Moj tachometer s vyskomerom mi udava udaj o nastupanych (alti up) a naklesanych (alti down) metroch. Mozem teda za prevysenie povazovat udaj o nastupanych metroch (alti up)? Alebo je to nejak inak?
Skusim nazorny priklad. Ak mam profil trate ako na obr, tak prevysenie je:
a) 500 - 300 = 200m (rozdiel medzi vychodzou vyskou a cielovou vyskou)
b) (400 - 300) + (500 - 200) = 400m (sucet rozdielov najnizsieho a najvyssieho miesta v kazdom stupani)
c) 500 - 200 = 300m (rozdiel najnizsieho a najvyssieho miesta na trati)
d) (400 - 300) + (400 - 200) + (500 - 200) = 600m (sucet rozdielov najnizsieho a najvyssieho miesta v kazdom stupani a klesani)
?
Skuste mi to trochu vysvetlit.
posledný komentár: 3. 12. 2017 o 19:25
Máme napr. 20 km okruh, ktorý sa ide 5 krát. Prevýšenie (rozdiel medzi najvyšším a najnižším miestom okruhu) je 200 m. Na okruhu sú však dve stúpania a celkove sa nastúpa 300 m.
Takže na celej trati máme rovnaké prevýšenie ako na jednom okruhu, t. j. len 200 m. Ale celkovo sa nastúpa 1500 m.
To, že niektorí autori propozícií si mýlia prevýšenie a nastúpané metre ešte neznamená, že majú pravdu!
tak potom co znamena udaj napr na maratonoch:
prevysenie trate "90ky" udavaju 2900 m no z profilu trate by sme podla oficialnej definicie odcitali len 1200 (navyssie miesto) - 400 (najnizsie miesto) = 800 m
preto v tom vobec nemam jasno ako to vlastne pocitaju.
skuska spravnosti:
ak by malo byt 2900m vyskovy rozdiel medzi najnizsim miestom na trati a najvyssim, z akej hlbokej jamy by sa startovalo, ked Kojsovka ma 1245m.n.m.?
Viem, že citovať sa nemá, ale keď už sa hráme so slovíčkami...
Nie sú to nastúpané km, ale pravdepodobne nastúpané výškové metre. Môj comp počíta aj počet km v stúpaní a klesaní (tomu hovorím nastúpané km) a pre mňa možno aj podstatnejšie údaje ako sú priemerné a maximálne % stúpania a klesania.
Keď máš nastúpaných 1000 výškových metrov, tak pri priemerných 10% stúpania je to iný záhul ako pri 4%, aj keď na počet km je to kratšie.
skuska spravnosti:
ak by malo byt 2900m vyskovy rozdiel medzi najnizsim miestom na trati a najvyssim, z akej hlbokej jamy by sa startovalo, ked Kojsovka ma 1245m.n.m.?
Chose ak to tu mame domotat kompletene, tak narocnost stupania nezavisi len od aktualneho sklonu v % alebo ° ale aj od povrchu, sirky plastov, pocasia atd
Takze cely problem je len v spravnom zadefinovani pojmov.
na cislo udavane na maratone sa az tak nespolieham.. skor kukam na graf, tam je vidiet co, kedy, kolko a ako vysoko..
A už končím, pretože ja_michalko asi nestojí o tento OT, ako sa v slušnej spoločnosti hovorí hovadinám.
Obkecavanie toho isteho milionkrat dookola. Na Slovensku je x rokov zauzivany udaj "prevysenie". Samozrejme par jedincov to tu musi a chce menit na nastupane kilometre a podobne s odvodnenim, ze prevysenie je zle alebo zavadzajuce a podobne.
Prevysenie sa pouziva dlho a vo vsetkych materialoch cez mapy, sprievodcov, brozury a pod. Cize neviem, preco by sa to malo menit?
Prevysenie je skratka to, co pocas nasho vyletu nastupame. Kludne to volajte ako chcete.
Tak, ked mame turu hore dole, na ktorej 5-krat stupame a kazdy stupak ma 200 vyskovych metrov, tak za cely vylet to je 1000 m prevysenia. To je vsetko!
Prajem vela stastnych stupani.
Pokial autor neuvedie typ prevysenia, tak sa da akurat dohadovat, ktore to je, pricom logika hovori, ze pokial to je trasa, malo by ist o kumulativne a pokial bod tak absolutne. Ale to neplati vsade a teda sa na to neda spoliehat.
Napr. V Slovenskom raji, je na oficialny tabuliach napisane, ze chodnik Prielom Hornadu ma prevysenie 17m, pricom chodnik ide hore-dolu a dokopy to da cca 400m.