nedalo mi to sem nedat ked som zbadal ten dalsi Petov super vysledok...klobuk dolu a dufam ze mu to bude aj nadalej jazdit.
myslim ze v tejto teme mozeme rozoberat vsetko co sa tyka pretekov kde sa objavia nase nadeje
posledný komentár: 2. 9. 2025 o 13:24
https://roadcyclinguk.com/racing/previews/vuelta-espana-2018-route-revealed-six-key-stages.html
tento rok sicez bez Angliru, no za to tam bude druhy najtazsi kopec spanielska Lagos de Covadonga
tri etapy budu koncit s dojazdom na vrchole stupania
cca 157km do kopca
http://www.cyclingweekly.com/news/racing/chris-froome-reportedly-set-to-argue-that-kidney-problem-caused-adverse-salbutamol-test-365861
Podľa jeho aktivity na Strave som skôr mal feeling, že sa snaží dostať do stavu ojazdením podobného ako v danom bode Vuelty a potom urobiť farmakokinetiku.
V cyklistike máš tých environmentálnych faktorov hafo a prudko sa meniacich.
Navyše stačí mať klinicky nemanifestný infekt (teda že nevieš, že ti niečo je, a organizmus to spracuje bez toho, že by si sa o tom dozvedel) a ľadviny to môže ovplyvniť (opäť bez toho, aby si sa o tom dozvedel - jedine ak by si náhodou urobil biochemické vyšetrenie, a to ideálne aj deň pred, aby si mohol porovnať). Keby si mal taký problém, že by si to zbadal, to už by bol vážny průser.
Je to vlastne podobné ako s ožiarením. Veľkí borci ak majú porovnávaciu vzorku tak zistia príznaky, že si bol ožiarený, po asi 50 mSv jednorazovo (ktoré by ale nevyhodnotili ako ožiarenie, ak by o ňom nemali vedomosť - je to proste pokles počtu niektorých typov krviniek, taká zmena môže byť tiež aj iným vplyvom - infekcia, slabá intoxikácia, ...). Aby si vôbec pocítil, že si bol ožiarený, vo forme niečoho ako "jednodňová viróza" ( = na druhý deň sa zobudím a som OK), potrebuješ desaťnásobok. Čiže kopa vecí v tebe sa deje a je laboratórne zistiteľná dávno predtým, ako čokoľvek pocítiš.
dokonca ťa môžu zvýhodniť aj veci, čo ti inak docela skrátia a znepríjemnia život - taký Paganini by pravdepodobne nemohol vôbec hrať tak, ako hral, keby nemal Marfanov syndróm (alebo Ehlersov-Danlosov syndróm, zatiaľ to nikoho nenapadlo preukázať - malo by sa to dať, jeho kostrák je stále "nažive", len je otázne, v akej kondícii), ak by sme sa bavili pre zmenu o "nie športových" zvýhodneniach
(Medicína je veselá veda o smutných veciach, prebleslo mi hlbinami pamäte
A ak sa vrátime ku športu, v nejakej knihe o horolezeckej medicíne, ktorú doma mám (mám ich viac, takže teraz fakt neviem, ale asi v Gurskom) sa spomínala už v 90tych rokoch "pracovná hypotéza", že astmatici môžu mať napr. lepšiu adaptáciu na výšku. Tam je ale otázka, či - písali sa 90te roky a klasifikácia nebola tak rozvetvená ako dnes - to boli reálni astmatici, alebo to bol EIB, námahou spôsobený bronchospazmus, ktorý postihuje v podstate len športovcov a to tým viac, čím viac sú exponovaní neblahým klimatickým podmienkam. V tom prípade je jasné, prečo v ***** výškového horolezectva budú takéto prípady nacpaté.
Presne toto isté ma tiež napadlo, keď som videla tie tréningy na Strave.
https://sport.sme.sk/c/20740577/tour-down-under-cyklista-isiel-s-vyklbenym-ramenom.html?ref=tit