no pár mojich postrehov.
- Bolo to MEGA , epické, a páčila sa mi celková atmosféra podujatia. Asi by som vytkol to, že pár ľudí zabudlo že nie sú na pretekoch UCI World Tour ale na amatérskom podujatí a boli zbytočne pre-motivovaní, napríklad doslova nebezpečnou 40 km/hod jazdou v boxoch pri striedaní. Išlo najmä o zážitok ako o výsledok.
- A čo sa týka hákovania, tak je pravda že hákovanie brutálne skresľuje výsledok a celkovú ozajstnú výkonnostnú úroveň pretekárov a nikdy nebude FÉR už len pre to lebo nie každý ťahal špicu rovnaký čas, a veľa ľudí neťahalo špicu vôbec len sa viezli. Na normálnych vytrvalostných pretekoch typu RAAM alebo okolo Rakúska atď sa rozhodne nehákuje . (spýtajte sa Mareka Hrnčiarika koľko hákoval na 1200 kilometrovom preteku okolo Slovinska, tam sa skutočne oddelí zrno od pliev).
- Ja som jazdil prevažne sám, ale asi 30 % času som jazdil aj v háku nejakej 4-5 člennej skupiny s priemerkou 39 - 40 km/hod ale vždy som sa striedal aj na špici.
- Bolo veterno, vietor bol mojim najväčším nepriateľom dá sa povedať. Nefúkalo jedine dve-tri hodiny po západe slnka, vtedy sa jazdilo najlepšie.
- Bola chvíľa keď som sa už videl rozpleštený na asfalte ale ustál som to, keď nejaký borec odhodil, alebo mu vypadol
bidon v skupine v ktorej som práve bol, a už som sa tomu nevedel vyhnúť a prešiel som cez tu fľašu.
ale palec hore inak.