občas posielame email s akciami na tovar, ktorý Ťa môže zaujímať.
Raz za týždeň posielame súhrn našej Akcie týždňa a občas posielame email o špeciálnych akciách a novinkách v našom e-shope.
Dávam spoločnosti MTBIKER community s.r.o., so sídlom 225, Hrádok 916 33, Slovensko, IČO: 52 770 222, súhlas na zasielanie bezplatných informácií podľa špecifikácie uvedenej vyššie a so spracúvaním mojich osobných údajov na tento účel. Môj súhlas je dobrovoľný a beriem na vedomie, že mám právo ho kedykoľvek odvolať v sekcii Nastavenia e-mailov. Zároveň potvrdzujem, že som sa oboznámil(a) s informáciami v sekcii Ochrana súkromia a osobných údajov.
check_circle
error
MTBIKER používa cookies
Súbory cookies používame na zabezpečenie funkčnosti webu a na personalizáciu obsahu. S Tvojim súhlasom ich budeme používať na meranie užívania webovej stránky, k personalizácii a na zobrazenie relevantných reklám a informácií. Ak nám udelíš súhlas, môžeš ho zrušiť alebo môžeš zmeniť svoje preferencie v sekcii Nastavenia cookies. Ak nesúhlasíš s ukladaním cookies, môžeš ich odmietnuť. Viac o cookies si môžeš prečítať v sekcii Ochrana súkromia a osobných údajov.
Ja tvrdím, že tých 24,3 km je šikmá dĺžka... Môžete prepočítať cez goniometrické funkcie. Podľa mojej priamej úmery ak na 100 m nastúpame 7,4 m, tak na nastúpanie 1808 m potrebujeme dĺžku 24,43 km (100 x 1808 / 7,4 / 1000).
Skúste spočítať, aká bude odchýľka, keď tých 24,3 km je vodorovná dĺžka. Len neviem, prečo pod Stelviom je tabuľka so vzdialenosťou do sedla 24,3 km...
Joko pri takýchto sklonoch je vodorovná a šikmá vzdialenosť takmer totožná. Odchýlka je zanedbateľná, rádovo +-200metrov.
Markantné rozdiely začínajú vznikať, keď sa zostrmí. Ale to už sa netýka cyklistiky.
Však stačí priamou úmerou - ak na 100 m nastúpaš 6,7 m, tak na 2300 m nastúpaš 6,7 x 2300 /100 = 154,1 metrov.
Piso - možno máš ty pravdu, ale tie počítačky sú strašne komplikované... Priama úmera je jednoduchšia a zráta ju možno aj ôsmak.
Jasne, je to komplikované, ale matematicky správne. Prakticky nepoužiteľné. Do života by hádam stačila násobilka a trojčlenka
Passo dello Stelvio
da Prato Stelvio, Trentino Alto Adige 24.3 km 950 msm 2758 msm 1808 m 7.4 %
na www.salite.ch je asi najkomplexnejší prehľad stúpaní a vždy je použitá vodorovná vzdialenosť...
niečo možno nájdeš tu
viewtopic.php?f=12&t=15211
viewtopic.php?f=12&t=15499
http://www.climbbybike.com/climbs_selection.asp
http://www.salite.ch/struttura/salite.asp?stato=Slovacchia
Kua, tak načo sme sa tu celý večer dohadovali???
Q) What if I can't measure the horizontal (b), but I can measure the distance of the road surface (c). What effect will this have on my calculations?
A) Measuring the distance along the surface of the road (c) instead of horizontally (b) gives practically the same result for most road gradients up to 10%. For instance, a 20% grade (11.3 degrees), measuring along the road surface gives a 19.6%
v tejto teme si rad pocitam, a v praxi som si to uz poriesil, kedze som na nas web spracovaval profily stupani (a este ma ich vela caka) v malych karpatoch. Plus praxujem s gps a mozem len potvrdit ze co mas zname stupania v europe, to kazde mozes zanedbat rozdiel v tzv 2D vs 3D prejdenej trase rozdiel je mensi ako nepresnost merania cyklokompov....
takze joko vstan a vyslap si stelvio a podel sa o zazitky, a ak nie stevio tak si spravim reklamu na profily malokarpatskych kopcov
http://www.sportreport.sk/sport/index.php?option=com_content&task=blogcategory&id=75&Itemid=95
alebo tabulkove porovnanie
http://www.sportreport.sk/sport/index.php?option=com_content&task=view&id=74&Itemid=105
alebo moje teorie o presnosti merania v praxi
http://www.sportreport.sk/sport/index.php?option=com_content&task=view&id=104&Itemid=55
apropo na tuto temu - ako meriate nastupane vysky pocas jazdy.. aj v clanku publikovane som narazil na obrovske rozdiely v sposobe a vysledkoch merania tak aky mate k tomu postoj?
rasto
Na chvíľu.
Celý tento thread je akademická dišputa vyplývajúca z názvu témy.
A ja som mohol zase po dlhšom čase použiť v praxi niečo z toho čo som sa v škole naučil.
Čo sa týka uhlov, v geodézii (napríklad v teodolitoch) sa používajú grády (plný kruh je 400 grádov, pravý uhol 100 grádov). Old Shatterhad síce meral ešte v stupňoch ale niekedy si nosil whisky a tá už vtedy mala poriadne grády.
http://www.sportreport.sk/sport/index.php?option=com_content&task=view&id=74&Itemid=105
Ja som tusil, ze Raca - BK je najlepsi usek v okolli co sa tyka narocnosti. A ze si ho zopar ludi tento rok aj vyskusalo prejst na cas.
viewtopic.php?f=7&t=17008
dajte este aspon 5 stran...
zaujal ma ten napad s kartonovym meracom sklonu , samoska prevedenie bude trosku profesionalnejsie ale ide my skor o to ( zatial som nad tym vobec nerozmyslal ako by sa to dalo spravit ) ze ako si tu stupnicu urobit aby to ukazovalo spravne vzhladom na tu snurku co by bola napnuta nejakym zavazickom ....
teda ide mi cisto o vytvorenie stupnice povedzme odstupnovanej po 2 % ....
Zobral som kartón, nie veľmi hrubý ale dostatočne pevný, 1 m dlhý a 30 cm široký, čiže taký obdĺžnik ABCD. AB = 1 m, BC = 30 cm. Na stranu BC som si vyznačil úseky 1 cm, a tie som potom pospájal s bodom A. Takto som dostal stupnicu od 1 - 30%. Potom som si z kartónu odstrihol potrebnú dĺžku. Do bodu A som potom dal nitku, na jej koniec zavesil závažie. To mi teraz ukazuje presne sklon v %.