+310
+312
drotar •
5. 3. 2007 o 18:38 +310
+312
-21% Titici REVO 28 bicykel, mostarda yellow glossy/olive green glossy
4 499 €
-21%
MOC 5 699 €
-10% Pinarello Grevil F7 GRX 1x12 DB 28 bicykel, stone green
6 399 €
-10%
MOC 7 100 €
savings Marin Headlands 1 28 bicykel, chrómová/červená
od 1 949 €
savings
MOC 2 899 €
Akcia -38% Rock Machine Gravelride CRB 900 AXS 28 bicykel, stealth black
2 799 €
-38%
MOC 4 499 €
Novinka -15% Pinarello F7 Ultegra Di2 bicykel, lunar white
od 6 999 €
-15%
MOC 8 200,41 €
-6% BMC Teammachine SLR01 TWO bicykel, carbon/white, redakčný bicykel
10 999 €
-6%
MOC 12 999 €
Výpredaj -20% Cannondale Synapse Carbon 2 RL bicykel, beetle green
3 499 €
-20%
MOC 5 199 €
-18% Pinarello Dogma X Dura Ace Di2 GRT4540DB bicykel, xolar black
od 12 399 €
-18%
MOC 15 100 €
Novinka Bianchi Oltre Comp Ultegra Di2 bicykel, metallic celeste/black
od 4 899 €
MOC 5 944 €
Výpredaj -18% Orbea ORCA M20iTEAM 28 bicykel, modrá/strieborná
4 749 €
-18%
MOC 5 799 €
-44% TIME ALPE D’HUEZ DISC bicykel, brilliant gold, testovací
4 999 €
-44%
MOC 8 999 €
Akcia týždňa -32% FOCUS Izalco Max 8.7 bicykel, biela/strieborná
1 499 €
-32%
MOC 2 999 €
-19% Giant TCR Advanced 2 Disc Pro Compact bicykel, hematite
od 2 199 €
-19%
MOC 2 699 €
arrow_outward
Za nevysokou horou, za nehlbokou riečkou, celkom pod lesom, ukrýva sa záhradka. Malá, neveľká – klobúkom by si ju zakryl, ale je to záhradka, so všetkým, čo k nej patrí. A pri záhradke stojí malý domčúrik s maličkým okienkom a za okienkom žije, nažíva, starenka a starček.
„Starček,“ pýta sa starenka, „čo by si chcel dnes na obed? Varené zemiačiky, pečené zemiačiky alebo zemiakovú kašu?“
„Zasa iba zemiaky,“ hundre starček.
„A čo iného, keď nemáme ničoho, iba tých pár zemiačikov?“
„Starenka, keby si mi tak upražila pampúšik, to by bolo mňam, mňam.“
„Starček, starček, čo si ty len nevymyslíš? Vraj pampúšik!“
„Taký pekný, ružovučký, zvrchu chrumkavý, a vo vnútri mäkučký ako páperový vankúšik.“
„Tebe sa sníva? Kde by som vzala na pampúšik múku?“
„Pometieš trochu po múčnici, povymetáš jej všetky rohy, a možno sa múky na jeden pampúšik nametie.“
„A keby som aj múky namietla, kde vezmem smotanu na zamiesenie?“
„V komore v kúte stojí mliečnik plný mlieka a na ňom isto iste troška smotany pláva. Pozberaj ju a zamiesiš cesto na pampúšik.“
„Aj keď múku pozmetám a smotanu pozberám, kde vezmem maslo, aby som na ňom mohla pampúšik vypražiť?“
„Keď máš smotanu, máš aj maslo. Smotanu v múteľnici zmútiš a maslo zoberieš.“
„Ále, koľko to bude trvať kým smotanu zmútim…“
„Kým zmútiš smotanu na maslo, aspoň ti cesto poriadne vykysne. Ale keď sa ti to zdá dlho, vyškrab poriadne lyžicou maselnicu, a isto iste masla na upraženie pampúšika naškriabeš.“
A tak starenka múčnicu povymetala, za hrsť múky namietla, so smotanou zamiesila, a keď cesto vykyslo, na masielku upražila pampúch. Pampúšik do ružova upečený, z vrchu chrumkavý a vo vnútri mäkučký ako páperový vankúšik. Položila pampúšik na podokenicu, aby vychladol.
„Starček, starček, nože sa pozri, aký krásny pampúšik sa mi podarilo upiecť.“
„Pampúšik? Veď je to pampúch, pampúšisko, a ako krásne vonia!“ zaradoval sa starček.
„Počkáme kým vychladne, potom ho zjeme, mliečkom zapijeme…“
„Aký je len utešený. Veru by ho tuším bola škoda aj zjesť – žiari v okne ako malé slniečko.“
Ale dlho bolo pampúšikovi ležať, polihovať. Schytil sa a kopŕc – začal sa kotúľať z okna na truhlicu a z truhlice na zem a tam pod lavicu. Starenka skočila, ohreblo schytila, beží za pampúchom aby ho lapila. Lapala, lapala, no nedolapila. A pampúšik – guli, guli ku dverám. Vyskočil aj starček, lopatu pochytí, beží za pampúchom, hádam ho dochytí. Ale pampúch kotúľa sa guli, guli, hop a skok. Cez prah skočí, dvor prefrnkne, dogúľa sa do vrátok. A už hybáj – po cestičke dolu kopcom cez potok. Kotúľa sa on ďalej a ďalej, vždy ďalej a ďalej.
Kotúľa sa pampúšik po ceste a stretne vlka:
„Postoj, pampúch, pampúšik, dozlatista vypečený, zlatúšik.“
„Najprv hádam, ty sa ráč, predstaviť sa, čo si zač.“
„Vypĺznutý, vychudnutý lesný trubač, samouk. S nenásytným prázdnym bruchom, volajú ma sivý vlk.“
„Ja som pampúch, pampúšik,
mäkký ako vankúšik.
V múčnici ma pozmetali
a na masle pražili.
Na oblôčku ochládzali,
ale neustrážili.
Chrumkavý a ružovučký
s okrúhlučkým bruškom,
kotúľam sa dolu vrchom,
sem-tam hore vŕškom.
Tramtarara tramtaram,
po svete sa kotúľam.“
„Keď je to tak, nuž ťa zjem!“
„Ako, keď ti utečiem? Nedobehla ma starenka, starček nedolapil, ani ty ma veru nezješ, hoci si sa chlapil. Tramtarara tramtaram, do sveta sa odgúľam.“
A kotúľ, spustil sa dolu brehom, že si vlk sotva stihol oči pretrieť. Kotúľa sa, pampúšik, kotúľa a stretne medveďa.
„Postoj, pampúch, pampúšik, dozlatista vypečený, zlatúšik. Ja som medveď ťarbák. Som kráľ lesa, šírim strach. Všade, kde sa zrazu zjavím, každý volá na poplach. Teba teraz pampúch zjem.“
„Ako, keď ti utečiem? Nechytil ma starček, starká, vlk ma nedolapil, a ani ty ma veru nezješ, hoci si sa chlapil. Tramtarara tramtaram, do sveta sa odgúľam.“
A kotúľ, spustil sa dolu brehom, že si medveď sotva stihol šmatľavými labami oči pretrieť. Kotúľa sa, pampúšik, kotúľa a stretne líšku.
„Postoj, pampúch, pampúšik, dozlatista vypečený, zlatúšik. Ktože si? Číže si? Namôj veru, pekný si. Ja som líštička kmotrička, prefíkaná hlavička. V mojich zuboch často skončí sliepka ba aj kačička.“
„Ja som pampúch, pampúšik,
mäkký ako vankúšik.
V múčnici ma pozmetali
a na masle pražili.
Na oblôčku ochládzali,
ale neustrážili.
Chrumkavý a ružovučký
s okrúhlučkým bruškom,
kotúľam sa dolu vrchom,
sem-tam hore vŕškom.
Tramtarara tramtaram,
po svete sa kotúľam.“
„Pekná je tvoja pesnička, ale ja som stará, zle počujem, nože poď bližšie, ešte, až sem, a zaspievaj hlasnejšie. Sadni si mi na ňufáčik, ty môj krásny speváčik.“
Pampúšik si sadol líške na ňufáčik a zaspieval:
„Ja som pampúch, pampúšik,
mäkký ako vankúšik.
Tramtarara tramtaram,
po svete sa kotúľam.“
Vtom líška otvorila velikánsku papuľu a už – už chcela pampúšik prehltnúť. Keď vtom, kde sa vzal, tu sa vzal, zrazu sa prigulikal ježko pichliač a urobil líške do chvosta pichliačmi pich, pich, pich, že sa jej hneď a zaraz odnechcelo prehltnúť pampúšik. A pampúšik rýchlo kotúľ, už sa aj gúľal preč a preč, čo najďalej od tej strašnej zubatej papule. A ktovie kam by sa bol až zakotúľal, možno až na kraj sveta, ale ježko sa stočil do klbka a pampúšik predbehol:
„Stoj, pampúch! Už aj stoj!“
„No, opäť ma tu chce niekto zjesť. Už ma to otravuje. Kamarát, daj mi pokoj. Aj tak ti utečiem. Pozri. Tramtarara tramtaram, do sveta sa odgúľam.“
„Môžeš sa, pampúšik, gúľať, kotúľať ako len chceš, pichľavá ježkovská guľa rýchlo sa kotúľa tiež. Tej veru neujdeš. Vieš? Na pichliačoch odnesiem ťa pekne nazad v tejto chvíli, k starenke a starčekovi, aby sa ti tiež potešili.“
A tak sa aj stalo. Starček a starenka sa pampúšiku potešili, ježka štedro odmenili.
Dĺžkou tohto príspevku si predbehol aj kapitána Ita , s jeho povestnými esejami
Za nevysokou horou, za nehlbokou riečkou, celkom pod lesom, ukrýva sa záhradka. Malá, neveľká – klobúkom by si ju zakryl, ale je to záhradka, so všetkým, čo k nej patrí. A pri záhradke stojí malý domčúrik s maličkým okienkom a za okienkom žije, nažíva, starenka a starček.
„Starček,“ pýta sa starenka, „čo by si chcel dnes na obed? Varené zemiačiky, pečené zemiačiky alebo zemiakovú kašu?“
„Zasa iba zemiaky,“ hundre starček.
„A čo iného, keď nemáme ničoho, iba tých pár zemiačikov?“
„Starenka, keby si mi tak upražila pampúšik, to by bolo mňam, mňam.“
„Starček, starček, čo si ty len nevymyslíš? Vraj pampúšik!“
„Taký pekný, ružovučký, zvrchu chrumkavý, a vo vnútri mäkučký ako páperový vankúšik.“
„Tebe sa sníva? Kde by som vzala na pampúšik múku?“
„Pometieš trochu po múčnici, povymetáš jej všetky rohy, a možno sa múky na jeden pampúšik nametie.“
„A keby som aj múky namietla, kde vezmem smotanu na zamiesenie?“
„V komore v kúte stojí mliečnik plný mlieka a na ňom isto iste troška smotany pláva. Pozberaj ju a zamiesiš cesto na pampúšik.“
„Aj keď múku pozmetám a smotanu pozberám, kde vezmem maslo, aby som na ňom mohla pampúšik vypražiť?“
„Keď máš smotanu, máš aj maslo. Smotanu v múteľnici zmútiš a maslo zoberieš.“
„Ále, koľko to bude trvať kým smotanu zmútim…“
„Kým zmútiš smotanu na maslo, aspoň ti cesto poriadne vykysne. Ale keď sa ti to zdá dlho, vyškrab poriadne lyžicou maselnicu, a isto iste masla na upraženie pampúšika naškriabeš.“
A tak starenka múčnicu povymetala, za hrsť múky namietla, so smotanou zamiesila, a keď cesto vykyslo, na masielku upražila pampúch. Pampúšik do ružova upečený, z vrchu chrumkavý a vo vnútri mäkučký ako páperový vankúšik. Položila pampúšik na podokenicu, aby vychladol.
„Starček, starček, nože sa pozri, aký krásny pampúšik sa mi podarilo upiecť.“
„Pampúšik? Veď je to pampúch, pampúšisko, a ako krásne vonia!“ zaradoval sa starček.
„Počkáme kým vychladne, potom ho zjeme, mliečkom zapijeme…“
„Aký je len utešený. Veru by ho tuším bola škoda aj zjesť – žiari v okne ako malé slniečko.“
Ale dlho bolo pampúšikovi ležať, polihovať. Schytil sa a kopŕc – začal sa kotúľať z okna na truhlicu a z truhlice na zem a tam pod lavicu. Starenka skočila, ohreblo schytila, beží za pampúchom aby ho lapila. Lapala, lapala, no nedolapila. A pampúšik – guli, guli ku dverám. Vyskočil aj starček, lopatu pochytí, beží za pampúchom, hádam ho dochytí. Ale pampúch kotúľa sa guli, guli, hop a skok. Cez prah skočí, dvor prefrnkne, dogúľa sa do vrátok. A už hybáj – po cestičke dolu kopcom cez potok. Kotúľa sa on ďalej a ďalej, vždy ďalej a ďalej.
Kotúľa sa pampúšik po ceste a stretne vlka:
„Postoj, pampúch, pampúšik, dozlatista vypečený, zlatúšik.“
„Najprv hádam, ty sa ráč, predstaviť sa, čo si zač.“
„Vypĺznutý, vychudnutý lesný trubač, samouk. S nenásytným prázdnym bruchom, volajú ma sivý vlk.“
„Ja som pampúch, pampúšik,
mäkký ako vankúšik.
V múčnici ma pozmetali
a na masle pražili.
Na oblôčku ochládzali,
ale neustrážili.
Chrumkavý a ružovučký
s okrúhlučkým bruškom,
kotúľam sa dolu vrchom,
sem-tam hore vŕškom.
Tramtarara tramtaram,
po svete sa kotúľam.“
„Keď je to tak, nuž ťa zjem!“
„Ako, keď ti utečiem? Nedobehla ma starenka, starček nedolapil, ani ty ma veru nezješ, hoci si sa chlapil. Tramtarara tramtaram, do sveta sa odgúľam.“
A kotúľ, spustil sa dolu brehom, že si vlk sotva stihol oči pretrieť. Kotúľa sa, pampúšik, kotúľa a stretne medveďa.
„Postoj, pampúch, pampúšik, dozlatista vypečený, zlatúšik. Ja som medveď ťarbák. Som kráľ lesa, šírim strach. Všade, kde sa zrazu zjavím, každý volá na poplach. Teba teraz pampúch zjem.“
„Ako, keď ti utečiem? Nechytil ma starček, starká, vlk ma nedolapil, a ani ty ma veru nezješ, hoci si sa chlapil. Tramtarara tramtaram, do sveta sa odgúľam.“
A kotúľ, spustil sa dolu brehom, že si medveď sotva stihol šmatľavými labami oči pretrieť. Kotúľa sa, pampúšik, kotúľa a stretne líšku.
„Postoj, pampúch, pampúšik, dozlatista vypečený, zlatúšik. Ktože si? Číže si? Namôj veru, pekný si. Ja som líštička kmotrička, prefíkaná hlavička. V mojich zuboch často skončí sliepka ba aj kačička.“
„Ja som pampúch, pampúšik,
mäkký ako vankúšik.
V múčnici ma pozmetali
a na masle pražili.
Na oblôčku ochládzali,
ale neustrážili.
Chrumkavý a ružovučký
s okrúhlučkým bruškom,
kotúľam sa dolu vrchom,
sem-tam hore vŕškom.
Tramtarara tramtaram,
po svete sa kotúľam.“
„Pekná je tvoja pesnička, ale ja som stará, zle počujem, nože poď bližšie, ešte, až sem, a zaspievaj hlasnejšie. Sadni si mi na ňufáčik, ty môj krásny speváčik.“
Pampúšik si sadol líške na ňufáčik a zaspieval:
„Ja som pampúch, pampúšik,
mäkký ako vankúšik.
Tramtarara tramtaram,
po svete sa kotúľam.“
Vtom líška otvorila velikánsku papuľu a už – už chcela pampúšik prehltnúť. Keď vtom, kde sa vzal, tu sa vzal, zrazu sa prigulikal ježko pichliač a urobil líške do chvosta pichliačmi pich, pich, pich, že sa jej hneď a zaraz odnechcelo prehltnúť pampúšik. A pampúšik rýchlo kotúľ, už sa aj gúľal preč a preč, čo najďalej od tej strašnej zubatej papule. A ktovie kam by sa bol až zakotúľal, možno až na kraj sveta, ale ježko sa stočil do klbka a pampúšik predbehol:
„Stoj, pampúch! Už aj stoj!“
„No, opäť ma tu chce niekto zjesť. Už ma to otravuje. Kamarát, daj mi pokoj. Aj tak ti utečiem. Pozri. Tramtarara tramtaram, do sveta sa odgúľam.“
„Môžeš sa, pampúšik, gúľať, kotúľať ako len chceš, pichľavá ježkovská guľa rýchlo sa kotúľa tiež. Tej veru neujdeš. Vieš? Na pichliačoch odnesiem ťa pekne nazad v tejto chvíli, k starenke a starčekovi, aby sa ti tiež potešili.“
A tak sa aj stalo. Starček a starenka sa pampúšiku potešili, ježka štedro odmenili.
Nechcem nič dodať, ale toto sa nedalo necitovať ...
U vás tým "šikovnejším" babám hovoria krepa a u nás krepľa
Pred dávnymi časmi žila v jednej dedine matka, čo mala sedem hladných detí.
Raz ráno preosiala múku, prichystala si kvások, mlieko, maslo, cukor, vajcia, ani na štipku soli nezabudla, a zamiesila cesto. Keď cesto vykyslo, upiekla z neho na panvici krásny guľatý pampúšik.
Leží pampúšik na panvici, rastie a rastie, praží sa jedna radosť. Sedem hladných detí stojí okolo pece, lačnými očami pozerajú na nafúknutý pampúšik a oči z neho odtrhnúť nemôžu.
- Milá mama, daj mi kúsok z pampúšika, - ozve sa prvé dieťa.
- Milá, dobrá mama, aj mne, - prosí druhé.
- Milá, dobrá, drahá mama, aj ja chcem, - chytá ju za sukňu tretie.
- Milá, dobrá, zlatá mama, aj ja som hladný, - obskakuje okolo pece štvrté.
- Milá, dobrá, drahá, zlatá, sladká mama, aj mne z neho odkroj, - podáva jej nôž piate.
- Milá, dobrá, drahá, zlatá, sladká, najkrajšia mama, aj ja som tu, - zaliečavo jej pozerá do očí šieste.
- Ach, milá, dobrá, drahá, zlatá, sladká, najkrajšia, jediná naša mama, nezabudla si na mňa? - spytuje sa nedočkavo siedme dieťa.
- Vydržte, deti moje, vydržte, pampúšik musím ešte obrátiť,
- tíši matka svoje hladné deti.
Ale to nemala povedať! Len čo pampúšik počul, že ho chcú obrátiť, povedal si: Veru tak, nebudem tu bez úžitku ležať a čakať, kým ma zjedia! Veď by ma bolo škoda! Najprv sa pokotúľam po svete, a keď prídem na samý kraj, až potom sa obrátim.
Ako povedal, tak aj urobil. Vyskočil z panvice a rozbehol sa do sveta. A za ním matka s panvicou a veľkou lyžicou, za ňou dedko, čo vie všetko, za ním sedem detí ako smetí a všetci kričia:
- Chyťte ho! Chyťte ho!
Ale pampúšik je guľatý a tak chytro sa kotúľa, že ho dobehnúť nemôžu.
Pri ceste sedí mačka Murka-okom žmurká, a keď zbadá, ako sa k nej kotúľa pampúšik, zamňauká: -
Pampúšik-tučný ako vankúšik, hladná som, daj sa mi zjesť!
- Eštežečo! - nafúkne sa pampúšik.
Veď za mnou už matka letí,
za ňou dedko, sedem detí
a všetci ma chcú zjesť,
no dobehnúť ma nemôžu!
A pampúšik sa kotúľa ďalej a ďalej až na samý kraj sveta. Len tu z krovia vybehne kohút strakatý-kosierik po päty a zakikiríka:
- Pampúšik-tučný ako vankúšik, hladný som, daj sa mi zjesť:
- Eštežečo! - nafúkne sa pampúšik.
Veď za mnou už matka letí,
za ňou dedko, sedem detí,
mačka Murka-okom žmurká
a všetci ma chcú zjesť,
no dobehnúť ma nemôžu.
A pampúšik sa kotúľa ďalej a ďalej až na samý kraj sveta. Prostred cesty stojí húska smelá-celkom biela a mocným hlasom zagagoce: - Pampúšik-tučný ako vankúšik, hladná som, daj sa mi zjesť!
- Eštežečo! - nafúkne sa pampúsik.
Veď za mnou už matka letí,
za ňou dedko, sedem detí,
mačka Murka-okom žmurká,
kohút strakatý-kosierik po päty
a všetci ma chcú zjesť,
no dobehnúť ma nemôžu.
A pampúšik sa kotúľa ďalej a ďalej, až na samý kraj sveta. Na lúke sa pasie okatá krava-rohatá hlava, a keď sa pampúšik dokotúľa až k nej, zagúľa očami a zabučí: - Pampúšik-tučný ako vankúšik, hladná som, daj sa mi zjesť!
- Eštežečo! - nafúkne sa pampúšik.
Veď za mnou už matka letí,
za ňou dedko, sedem detí,
mačka Murka-okom žmurká,
kohút strakatý-kosierik po päty,
húska smelá-celkom biela
a všetci ma chcú zjesť,
no dobehnúť ma nemôžu.
A pampúšik sa kotúľa ďalej a ďalej až na samý kraj sveta. O chvíľu dôjde ku kaluži a v nej sa váľa svinka krochkatá-celá od blata. Postaví sa na nohy a zakvičí: - Pampúšik-tučný ako vankúšik, hladná som, daj sa mi zjesť!
- Eštežečo! - nafúkne sa pampúšik.
Veď za mnou už matka letí,
za ňou dedko, sedem detí,
mačka Murka-okom žmurká,
kohút strakatý-kosierik po päty,
húska smelá-celkom biela,
okatá krava-rohatá hlava
a všetci ma chcú zjesť,
no dobehnúť ma nemôžu.
A pampúšik sa kotúľa ďalej a ďalej, a keď už mal dôjsť na samý kraj sveta, natrafil na široký potok. Gúľa sa pampúšik popri potoku, chcel by sa dostať na druhú stranu, ale vody sa bojí. Dobehla k potoku aj svinka krochkatá-celá od blata a prihovára sa mu: - Prenesiem ťa cez potok, pampúšik, chceš?
- Chcem, chcem, prenes ma, prosím ťa!
- Vyškriab sa mi na chrbát. Alebo vieš čo? Radšej mi skoč na rypák, tak ťa prenesiem, - vraví mu svinka.
Vyskočí pampúšik svinke na rypák, tá ho chňapne a zahryzne sa guľatému pampúšiku rovno do brušká. Polovicu stihla prehltnúť, ale druhá polovica sa jej z rypáka vyšmykla a ukryla sa v zemi. Svinka ryla rypákom okolo seba, no pampúšik nenašla. A preto dodnes rozrýva každá svinka rypákom zem a hľadá druhú polovicu guľatého pampúšika.