Ak mas blby vyskomer, mozno. Ja tento problem nemam
.. ukazuje mi to na hradzi vzdy presne , na 34km asi 40m.
To nie je "blbosťou" výškomeru, ale tak akosi od prirodzenia.
V Tatrách počas fénu máš 50 m výkyvy v ráde sekúnd. A aj tu na nížine napr. pri prechode búrky to hádže celkom dosť (10-15 m skoky sú vcelku normálne), nehovoriac o tom, že na virtuálne nastúpanie ti stačí pokles tlaku v priebehu výjazdu.
Takisto citlivý výškomer bude narátavať aj niekoľko cm? dm? vysoké hrbky. To som už písal inde, že sa to zvykne softwarovo riešiť tým, že sa narátavanie (v oboch smeroch) spúšťa až po nastúpaní/vyklesaní nejakého tresholdu. Lenže to zahladzuje malé, ale reálne stúpania/klesania (30-50 cm terénne vlny, schody, dropy). Práve pre toto to tebe na flate ukáže flat, hoci by nemalo - VŽDY sa ti počas výjazdu zmení tlak. Aj toto sa pokúšaju otrikovať softwarovo - keď Garmoš (konkrétne Edge) zistí, že stojí, fixne výšku a začne ju držať - zároveň ju provnáva s
GPS údajom a pri signifikantnom rozdieli prekalibruje (to asi len ak má STOP netotožný s automatickým), prípadne nalepí na DEM, ak
mapa DEM údaje obsahuje (což by bolo na priebežné prekalibrovávanie najlepšie). Ako to presne je, to vie len pár počerných týpkov, čo to niekde v Indii alebo kde programuje. Samozrejme, svatý Edge v skutočnosti nevie QNH (tlak na danom mieste prepočítaný na hladinu mora), takže sa nevie "hardwarovo skontrolovať" (keď na DOBROM výškomere nastavím QNH a zistím, že mi ulietava výška oproti reálu, znamená to, že sonda blbo meria), čo platí pri týchto "kuchynských udělátkach" dosť plošne, s výnimkou lepších modelov. (A platí to pre nechuť obsluhy naučiť sa tomu rozumieť, čoho finálnym výsledkom je aj táto diskusia.)
Mal som v ruke pár cyklocomputerov, ktoré vedeli kalibrovať korektne. Alebo som kedysi mal
http://www.avocet.com/vertechpages/vertechalpin.htmltam funguje aj tepelná kompenzácia (ani tá nie je bez ďalších vedomostí nijaké samospaso - resp. toto celé nie je samospaso a mašinky to na vás iba sw odrbmi hrajú, ak máte ten dojem).
Suchozemci by si mali pozrieť lietanie podľa IFR a pojmy ako prevodná výška, QNH, QFE, QNE, letová hladina (FL), výška nad letiskom (AAL), nadmorská výška (AMSL) a porozmýšľať, prečo "to majú tak zložito".
Neexistuje nijaká možnosť ako naraz zohľadňovať aj zmenu výšky, aj zmenu tlaku.
A nič presnejšie ako barometrický výškomer nemáte
proste sa treba zmieriť s vlastnosťami.
Ak chcete porovnávať, musíte porovnávať porovnateľné, napr. ešte v rámci typového radu alebo jedného výrobcu by ste mohli dostať veľmi podobné výsledky. Čísla treba brať relatívne, nie absolútne.