+1190
+1192
rowan •
8. 5. 2007 o 12:08
🔥
+1190
+1192
+1190
+1192
Jdou dva kámoši lesem a najednou koukají, před nimi ženská,
prostě sexy kus,
minisukýnka, přiléhavé tričko, podprsenka žádná - a snaží se opravit
kolo.
Když je ženská zmerčí, tak hned na ně: "Pánové, neumíte někdo opravit kolo?
Já tomu vůbec nerozumím". Jeden chlap na to: "Jo já se v tom
vyznám, opravím
vám to." Druhý tomu prvnímu: "Tak opravuj, já už pomalu půjdu a
počkám tě na
kraji lesa". No chlap čeká na kámoše na kraji lesa 10 minut, 20
minut -
kámoš Furt nikde. Asi po půlhodině chlap kouká - jeho kámoš jede z
lesa na
kole od té ženské. Tož se ho ptá: "Ty vole, tys tu ženskou zabil a sebral
jsi jí to kolo nebo co?" Kámoš odvětí: "Ale ne. Já jsem jí to perfektně
spravil a ona byla tak šťastná, že sundala kalhotky a říká mi - vemte
si co
chcete. No tak jsem si vzal to kolo" Na to ten druhý: "No to jsi udělal
dobře, protože v těch kalhotkách bys vypadal jak debil!"
Zobraziť celý text
prostě sexy kus,
minisukýnka, přiléhavé tričko, podprsenka žádná - a snaží se opravit
kolo.
Když je ženská zmerčí, tak hned na ně: "Pánové, neumíte někdo opravit kolo?
Já tomu vůbec nerozumím". Jeden chlap na to: "Jo já se v tom
vyznám, opravím
vám to." Druhý tomu prvnímu: "Tak opravuj, já už pomalu půjdu a
počkám tě na
kraji lesa". No chlap čeká na kámoše na kraji lesa 10 minut, 20
minut -
kámoš Furt nikde. Asi po půlhodině chlap kouká - jeho kámoš jede z
lesa na
kole od té ženské. Tož se ho ptá: "Ty vole, tys tu ženskou zabil a sebral
jsi jí to kolo nebo co?" Kámoš odvětí: "Ale ne. Já jsem jí to perfektně
spravil a ona byla tak šťastná, že sundala kalhotky a říká mi - vemte
si co
chcete. No tak jsem si vzal to kolo" Na to ten druhý: "No to jsi udělal
dobře, protože v těch kalhotkách bys vypadal jak debil!"
Diskusia (51 057)
Podobné témy
MTBIKER odporúča - Náradie na centrovanie kolies, centrovacie kľúče a vidlice
MTBIKER odporúča - Oprava duší a plášťov
Akcia -33% Lezyne Dual Insert Kit Large náradie na opravu bezdušových plášťov
47,99 €
-33%
MOC 85,99 €
arrow_outward
Tí, čo sa narodili pred rokom 1980 sú skutoční hrdinovia, akýsi hollywodski majstri prežitia. Ale skutočne ! Len sa zamysli nad tým, tí čo sa narodili pred rokom 1980, teda MY – je to hotový zázrak, že sme prežili. My sme ešte nemali detské sedačky v autách, fľaštičky na lieky a chemikálie sa dali ľahko otvoriť, neboli vybavené žiadnymi figliarskymi detskými zátkami, ani šuflíky a dvere nemali bezpečnostné zámky. A keď sme sa išli bicyklovať, nie že sme nemali prilby a chrániče, ale ani poriadny bicykel sme nemali. To nebola vôbec sranda. My sme ešte pili vodu z vodovodu a nemali sme ani predstavu o tom, čo znamená presne pojem minerálka. Nenudili sme sa, keď sme mali príležitosť, išli sme sa von hrať. Áno, von ! Celý deň sme boli vonku a naši rodičia len dúfali, že ešte žijeme a sme vcelku, veď ani klasický telefón nemal každý, nie to ešte mobil. Hlavne nie my, deti ! V lete sme behali vo vysokej tráve a v blízkom lese, predsa sme nemali vyrážky a alergické záchvaty. Nevedeli sme, čo je alergia na peľ a o ambrózii sme si mysleli, že je to nejaký zvláštny druh žihľavy. Keď sme spadli, poranili sme sa, zlomila sa nám niektorá končatina, alebo sme si len jednoducho rozbili hlavu, nikto nikoho kvôli tomu nezažaloval. Na vine sme boli proste my. Dokonca keď silnejší z nudy zmlátil menšieho a slabšieho, aj to bolo v poriadku. Toto takto fungovalo a naši rodičia sa nestarali do toho. Naše stravovacie návyky podľa dnešných poradcov na zdravú výživu obsahovali v jedlách viacnásobnú smrteľnú dávku škodlivín, ešte aj obézne americké dieťa, ktoré denne posiluje v Mc-Donaldse by padlo na zadok od úžasu, čo všetko sme my pojedli. Len si spomeňme na školskú jedáleň. A predsa sme tu. Kakao neobsahovalo vitamíny A, B, C, D a E, volalo sa proste Granko a nám to úplne stačilo ku šťastiu. Pili sme sirupy a malinovky, ktoré ani zo správ nepočuli o umelých sladidlách a konzervačných látkach, boli vyrobené z ozajstného cukru. Limonády sme si miešali sami a na neumytom ovocí sme si maškrtnícky pochutnávali priamo zo stromov. Mali sme kamarátov ! Takých, s ktorými sme sa stretli na ulici, na ihrisku a v klube pri pingpongovom stole. Keď neboli tam, jednoducho sme zapískali alebo sme zazvonili k nim a oni nás pustili dovnútra. Nemuseli sa pýtať rodičov a ani my sme sa nemuseli pýtať našich ! Nenosili nás rodičia všade autom ... A predsa sme tu. Na krku nám visel kľúč od domu, keď sme sa išli hrať, často sme bojovali s palicami, hrali sme sa na indiánov a schovávali sme sa na nebezpečných staveniskách, hádzali sme jeden druhého loptou, kameňmi...a predsa sme tu. Nevybili sme jeden druhému oči a ostatné rany sa aj tak zahojili. Futbal mohol hrať len ten, kto vedel hrať. Vtedy ešte platil nepísaný zákon, ktorý dnes už málokto pochopí : „Rob to, čomu rozumieš“. A tí, čo hre nerozumeli, mohli len smutne pozerať z diaľky a hľadať si iných spoluhráčov. Lásku sme sa neučili z brazílskych telenoviel, len sme ju jednoducho prežívali. Po prvom bozku sme šťastní a zaľúbení bežali po ulici tak, ako by sme už nikdy nechceli zastať. Keď sme dostali zaucho od učiteľa neprebodli sme ho hneď nožom, nedávali sme ho na súd a nesťažovali sme sa doma rodičom. Ba, naopak, radšej sme to ani neprezradili. Poznali sme zákony a keď sme ich porušili, rodičia sa nás nezastali. Pretože nás naučili tak žiť, aby sme vedeli čo znamená POVINNOSŤ, SVEDOMIE, ZODPOVEDNOSŤ a DOBRÝ POCIT. Poznali sme ozajstný zmysel týchto slov. Takí sme boli MY. Hrdinovia jednej pominutej doby, nad ktorou sa dnešná mládež len nechápavo usmieva.
pre mna je to strasna predstava
Pekné čítanie, no rok až tak nesedí, nakoľko som sa narodil neskôr a detstvo bolo ešte z veľkej časti presne také. Od istého veku kľúč od brány na krku a už nebolo potrebné vykrikovať pod oknami "mááámííí!"
Ale spomenul som si na jednu takú "letnú aktivitu" z konca 70-ych rokov, keď sme mesiac "makali" v nejakej blbej konzervárni pri Uherskom Hradišti. V neďalekom Uherskom Brode bol koncert skupiny Katapult a ich spevák Olda Říha vtedy spieval niečo také:
Až se bude psát rok dva tisíce šest
Až se všichni přestěhujem do obrovských měst
Až dálnicí zeměkouli opředem
Až budem pyšní na všechno co dovedem
Pak bude možná pozdě na to chtít se prát
Co děti? Mají si kde hrát?
Až suroviny budem vozit z Měsíce
Až počasí bude řídit družice
Až budem létat na Venuši na výlet
Až za nás budou počítače přemýšlet
Pak bude možná pozdě na to chtít se ptát
Co děti? Mají si kde hrát?
Až budeme mít továrny i na stromy
Až umělá tráva bude před domy
Až zavládne v celém světě blahobyt
Až budem umět skoro všechno vyrobit
Pak bude možná pozdě na to chtít se ptát
Co děti? Mají si kde hrát?
Akoby niečo tušil. Dnes je to však celé smiešne.
Ale celé je to trochu nafúknuté, hlavne okolo tej stravy. Dnes to čo človek je, je naozaj len náhrada toho čo by v skutočnosti mal ten produkt obsahovať. Vtedy naozaj nemusel riešiť spotrebiteľ či nie je v saláme konina, či kurence nie sú nadopované nejakým sajrajtom, či tá hovädzina nezošalela.
Stravovanie v školských/závodným jedálňach, alebo v ľudových reštikách na stojáka sa kvalitou nedá porovnávať s dnešnými fastfoodmi, alebo automatom na bagety. Aj ten párok v rohlíku (pre mladších hot-dog), pečená klobása, langoš, špekáčik mal v tej dobe lepšiu chuť.
Takže skôr otázka znie či tá generácia s pred roka 1980 prežije tu dnešnú dobu.
Prdlajs. Zažil som, videl som, jedol som.
Po takej brigáde v konzervárňach, si si dosť dlho žiadnu neotvoril. ... kým si nezabudol ako sa to tam vyrába. A podobne v mäsopriemysle, atď, atď.
Neviem akú si mal skúsenosť s brigádou ale dnešné potraviny sú možno super hygienické ale prechemizované..apropo, jedlo na ktorom si pochutnáva dnešná spoločnosť odmietajú aj baktérie, mravce...
ps. preco by mal langos chutit inak?
Daj. Pravdepodobne toto notoricky známe alebo podobné https://www.youtube.com/watch?v=S9B7im8aQjo
Čo sa coly týka neviem či menili receptúru oproti rokom 70-80, či sa aj vtedy nepridávala kys. fosforečná
Neviem akú si mal skúsenosť s brigádou ale dnešné potraviny sú možno super hygienické ale prechemizované..apropo, jedlo na ktorom si pochutnáva dnešná spoločnosť odmietajú aj baktérie, mravce...
Krásna ukážka demagógie. S pozdvihnutou rukou a vztýčeným ukazovákom vykrikovať: „Jedol si? Pil si? Videl si? Baktérie to odmietajú! Zvracal by si!“
Zákazník u mäsiara.
– Máte hovädzie mäso?
– Nie.
– Teľacie?
– Nie.
– Bravčové?
– Nie.
– Pečeň?
– Nie.
– Baraninu?
– Nie.
Ktosi sa ozve zozadu:
– Čo si tak preberá! Dajte mu po papuli!
Z knihy "Tisíc a jeden vtip."