Bolo by dobre vypichnut jednu vec - ocielku...
V mojom ponimani su tri stupne "brusenia":
1) Obtiahnutie na ocielke ako bezna, denna prax.(Masiari kazdu chvilu, ja ked obcas zabludim do kuchyne a umyvam noze, svoje
noze podla potreby). Technicky pojate to nie je brusenie ako take (nie je to uber materialu v pravom zmysle), ale dobre nabruseny
noz takto udrzim ostry o dost dlhsie.
2) Obtiahnutie na keramike - tu je jedno ci je to keramicka "ocielka" z IKEA, tycky od Jan03 z knife, hrncek, izolator poistky, teleso odporovej spiraly
Uber materialu na brusive s vysokym gritom ostri(obnovuje) fazetu resp. hranu ostria, ktora je v relativne dobrom stave.
3) Ostrenie na kamenoch s rozlicnym gritom - vytváranie alebo rekonstrukcia ostria (fazety, vybrusu). Teda zacinam na hrubsich kamenoch (priroda, umele, diamant) a postupne (pocet krokov zavisi od vybavenia, chuti a presvedcenia) prechodom na jemnejsie sa dopracujem k finalnemu stavu. Ten samozrejme moze byt podporeny jemnou keramikou, kozou, atd...
Toto je samozrejme pohlad amatera,
lubor1 to tu pred casom pisal, v jeho praxi to vdaka inemu levelu vybavenia ide trochu inac, ale principialne je to stale o tom istom.
Primarne som tym ale chcel povedat, ze vela ludi ocielku nepouziva resp. nevie o jej vyzname. Noz pouziva a az ked je fest tupy, ide na kamene. Aj ked zase podla toho co som cital, japonski kuchari tiez ide rovno na kamene.