Zaujimalo by ma, co si ty ako lekar myslis o celej tejto kauze
Neviem, čo povie spomínaný lekár, ale vydolujem zo spomienok, čo mi hovoril otec. Ako závodný lekár mal občas nemilú povinnosť oznamovať pozostalým, že niekoho zabilo pri nejakom pracovnom úraze. Raz sa stalo, že manželka nebohého dostala po takomto ozname záchvat, ktorý sa okrem iného prejavoval nekontrolovateľnou hyperventiláciou. Môj otec v jednom okamihu vyhodnotil situáciu tak, že namiesto toho aby dotyčnú pani spútal a napichal ju rýchlo nejakými opiátmi, radšej pacientku zľahka prefackal. Samozrejme, nehvoríme o nejakom násilí, potreboval jej dať len dostatočný nečakaný impulz, ktorý by hystériu zastavil. A naozaj to zafungovalo, takže si myslím, že lekár je dostatočne vzdelaný na to, aby v nejakom momente použil aj vcelku neortodoxnú metódu. Viem si pokojne predstaviť, že podobná vec môže nastať aj pri pôrode, len sa to ťažko posudzuje komukoľvek, kto pri tom nebol.
Inak aj vo svojej autobiografickej
knihe spomínal, že ak navštevoval pacientov, tak sa snažil spomaliť, neísť hrrr do nejakého vyšetrovania, ale radšej si sadol na posteľ, chvíľu len účastne držal chorého za ruku, nechal ho vyrozprávať svoje pocity a až potom sa pustil do akejkoľvek procedúry. Hovorieval, že tento lekársky/ľudský prístup nesmierne zosilňoval účinky akejkoľvek liečby. Mám len obavy, že tu rozprávam o niečom, čo už je len spomienka na zaniknutú civilizáciu.