Ja som na tom mieste zase vosiel do toho druzstva po pravej strane, ci co to tam bolo
Tie male ruzove sipky na asfaltkach boli v pretekarskom strese lahko prehliadnutelne a na takychto krizovatkach malo byt znacenie zdoraznene aj faborkami, ked uz nie regulovcikom. Este predtym asi 1 km za prvou obcerstvovackou, keby biker predo mnou zrazu neodbocil a nezakrical, ze tadialto, tak by som isiel asi aj s dalsim bikerom za mnou uplne inde. Toto je tusim to miesto, o ktorom pisal
duggo na predchadzajucej strane.
Trat (42 km) bola podla mna fajn, taka akurat maratonsky narocna, skoda par usekov, na ktorych uradovali lesaci, lebo tlacit
bike po rovine krajom rozbitej lesnej cesty asi nebavi nikoho. Musim sa pochvalit aj dvomi padmi, prvykrat som sa asi trochu vtipne skotulal z chodnika do krikov. Nastastie to neboli jedovate rastliny, o ktorych sa pise
tu Druhy pad som zazil v zjazde na 30tom km, lebo borec predo mnou vosiel do rigolu a ustlal si a ja som to hned za nim dobrzdoval s predlaktim po kamienkoch. (Drzte si odstup a neverte, ze biker pred vami voli najlepsiu stopu
) Nastastie popri trati tiekol potok, kde som si ranu hned vyplachol a po chvili trochu nasrany zacal dupat do zacinajuceho stupania, v ktorom sa mi do nohy zakusli krce, cize zase prestavka a ked konecne povolili, tak som to uz len lajtovo dotocil do ciela, pricom v Kolacine som este
brzdil za autobusom.