Nikto nevie kde sa vzal, cyklista sa rúti v diaľ,
cez hory a cez lesy, dobre je mu, píska si.
Hore svahom šliape ťažko, do dráhy mu vbehol ježko,
čo si ježko, samovrah? Nechoď viac po cestičkách.
Cyklista má v duši dieru, do lesa ho zvrtlo veru.
Ženie sa už dolu kopcom, z času na čas buchne o strom.
Oči pleští, kriví tvárou,
kolesá sú divných tvarov.
Smolu má dnes riadnu ale, sedadlo mu padlo dole.
Natriasa ho a na tvári, od šťastia hneď celý žiari,
iba slasť no žiadne city, bicyklom je zneužitý.
Lesné zvery utekajú, kríky, tie sa nepoddajú.
Doškriabaný hlava duní, cyklista sa váľa v tŕní.
Na ten veľký nárek, krik, zjavil sa tam poľovník,
neruš chlape lesnú tíš, pokutu hneď zaplatíš.