triki
Mesto: hlavné mesto
Založený: 13.03.2006
Príspevky: 12 935
Asi takto...
Jozef Šátek
16 h ·
V niečom je to podobné a v niečom veľmi odlišné, teda porovnávam našu situáciu vyšetrovateľov v kauze „únosu“ prezidentovho syna a terajších vyšetrovateľov korupcie v prípade Očistec.
My, teda Krajský úrad vyšetrovania PZ v Bratislave, ktorý som mal česť v tej dobe riadiť mal za sebou dlhoročné výborné výsledky vo vyšetrovaní a to tak na centrálnej úrovni (odhaľovanie a vyšetrovanie každý rok takmer 45 až 50 vrážd a množstvo závažných hospodárskych zločinov) ako aj na úrovni okresných úradov vyšetrovania (mali sme medzi prvými desiatimi úradmi v rámci Slovenska až šesť). Boli sme kvalifikovaní ako profesionálne pracujúci úrad s ostrieľaným a morálne pevným základom. Bolo jasné, že keď prišiel zlomový bod – vyšetrovanie zločinu „únosu“, tak sme konali ako dovtedy a ako sme boli naučení – v súlade so zákonom a naším vnútorným presvedčením. Potom prišli z lexovsko-hudekovskej strany nevídané útoky – trestné oznámenie riaditeľa SIS, ktoré riešila inšpekcia, personálne vyhrážky o odvolaní ministra vnútra, rôzne otvorené či skryté vyhrážky, mediálne lynčovanie mečiarovskými novinármi, pravdaže prišli aj medové ponuky, no a po odmietnutí sa nás zbavili organizačným zrušením celého úradu a rozprášením všetkých jej členov, pričom mnohí odišli do civilu. Ja tvrdím, že ukázať morálku, zásadovosť a profesionalitu máme vtedy, keď je situácia zlá, keď môžete očakávať len negatívne následky a nie keď to robiť môžete bez obáv a budete len chválení.
Nepočul som ani o jednom z „elitných“ vyšetrovateľov, o ktorých hovorí D. Lipšic, že sú to vyšetrovatelia s 15-20 ročnou praxou, čiže takí čo pracovali a učili sa za Gašpara, Lučanského, Hraška, Krajmera, Slobodníka ...?, že by sa postavili za svoj názor a proti názoru či požiadavke nadriadeného, že budú vyšetrovať čo iný nechce, alebo nebudú vyšetrovať čo iný nariaďuje a že by za svoje pevné postoje musel z polície odísť a potom sa aj prípadne vrátil. Znamená to, že títo vyšetrovatelia boli ticho, keď mlčať nemali, slúžili zlu a potom začali byť aktívni a principiálni, keď už si chceli len „prilepšiť“ prehodením politického krytia. Oni si mysleli, že za svoju cenu "nezmieriteľných" vyšetrovateľov nemusia nič zaplatiť, teda svojím verejným postojom v správnom čase a dúfali, že im stačí len prehodiť kabát.
Keď sme sa po voľbách v novembri 1998 niektorí vrátili do polície, tak sme opäť boli „bielymi“ vranami, ostatní policajti nám dávali najavo, že tam skrátka nepatríme. A opäť skúšali tie isté zbrane, nemali na nás nič, tak nás odpočúvali a vymýšľali si na nás skutky, ktorých sme sa nikdy nedopustili (finančná polícia + inšpekcia). Chceli nás za každú cenu zastaviť, lebo sme išli po príslušníkoch SIS, tzv. podvodníckych privatizérov či oligarchoch, falšovateľov Duckého zmeniek a pod., no bolo toho podľa optiky „inšpekcie“ najmenej na trojnásobok obvinení, čo by sa im aj podarilo, keby nebol odvolaný minister vnútra. V prípade „únosu“ sme sa neuspokojili s výpoveďami „kajúcnikov“, ktorých sme mali aj my, ale sme obvinenie doložili neodškriepiteľnými aj inými dôkazmi, chce to však skúsenosti, rozum, trpezlivosť a odvahu.
Zdá sa však, že títo „elitní“ sa naučili pri vyšetrovaní šátorovcov, sýkorovcov, takáčovcov a iných „cov“ len zakladať dôkazy na kajúcnických svedectvách s poskytovaním benefitov, ktorými pozakrývali v stavbe chýbajúce tehličky. Vtedy to nikomu nevadilo, veď to boli „len mafiáni“. A ako sa hovorí, čo sa v mladosti naučíš na staré kolená akoby si našiel, tak po rozviazaní rúk pokračovali v svojich „striktne zákonných postupoch“ a začali opäť sypať kajúcnikov a vytvárať sieť, cez ktorú nemal nikto preplávať. Chybou bolo to, že to už neboli len „mafiáni“ ale dovtedy nedotknuteľní, takže sledovanosť týchto prípadov verejnosťou ale aj potreba vyššej kvalitatívnej úrovne dôkazov bola nevyhnutnosťou, čo sa však nestalo. A túto „slabinu“ v profesionálnej príprave „elitných“ najlepšie poznali tí, ktorí s nimi robili, veď mnohí vyšetrovatelia na inšpekcii sú tí istí, ktorí s nimi drali na stoličkách NAKA či iných úradoch nohavice.
Na záver len toľko, že nemohli sme čakať viac, ak niekto nepripravený si sadne na ministerský stolec, dá si radiť niekomu, čo skutočnej policajnej práci nikdy nerozumel, v podstate personálne všetko ponechali po starom, najprv za policajného prezidenta urobili niekoho z „druhej“ strany, asi na znak zmierenia, ktoré sa pravdaže nekonalo a potom tam dali ďalšieho, ktorý nemá ucelený profesionálny rozhľad, čiže kde šliapnu, tam tráva dlho nerastie.
Ak sa rozhodli bez previerok poveriť vyšetrovaním zložitých a závažných prípadov tých, ktorí dovtedy boli „elitní“ pre Kaliňáka s Gašparom a čakali, že títo zmenia svoju podstatu jedným heslom „o rozviazaných rukách“ a že sa tu neobjaví ďalšia skupina, ktorá bude pokračovať v ochrane záujmov bývalých vládnych činiteľov a spojených oligarchov a to po línii polície i prokuratúry (čo robili aj predtým), tak teraz zberajú zasiatu úrodu v podobe úplného rozvratu a straty dôveryhodnosti polície, prokuratúry, celkového politického chaosu a sklamaných občanov.
