Feed Fórum Kalendár Aktivity Fotky Cyklotrasy

plášťovky? # recenzie # plášte # bezdušové plášte # skúsenosti # poradenstvo # diskusia # kompatibilita # technické otázky

+399

+401

🔥

Strejdo • 15. 2. 2009 o 17:32

🔥

+399

+401

Kedze sa tu vela o tom hovori a pneu na akych jazdime je velmi dolezity faktor, zakladam tuto novu temu, ktora tu doteraz este nebola, ako som sa radsej dopredu aj presvedcil cez vyhladavanie. Takze ake galusky, plaste, alebo plastovky pouzivate na treningy a kto chodi na preteky, tak aj na pretekoch?

0 0

Zbaliť príspevok Pridať komentár

Diskusia (3 687)

Počet na stranu:

3691 príspevkov

Ďalšia strana

1 … 107 108 109 110 111 … 185

Najnovšie komentáre Najlepšie komentáre

tulenik • 2. 1. 2018 o 6:21

Galda má tú podstatnú výhodu, že ak ju pichneš, tak napr. nehrozí zvlečenie, pád na papuľu a zničenie ráfu (to posledné u profíkov povedzme nie je až taký problém), naopak, môžeš jakžtakž pokračovať ďalej (minimalizácia časovej straty kým sa k tebe dopracuje mechanik a vymení ti koleso - ak si uvedomíš, že rozdiel galda vs plášť je v jednotkách W, čo robí sekundy na hodinu jazdy, tak strata spôsobená čakaním pri ceste je o rád aj dva vyššia, ak teda nastane; na teoreticky sekundových stratách samozrejme v etape nezáleží, pretože sa nejde furt krv, etapa je šachová partia).
Teorém o klesaní valivého odporu s narastajúcou bombážou tiež neplatí. Teda, on do nejakej miery platí, ak testuješ valivý odpor na niečom obsahujúcom v zásade hladký valec na ktorom sa to koleso krúti - a to je práve dizajn všetkých priemyselných zariadení na tento účel - no a potom to zasa otvára otázku prenositeľnosti laboratórnych dát do terénu. V MTB je už situácia dávno jasná. Ja sám som v 2007 (prvý MTB) obul 1,95" gumy a nabombil takmer na 4 bary. Never more. Na ceste to síce nie je tak celkom zjavné, ale tiež platí, že vysoké tlaky by boli podmienečne použiteľné na ceste hladkej ako sklo, ale s dobrou adhéziou zmesi k podkladu. Taká ideálna cesta by sa asi konštrukčne dala docieliť, ale tieto jej vlastnosti by trvali tak do zaprášenia a prvého dažďa. Trakcia v kritických podmienkach totiž zas stúpa s klesajúcim tlakom, takže nerozbiť sa za dažďa v zjazde na sračky = znížiť tlak. V skutočnosti vždy robíš kompromis medzi trakciou a valivým odporom, a ten závisí od podkladu a *****
Na cestách rovnako ako v teréne tiež prebieha postupný, konzervativizmom a "náboženstvom" brzdený prechod k širším a menej bombeným gumám. Keď som pred vyše 20 rokmi vešal nútene žiletku na klinec, jazdili sa tenulinké gumy okolo 20 mm narvané na strašné bary. Dnes sa jazdí štandardne 25 mm s 6-8 barmi:
http://www.cyclingnews.com/features/tires-of-the-tour-de-france/
A ak by sme sa bavili o drsňárnách ako Roubaix a pod., tak samozrejme ideš so šírkou vyššie a tlakom nižšie. Ono to potom má aj lepšiu trakciu, aj to menej drncá a nezabúdaj, že každý drnc, teda strata kontaktu s podkladom, zvyšuje straty výkonu - spotrebujú sa na pretočenie kolesa naprázdno vo vzduchu.

Tony Martin napr. jazdí min. v časovkách plášte práve pre ten preukázaný nižší valivý odpor a nijako mu nebránia v účasti na bedni:
http://www.velonews.com/2016/10/bikes-and-tech/no-tubulars-needed-martin-wins-worlds-with-clincher-tires_422800

Celkom pekný pohľad na komplexnosť problému, kde do toho hovorí aj konštrukcia ráfov, vplyv používaných brzdových systémov (nástup kotúčových bŕzd môže viesť k veľkým zmenám) a tak dále: http://www.cyclist.co.uk/in-depth/1331/are-tubular-tyres-dead

2 0

Anonym • 2. 1. 2018 o 7:11

ddemo napísal:

tulenik... ak galusky maju najvyssi valivy odpor, preco potom profi jazdci jazdia galusky..? Ono moze to byt pravda to co pises v pripade ze nafukam na ten isty tlak plastovku s dusou ako aj galusku. Tam moze mat najlepsi plast nizsi valivy odpor nez najhorsia galuska. Ale akonahle nafukam galusku na povoleny tlak, kde sa uz ziadna plastovka nema sancu dostat, karta sa velmi rychlo obrati v prospech galusky. Podobne je to aj s valivym odporom voci sirke pneu. Sice ma vsade presviedcaju ze sirsi plast ma nizsi valivy odpor, ale zase to plati len v pripade rovnakeho tlaku. Ak uzucku galusku natlacim na 12-14 bar, tak nikto ma nepresvedci ze bude mat vyssi valivy odpor ako dajme tomu 25 -28 mm plastovka u ktorej mozem fukat max. 6-7 bar (plus este k tomu aj vyssi aerodynamicky odpor). Urcite su k tejto problematike rozne videa a porovnavacie testy, treba pozriet a vzdelavat sa tak, ako kaze doba ...

No co ja viem, tak napriklad TUFO plastovky vies fukat na rovnake tlaky ako ich galusky.

0 0

tulenik • 2. 1. 2018 o 10:32

ddemo a tento obrázok ilustruje aj to, že tvoja predstava "more is better" čo sa tlaku týka je planá - existuje optimum závislé od konštrukcie pneumatiky (a v reálnom svete aj od "premenných prostredia"):

cdn.velonews.com

0 0

Hack3r • 2. 1. 2018 o 10:55

inac tu su otestovane najpouzivanejsie galusky aj plaste na valivy odpor: https://www.bicyclerollingresistance.com/road-bike-reviews Zacina to Vittoriami. Tu je ten Test https://www.bicyclerollingresistance.com/the-test

0 0

Rachela • 2. 1. 2018 o 11:05

ddemo napísal:

tulenik... ak galusky maju najvyssi valivy odpor, preco potom profi jazdci jazdia galusky..?

Isty Joshua Poertner, byvaly technicky riaditel v ZIPP a dnes majitel Silca, si kedysi viedol super blog (a mnoho jeho myslienok clovek dnes najde napr na Silca blogu, tykajucich sa napr. aj toho, co tu teraz rozobera tulenik, vid: https://silca.cc/blogs/journal/part-4b-rolling-resistance-and-impedance - ale nie o tom som chcel) a na tom blogu pisal neuveritelne zazitky z cias Zipp a o tom, ako velmi narocne bolo pre nich spropagovat akekolvek technologicke zmeny, novinky a pokrok v profesionalnom pelotone.
Jedna vec je jednoznacne preukazat, ze konkretna technologia je rychlejsia, a uplne druha vec je prinutit niekoho ako Fabian Cancellara na tom jazdit. Cestna cyklistika je plna tradicii a pretekari su povercivi, so zauzivanymi ritualmi a najma castokrat davaju vacsi doraz na svoj empiricky dojem viac nez na nejake cisla v tabulke (co nemusi byt nutne zle, nakolko aj v tomto pravdepodobne existuje ista forma placebo efektu, kde sa konkretnemu jedincovi lepsie jazdi na niecom, z coho ma "dobry pocit", a v konecnom dosledku to moze ovplyvnit jeho sebavedomie, aj konecny vykon). Trikom ale je presvedcit sportovca o tom, ze jeho vnimanie rychlosti a komfortu, nie je objektivne, a vobec nekoresponduje s realitou. Josh castokrat popisoval, ake mali problemy (a kolko rokov trvalo), kym prinutili jazdcov v pelotone vobec pouzivat karbonove kolesa, vysoke rafiky a pod. Tu by som odporucal si precitat tento clanok, kde josh popisuje blind testy aero bicyklov a ich pocitovej tuhosti a komfortu: http://www.slowtwitch.com/Tech/Thoughts_on_science_perception_4571.html

A sice toto, co tu pisem, zdanlivo vobec nesuvisi s temou galusiek a plastov, chcem tym iba poukazat na to, ze argument, ze "nieco jazdia" profici, moze byt (a zrejme aj je) uplne irelevantny.

4 0

tulenik • 2. 1. 2018 o 11:24

Výborné čítanie, ako aj ostatné jeho veci.

0 0

marcels • 2. 1. 2018 o 12:57

Inak ja som zvedavý na dlhodobejšie skúsenosti s tubeless na ceste. Za zatiaľ 1000km so mal jeden defekt, ktorý som si všimol - asi 3-4mm dlhý rez na behúni (na ostrom kameni). Tmel to zalepil, ale držal len tak asi do 4 bar. Pri väčšom tlaku to prefúklo. Tak som zhodil plášť a zalepil záplatou zvnúra a odvtedy dobre.
Takže zatiaľ plus bol, že defekt som nemusel opravovať na mieste, v pohode som bikoval asi 70km. Mínus je, že som to ale musel lepiť doma (normálne jazdím 6 bar). Nahodenie a celý vopruz okolo bez problémov s tlakovou fľašou Schwalbe

0 0

pedal • 2. 1. 2018 o 12:58

6 bar ti neni malo?

0 0

marcels • 2. 1. 2018 o 13:01

Nie, a to mám 86kg. 25mm plášte, v realite na mojich kolesách 29mm - znižoval som to z 7 postupne na 6

0 0

pedal • 2. 1. 2018 o 13:03

mam o chlup menej a 8.5 bar . 6 ti musi v stupani pohupovat

0 0

ddemo • 2. 1. 2018 o 20:40

tulenik... tak to co si sem hodil za tabulku sa mi zda mimo... uved zdroj. Vsetky galdy v tom dalsom teste mali znizujuci sa valivy odpor s narastajucim tlakom. Samozrejme ze to bolo merane na valci a tlak nesiel nad limit. Ten druhy link je pokus "nasilne" popretie tejto teorie s pouzitim drsnych povrchov, kedy cim tvrdsia guma tym viac rezonuje a tym vacsi odpor ma. Pozity resp. zneuzity bol aj technicky termin "impedancia..." co sa mi takisto nejako nejde do usi. Vsak tam v tom teste dokonca pisu ze zdrsnovali cestu frezovanim, aby dosiahli rovnomerne ryhy. A opat, valivy odpor za znizoval az po urcitu mez, kedy sa uz prehustena pneumatika zacala spravat ako z plnej gumy a zacal na povrchu skakat a rezonovat. Z toho asi aj pochadza ta tvoja "pokrutena" tabulka. Takzie nie teoria je plana, ale ma svoje urcite ohranicenia. Vyssi tlak ma nizsi valivy odpor, ale v realnych podmienkach nie idealnej cesty samozrejme len po urcitu hranicu... a takisto nie na povrchu ktory nim bude zo zasady rezonovat...

Druha vec je jazdny komfort, ovladatelnost a narocnost trate. Takze tam by som to videl asi v nastaveni niekolkych premennych na dany typ trate, profilu ci aj pocasia. Ked som isel na brnenskom okruhu, tak sm si dovolil tak nejak odhadom nafuknut viac, ale v Ostrave na pretekoch, kde sa islo aj po dlazbe, kockach a sem tam aj po chodnikoch som to tak pocitovo nechal maksie aby to trosku aj vychytalo nerovnosti. Podobne aj s karbonovym ramom... extra tuhe a extra pevne nie su prave optimom...

0 0

tulenik • 3. 1. 2018 o 3:22

Ak máš pod tabuľkou na mysli obrázok, tak sa k nemu dá ľahko dostať cez follow-ups v tom článku z velonews, čo som linkoval vyššie, ako aj vyplýva z adresy toho obrázku (lebo ho linkujem z pôvodného zdroja)

However, poslúž si:
http://www.velonews.com/where-the-rubber-meets-the-road-what-makes-cycling-tires-fast

0 0

julo93 • 3. 1. 2018 o 4:23

Pridám tiež jeden článok: https://cyclingtips.com/2017/05/what-is-the-optimal-tyre-pressure-2/ "The tyres started to collapse in the corners before they got slower..."

0 0

ddemo • 5. 1. 2018 o 18:53

vratim sa k predchadzajucej "polemike"... v susednej teme o kolesach je zaujimave video, crash test podla mna nevhodnej kombinacie plast/karbon/celustova brzda... nedavam tu cele video, kto chce nech pozrie tam, ale len vyslednu tabulku ako malo su schopne niektore karbonove rafiky vydrzat... prvy stlpec, cas brzdenia az do prasknutia rafika...

0 0

whitemamut • 5. 1. 2018 o 19:03

Už sa to v susednej téme preberalo, že čarovne vyhrali kolesá testovateľa

0 0

ddemo • 5. 1. 2018 o 19:10

...whitemamut... mne ani tak neslo o to kto vyhral, islo mi o to vseobecne poukazat, ze plaste v karbone brzdene spalkami nemaju proste vydrz... ze je to vyslovene nebezpecna kombinacia...

0 0

whitemamut • 5. 1. 2018 o 19:21

Vyslovene ide o to, že ten test by som nebral moc vážne, vzhľadom na použitie jedného typu gumičiek, atď...
No a tie časy, naozaj neviem kto brzdí sústavne tak dlho.

0 0

ddemo • 6. 1. 2018 o 18:28

whitemamut... kto brzdi sustavne tak dlho...? to nemyslis vazne, lebo ved najhorsie kolesa mali puhych 121 sekund do uplnej delaminacie a roztrhutia rafika a samozrejme straty kontroly nad jazdou. To akoze nikto nejazdi v Alpach zjazdy ? Aj ja sam som mal na rafikovych karbonoch celustove Magury, a ked som mal naozaj silno zabrzdit na pretekov v otocke v prudkom zjazde, tak tie zvuky a skripanie co z toho isli a to teplo co musel odvadzat rafik mi vobec nerobili dobre. Preto som pri prvej moznej prilezitosti kupil iny stred, dal prepliest koleso a teraz si to doslova "uzivam" s kotucovkou. Ak by som podobne na hulvata ako v tom teste brzdil s kotucovkou, po urcitej dobe rozeravim kotuc, spalim oblozenie (este stale "trochu" brzdim) a az pri dosiahnuti teploty kedy zovrie kvapalina prestane brzda fungovat ...a to mam stale este nedotknuty rafik s funkcnym oplastom a s aspon smerovo ovladatelnym bikom ...

Ten test treba brat vazne, pretoze material ako karbonove vlakno zalaminovany v zivici nie je stavany na odvod tepla od brzdenia. V tom predoslom videu co som sem daval hovoril a pomerne velkej energii ktora sa musi premenit na teplo a niekam odviest. Pri hlinikovych rafoch to bola dobra kombinacia, pretoze samotny hlinik posluzil ako velmi dobry vodic tepla a naakumulovane teplo bez problemov odovzdal okoliu. Naozaj nie som tak bohaty aby som si kupoval kazdy rok novu sadu kolies, pretoze ta stara uz je prebrzdena...

0 0

whitemamut • 6. 1. 2018 o 20:08

Nie, nebrzdím, v Alpách jazdím. Keď vieš dávkovať a nedežíš páku celý čas tak pohoda. Skôr si myslím, že väčší problém robí núdzové extrémne silné brzdenie, kedy v podstate gumičky stlačila istú časť ráfka.
Aktuálne jazdím zjazdy dlhšie ako 30km a na pláštovych karbonoch nepozorujem žiaden ale absolútne žiaden problém.

2 0

Anonym • 6. 1. 2018 o 21:10

toto iste som riesil aj s clovekom co ma najazdenych 360k vyskovych rocne na tych 30km dlhych zjazdoch ktore whitemamut spomina - nikdy tam nemal problem a jazdi 6 dni v tyzdni...

tak isto by som vobec nebral na lahku vahu clanocek na alpine cols a ich poznamku k plastovym karbonovym kolesam.
https://alpinecols.com/gear-choices-for-the-haute-route/
tu vsak problem je ze na HR chodi kopa anglicanov ktorych najtazsi "karierny" kopec pred HR bol brdok co mal 150m vyskovych. potom sa netreba cudovat ze ked maju brzdit dolu z Bonette brzdovu paku drzia suvisle zatiahnutu na plne gule kym im to nebuchne...

tak ako sa treba naucit bicyklovat tak sa aj treba naucit rozumne pouzivat jednotlive komponenty bicyklu.

co sa tyka tvojej skusenosti - mozno to bude tym ze mas iba jednu brzdu...

zobral by som si ja plastove karbonove kolesa do alp? nie. mne tych 250 usetrenych gramov na galuskach pride ako celkom dobry argument kedze nemam 90kg a s mojou vahou uz ist dole nechcem.