Viki, vzdy si bola taka krasna stihla, alebo si reformovaná ( rozumej: z rezňológie si prešla na šalátológiu ) ?? Ja len že chudnutie je ťažké-ako každé sebaovládanie...Dokonca ja verím, že je to ťažšie ako prestať fajčiť alebo piť.
Hmmm
a teda keď viem, že genetika nepustí, že mám k priberaniu sklony, tak sa predsa snažím to jedlo trošku obmedzovať a viac sa hýbať, či nie? Keď už sa človek "vyžerie" na 150 kíl, potom bude vzdychať, že to ide ťažko. Ale potom je už predsa neskoro...Mám xy známych, čo sa neobmedzujú, zjedia čo vidia a potom všetkých naokolo otravujú rečami o svojich špekoch
Tak buď jem a neriešim, alebo sa snažím jesť malé dávky a častejšie a popritom sa hýbať.
Nerýpem, len konštatujem
Hmmm a teda keď viem, že genetika nepustí, že mám k priberaniu sklony, tak sa predsa snažím to jedlo trošku obmedzovať a viac sa hýbať, či nie? Keď už sa človek "vyžerie" na 150 kíl, potom bude vzdychať, že to ide ťažko. Ale potom je už predsa neskoro...
a teda keď viem, že genetika nepustí, že mám k priberaniu sklony, tak sa predsa snažím to jedlo trošku obmedzovať a viac sa hýbať, či nie? Keď už sa človek "vyžerie" na 150 kíl, potom bude vzdychať, že to ide ťažko. Ale potom je už predsa neskoro...Súhlasím s tebou, avšak musíš byť silná v hlave, pretože porušiť pravidlo je oveľa ľahšie, ako ho dodržiavať. A ak sa 15 rokov prežieraš fastfoodom a nehýbeš sa, je ťažké skončiť s tým.
Viem to z toho keď som prestával fajčiť v 2012-om. Sekol som s tým zo dňa na deň, no dodnes si veľa krát poviem, že: teraz by to chcelo cigu....
Nehovoriac, že po prestaní som pribral 10 kíl.....no dnes som už o 5 kg nižšie ako bola pôvodná váha pred skoncovaním s fajčením. Ale nájsť v sebe tú silu, či motiváciu, že pre čo to robíš je veľmi ťažké.
Hmmm a teda keď viem, že genetika nepustí, že mám k priberaniu sklony, tak sa predsa snažím to jedlo trošku obmedzovať a viac sa hýbať, či nie? Keď už sa človek "vyžerie" na 150 kíl, potom bude vzdychať, že to ide ťažko. Ale potom je už predsa neskoro...
Mám xy známych, čo sa neobmedzujú, zjedia čo vidia a potom všetkých naokolo otravujú rečami o svojich špekoch
Tak buď jem a neriešim, alebo sa snažím jesť malé dávky a častejšie a popritom sa hýbať.
Nerýpem, len konštatujem
a teda keď viem, že genetika nepustí, že mám k priberaniu sklony, tak sa predsa snažím to jedlo trošku obmedzovať a viac sa hýbať, či nie? Keď už sa človek "vyžerie" na 150 kíl, potom bude vzdychať, že to ide ťažko. Ale potom je už predsa neskoro...Mám xy známych, čo sa neobmedzujú, zjedia čo vidia a potom všetkých naokolo otravujú rečami o svojich špekoch
Tak buď jem a neriešim, alebo sa snažím jesť malé dávky a častejšie a popritom sa hýbať.
Nerýpem, len konštatujem
Ďakujem kolegyňa, vystihla si myšlienku. Chalani tu nejde o hejt voči "tučnejším", no niektorí si za to môžu sami. Nehýbu sa jedia večer o 10tej mastné jedlá. Mne genetika nenadelila chudučkú postavu, že by som mohla jesť na čo mi príde a kedy mi príde chuť. Tiež sa musím kontrolovať a aj tak nemám 50kg. A to som si v živote prešla diétami. Samozrejme že si to v živote vyžaduje sebazaprenie. No čo si nevyžaduje? Vzdelanie, šport, iné životné ciele. Všetko si vyžaduje sebazaprenie a to je na tom to obdivuhodné.
Keď má niekto zdravotné problémy snaží sa schudnúť a nejde to to je iné. No mňa mrzí keď vidím ľudí ako sa stravujú u uja McD. a učia na to aj svoje deti.
Oki dosť bolo. Toto je téma na vtipy nie na ich zamýšľaniami takže dajte sem radšej niečo vtipné
Hmmm a teda keď viem, že genetika nepustí, že mám k priberaniu sklony, tak sa predsa snažím to jedlo trošku obmedzovať a viac sa hýbať, či nie? Keď už sa človek "vyžerie" na 150 kíl, potom bude vzdychať, že to ide ťažko. Ale potom je už predsa neskoro...
Mám xy známych, čo sa neobmedzujú, zjedia čo vidia a potom všetkých naokolo otravujú rečami o svojich špekoch
Tak buď jem a neriešim, alebo sa snažím jesť malé dávky a častejšie a popritom sa hýbať.
Nerýpem, len konštatujem
a teda keď viem, že genetika nepustí, že mám k priberaniu sklony, tak sa predsa snažím to jedlo trošku obmedzovať a viac sa hýbať, či nie? Keď už sa človek "vyžerie" na 150 kíl, potom bude vzdychať, že to ide ťažko. Ale potom je už predsa neskoro...Mám xy známych, čo sa neobmedzujú, zjedia čo vidia a potom všetkých naokolo otravujú rečami o svojich špekoch
Tak buď jem a neriešim, alebo sa snažím jesť malé dávky a častejšie a popritom sa hýbať.
Nerýpem, len konštatujem
pravda pravduca...Ale obezita je svina v tom, ze ide postupne, nenapadko.....A nenapadko ma vplyv aj na zmyslanie cloveka, psychiku...Chudnutie zacina v hlave...Keby to bolo jednoduche, vsetci sme krasni a stihli a zdravi...Ale nie je sme. To ale neznamena, ze sa nemame stale o to pokusat...Mame. Ako raz povedal Rocky Balboa: Nie je dolezite, kolko krat spadnes, ale to, kolko krat sa dokazes postavit.
Alebo: Nie je dolezite, kolko krat ti spadne, ale kolko krat ho dokazes postavit ...............ked uz sme v tom vtipkarovi
