will ako sorry? Od konca komunizmus uplynulo 34 rokov. Slovensko skončilo horšie ako Poliaci, Maďari, Češi, Ukrajinci, všetky tie pobaltské a balkánske štáty. Problém bude inde. Nechcem zovšeobecňovať, ale mám pocit, že polovica slovákov má komplex z toho, že najprv tu boli Maďari, potom komunisti. Sme chudáci utlačovaný a vykorisťovaný národ a robíme za drobné. A dovolia to. Nadávať v krčme pri pive, to sa zvláda dobre. Ale niečo zmeniť? Ani bohovi. Zmena je zlá. Treba status quo. Kamoš 2 roky hučal do vlastného otca, nech dá výpoveď v robote, kde pracoval za almužnu a ešte sa k nim správali ako k handrám 15 rokov. Vieš čo spravilo tých 40 zamestnancov aby sa malo lepšie? Nič. Len sa sťažovali medzi sebou. Ako operátor CNC zarábal minimálku. V tom kraji a meste, v iných firmách brali v tom čase 1500€ normálne v hrubom na TPP. A vkuse hľadali nových zamestnancov. Myslíš, že niekto z nich spravil ten krok a dal výpoveď a išiel za lepším? Nie. Myslíš, že sa dohodli, že hromadne prídu za vedením, že chceme pridať? Lepšie pracovné podmienky? Nie. To je obraz našej spoločnosti.
Moja druhá robota, kde som strávil dlhý čas. Pomáhal som vybudovať firmu, boli sme pojem, boli sme najdrahší na trhu (ako sme neskôr zistili), ale ľudia si nás najímali, lebo kvalita. Ale šéfovi hrablo a začal nás žmýkať, postupne okresal bonusy. Po 3 mesiacoch v Británii (pracoval som popri výške , išiel som tam cez letné prázdniny) v takej istej firme s tým istým zameraním, čo som pokecal s tými ľuďmi, naštudoval si na čo mám nárok, tam sa mi otvorili oči , dokonca aj keď som sa bavil s anglickým majiteľom firmy, že ako to funguje u nás a u nich, ukázal mi toho dosť veľa. Po návrate som sa bavil aj s kolegami a chceli sme len to, načo sme mali nárok a lepšie podmienky. Nie, nedá sa. Ak sa nám nepáči, máme odísť, ľudí má dosť. Do pol roka sme všetci tí, čo firmu vybudovali a ťahali. Firma ešte existuje, ale kvalita ľudí išla brutálne dole a musel aj šéf dávať nižšie ceny, keďže konkurencia ponúkala podobnú kvalitu a lacnejšie. Čo viem, obrat je tak 1/4 z toho, ako keď sme predtým odišli a za 7 rokov sa mu nepodarilo to zvrátiť. U kamoša v robote sa dohodli, že pretiekla posledná kvapka. Hromadná výpoveď, alebo prídu zmeny (nič nereálne, len na čo majú nárok zo zákona). Šéf sa im vysmial, že čo riešia. Je ochotný sa s každým súkromne porozprávať. Odmietli, hromadná výpoveď, všetkých 17 zamestnancov do jedného. Žiaden zástup ďalších uchádzačov sa nekonal, firma skončila po 3 mesiach, nemal kto robiť.
Minule som čítal článok, kde sa zamestnávatelia sťažovali, že už generácia dnešných 30nikov nemá problém sa zbaliť a hľadať robotu inde. Mladý ľudia, že nechcú pracovať. Časť možno áno, ale prečo mám robiť za almužnu? Kamošov mládeži brat skončil strojárninu tento rok na STU. Hľadám roboty, podmienok čo má vedieť na 2 A4. Plat 750€ v hrubom. Lebo nemá prax. 961€ v hrubom ponúka Lidl a stačí mať ukončené základné vzdelanie. Vieš aký shitstorm tam bol na mladých po výške? Jasne, chápem, že nemajú prax, tak nižší plat, že to aj oni prestrelia, ale keď na danej pozícii je priemerný plat 1500€ v hrubom v danom meste, tak ako prečo mám robiť za 750? Daj mi 1100€. Po roku sa môžeme baviť znova. A boli tam ľudia, čo to obhajovali, že mladý aj zadarmo majú robiť, čo vymýšľajú, že oni tiež majú malý plat, začínali s ešte menšín platom, robili 14 hodín denne, zaplatených mali 8, 5 rokov neboli na dovolenke a sú tu. Tak nech zavrú hubu a držia krok. Ja im to neberiem, ak sú s tým spokojný, prosím. Ale ja sa vidím niekde inde. A myslím, že aj každý iný človek.