Vďaka prilbe som ešte tu, a tiež som si ju kúpil až po páde (v malej rýchlosti sa mi na asfalte pri pribrzďovaní "kúsla" predná brzda) - parádička cez
rajdy - natrhnuté ucho, vyhodené pravé rameno ...
o 3 mesiace - už s prilbou som hodil ďaťľa (ako sa skloňuje "ďateľ"???) a
prilba praskla ako kokosový orech, bez nej by som mal zuby v chodníku a nos v mozgu, alebo naopak (?)
bez prilby nejdem na biku ani do obchodu v susednej ulici.
už si na mňa zvykli, že miesto pozdravu udriem prilbou na hlave do zárubne a húknem : kúúúrrrr...nik
dcéra nosí prilbu a chrániče aj na inline, a už jej to ani nemusím hovoriť, vie, že bez toho von nejde a hotovo, o biku ani nepíšem, prilba je u nás doma povinná!
... najlepší bol sused (týždenne najazdí tak 40 km), že jemu je prilba zbytočná, on toľko nejazdí, no nie je "podarený"...