+139
+141
alestajtak •
26. 11. 2016 o 12:59
🔥
+139
+141
+139
+141
Zakladám túto tému aj mimo facebookovej skupiny "Bikepacking Slovensko". Téma je vytvorená za účelom plánovania viacdňových trás či už na Slovensku alebo v zahraničí. Zdieľaním zážitkov zo svojich ciest, poprípade zdieľaním inšpiratívnych ciest, ktorých sa na internete objavuje stále viac na zahraničných portáloch ako napr. www.Bikepacking.com resp. www.Bikepacker.com www.Bikepacking.cz Téma slúži aj na spájanie ľudí, ktorí majú ambíciu a záujem organizovať viacdňové trasy poprípade sa pridať ku nejakej skupine.
Čo je to ten bikepacking s skratke: Bikepacking (na Sr zatiaľ nie veľmi známy pojem) je syntéza horskej cyklistiky s minimalistickým campingom. Niekoľko stokilometrov dlhé traily, kde so sebou vezieš veci potrebné na tvoje prežitie a údržbu bicykla.
Zobraziť celý text
Čo je to ten bikepacking s skratke: Bikepacking (na Sr zatiaľ nie veľmi známy pojem) je syntéza horskej cyklistiky s minimalistickým campingom. Niekoľko stokilometrov dlhé traily, kde so sebou vezieš veci potrebné na tvoje prežitie a údržbu bicykla.
Diskusia (1 607)
Podobné témy
MTBIKER odporúča - Zadné svetlá na bicykel
arrow_outward
Parádička.
http://www.bikepacking.com/bikes/bc-epic-1000-rigs-2018/
Tento rok som si povedal, že už musím – vyjsť na bicykli na Kráľovu hoľu. Hlavný cieľ bol jasný. Ale čo cestou tam? Špania dolina, Kečka, kúpele Korytnica, Jánska dolina+Svidovské sedlo, prečerpávačka Čierny Váh, sedlo Priehyba, Kráľova hoľa, Chmarošský viadukt, Kláštorisko, Tomašovský výhľad, Klauzy a na záver si vyskúšať presun vlakom s naloženým bikom. Ale všetko poporiadku.
Je hnusne teplo a strašne sa mi nechce. Ale balím. Termínovo sa triafam medzi dve oficiálne podujatia, ktoré mám na trase a nerád by som sa tam motal. Okrem toho mám týždeň voľna a má byť par dní bez prehánok a búrok.
Budík o pol 5 ráno, o pol 6 už sedím na bicykli. Ranné výjazdy sú na ... Ale konečne sa chladím. Dnes mám toho dosť, tak cestu do Prievidze volím po ceste prvej triedy medzi Vestenicami a Novákmi. Prežil som. Najhorší cestný úsek trasy. Od Novák už po cyklotrasách cez Bojnice, PD, Nedožery Brezany na Štyri chotáre a dolu do Budiša. Turiec ma definitívne schladí zahmleným a pomerne chladným ránom. Pokračujem cez Malý Šturec. Tak ako aj minulý rok, premávka je bez problémov a stúpa sa mi veľmi dobre. Zjazd si užívam. Dávno som nič také nešiel, takže ma baví. Sklon sa otáča a začínam stúpať do Španej Doliny. Za povzbudzovania okoloidúcich sa "škriabem" na najznámejší výhľad na obec. Tlačením, vozením pokračujem ďalej na zelenú TZ ktorou sa dostávam nad Donovaly. Lesná cesta je v dobrom stave, očividne často jazdená cyklistami. Na lúkach nad Donovalmi sa otvárajú krásne výhľady na Veľkú Fatru. Tu ma začína môj výlet naozaj baviť. Nasledoval výnos na Kečku. Chvíľkami som sa pýtal sám seba, čo tu robím. To som zistil hore. Výhľady a kúsok krásneho hrebeňa Nízkych Tatier za odmenu. Tak takto ma to naozaj baví. Hrebeňom sa ide len kúsok, neskôr sa traverzom obchádza Kozý chrbát do Hiadeľského sedla. Odtiaľ už len dolu. Pozrieť si na vlastné oči kúpele Korytnica. Aspoň pramene sú pekne opravené. Naberám grgavej vody, minerály sa tiež zídu. Z Korytnice cyklokorytničkou do Liptovskej osady a hore na Železné. Začína byť znova poriadne teplo. Chladím sa v zjazde a prichádzam na Liptov. Kde je zasa ako vždy krásne. Cestami, necestami popod lesy to už "doklepem" na začiatok Demänovskej doliny do ATC Bystrina.
Nové ráno, nová výzva. Aj keď som trošku zaspal, o siedmej sedím na bicykli. Ranné výjazdy sú na ... Lúky sú mokré, takže som špinavý hneď ráno, ešte pred raňajkami. Užívam si krásy Liptova a cez Liptovský Ján pokračujem ďalej cez Jánsku dolinu do Svidovského sedla. Štrkovú cestu od hor. Pred Bystrou do Svidovského sedla a následný zjazd štrkovou cestou, neskôr hladkou asfaltkou pri Malužinú pokladám za najkrajší úsek celej trasy. Následný úsek po Kráľovu Lehotu je pravý opak, ale stále lepšie ako Vestenice-Nováky. Z Kráľovej Lehoty na hornú nádrž prečerpávačky Čierny Váh si idem plniť rest z minulosti. Začína byť znova teplo. Kúpem sa vo vlastnom pote a záverečné tri kilometre sú doslova nekonečné. Ale som hore a užívam si tu krásu. Výhľady sú tu fakt neskutočné aj keď je mierny opar. Druhý kopec za mnou. Idem na ďalší a to rovno krížom cez celé Nízke Tatry. Do sedla Priehyba a následne dolu do Heľpy. Tu už dobre vypeká a vôbec sa mi nejde dobre. Pravdupovediac ma to tu ani nebaví. Hladký asfalt až do sedla. Po Jánskej doline sa mi ani dolina nepáči. Ale som na druhej strane, lejem do seba minerálku a mám už pred sebou len jeden cieľ – Kráľovu Hoľu. V snahe ušetriť výškové metre z Heľpy do Šumiaca pokračujem po hlavnej ceste – route 66
Ďalšie ráno. Dnes sa nikam neponáhľam. Nemám toho veľa. Cez Telgárt k Chmarošskému viaduktu, cez sedlo Besník, okolo Dobšinskej ľadovej jaskyne, Stratenský kaňon, Stratenú do Slovenského raja. Od sedla Besník dolu kopcom po peknej ceste v krásnom prostredí so slabou migrénou. Prechádzam celkom peknou lesnou cestou krížom cez celý Raj. Ťaží sa tu ako v národnom parku. Užívam si kamenistý zjazd na Kláštorisko, ktoré ma ako vždy ničím nezaujme. Pokračujem dolu do Podlesku. S klesajúcou nadmorskou výškou stúpa teplota. Pri výšlape po lúke ku Tomašovskému výhľadu už poriadne vypeká. Cez Čingov na Klauzy. Miesto ktoré som chcel vidieť a zároveň posledný bod programu.
Už len počkať v Spišskej Novej Vsi na vlak a vyskúšať si prepravu naloženého bicykla vlakom. Dostať ho do vozňa po schodoch cez úzke dvere chcelo poriadny výkon, zavesiť na hák tiež (pozor na ramienko prehadzovačky – majú to blbo riešené, treba zaradiť ťažký prevod). V mieste pre tri bicykle je onedlho bicyklov šesť. Vystupovať začínam už za Púchovom – cez celý vozeň s naloženým hovádkom. Konečne Trenčianska Teplá a výstup – cez úzke dvere po schodíkoch vozňa. Na počudovanie som to prežil len s jedným malinkým škrabancom na riadidlách od jedného z bicyklov.
Slnko už zapadlo, vonku je konečne príjemne. Zapínam svetlá a vychutnávam si nočnú jazdu z Tr. Teplej cez Machnáč, Krásnu Ves domov.
1. deň - 177km 3150v.m
2. deň - 134km 3100v.m
3. deň - 87km 1350v.m + 33km 315m
3 dni – 431km, 7900v.m
Síce veľa asfaltu, ale bol aj technický terén. Veľa kopcov. Veľa splnených cieľov, ale na Kráľovu Hoľu sa musím vrátiť a výjsť ju znova.
Akou kombinaciou riesis spanie? Popri karimatke este spacak, stan ci bivy...? Ultra lahke stany (napr. okolo 1kg) su ultra drahe, zistujem. Ake mas kriteria na volbu miesta? Aj spanie v lesoch iba tak nahodne v style kam-ma-chodnik-dovedie?
Tie "migreny" v lete mavam bezne po niekolkych hodinach. Neviem ci prehriatie, zly prijem tekutin, namaha krcnej chrbtice... Aspirin to spravi, ale prevenciu zatial nepoznam. Pravda je, ze jazdim dost nepravidelne, cize telo dostane zabrat narazovo bez postupnej pripravy, co bude asi zakladny problem.
spanie - jazdim solo tak sa snazim ist do kempu - po tolkych km je aj sprcha viac menej nutnost. ked nie sprcha aspon potocik alebo studnicka. vozim so sebou poncho od jurka+snurky+koliky z ktoreho sa da spravit pristresok - v prispevku z min. roka mam tusim aj fotku. ale je to otravne. tento rok som v kempe lahol pod strom - tam rosa nebyva, druha noc pod pristreskom tak som nic nerozkladal. rozmyslal som aj nad bivy ale ma svoje nevyhody a nechce sa mi do toho zasa davat peniaze - tie naozaj funkcne a lahke su tiez priserne drahe. osobne by som radsej spaval na divoko len ked som solo nemam z toho dobry pocit. kazdopadne bikepacking je aj o tom ze lahnes ked najdes vhodne miesto kde sa ti paci a neriesis
Suhlasim. Z kombinacie solo a na divoko tiez nemam dobry pocit. Idealne v skupine. V kempe odpada problem s divokou zverou, ale pribuda obava z kradeze bajku za istych okolnosti, tipujem.
Start bol o 22:00 a islo sa neutralizovane kolecko, potom nas nasmerovali na Muur van Geraardsbergen a odital uz kazdy sam za seba. Prvy den sa mi podarilo prejst cez Belgicko, Luxembursko, Nemecko a aj kusocek cez Francuzsko(v nejakej Francuzskej dedinke som spal na zastavke). Druhy den z Nemecka cez Francuzko opat do Nemecka k Ciernemu lesu. Treti den cez Cierny les, smer Bodensee, kam som dorazil podvecer, cez Svajciarsko som chytil v noci paradnu burku ale chcel som stihnut prvy checkpoint do rana. Nad ranom som sa dostal do Rakuska a odtial pokracoval sme Gaschurn (CP1). Kvoli rozbitemu mobilu som stratil den, ale bez neho by sa islo tazko. Piaty den som sa vidal na povinny Parcour, Bilerhohe pass. Velmi pekne stupanie co celkom preveri nohy pri plne nalozenom biku. Finish som mal v Innsbrucku. Siesty den smer Brennen, cez taliansko(asi najhorsi vodici) spal som v Lienzi. Siedmy den z Lienzu do Bovecu cez Predil pass. Tu som sa trosku preratal a nesiel Mangart (hore zacinal dalsi Parcour). Osmy den bol tazky, vyliezt v Bovecu na Mangart a odtial zist spat dolu a na Vrsic pass, kde som aj skoncil. Deviaty den smer Villach, Worthersee a potom hore na Cesko, dalsi checkpoin bol v Polskych Krkonosiach. Desiaty den som sa rozhodol ze sa vydam smer Vieden a popremyslam co dalej. O dva dni som dosiel do Viedne a uz som bol rozhodnuty ze scrat***** z preteku.
Casovo mi to uz nevychadzalo. Stvrty checkpoint bola Bjelasnica pri Sarajeve kde bol velmi pekny a tazky gravelovy parcour. Finish aj s poslednym parcourom bol v Grecku - Meteore.
Urcite sa pojdem pozriet na tu spodnu cast cesty (Bosna, Cierna hora, Albansko, Grecko).
Velmi dobre naberanie skusenosti, urcite to nebude moja posledna ucast.
Pre nezainteresovanych viac informacii o preteku sa da najst na transcontinental.cc
D1
Už dlhšiu dobu som sa chcel posunúť z obyčajného vozenia sa na bicykli po blízkom okolí, na vyšší level, ísť niekam ďalej, niekam kde to nepoznám a na pár dní v kuse. Cieľov na viacdňový výjazd mám nachystaných viacero, no vzhľadom na rodinné a pracovné okolnosti, prišiel na rad prejazd Javorníkov a Bielych Karpát z Čadce do Skalice. Po piatkových prípravách bicykla a balenia brašien, je sobota dňom, kedy začínam môj 1. bikepackingový výjazd. Cestu vlakom z Kútov do Čadce si veľmi neužívam, hlavne cesta rýchlikom Trnava-Žilina mi pripomína moje cestovanie na internát počas vysokej školy. O 11,30 vystupujem v Čadci, skontrolujem či som niečo nestratil alebo nezabudol vo vlaku, zapínam GPS navigáciu a idem na to. Plán je celkom jednoduchý, z Čadce po červenej TZ. Trasa začína stúpaním po asfalte, slnko si veselo vypeká, teplomer mi ukazuje 32°C, no pekne, a to som odišiel s juhozápadného Slovenska na sever sa schladiť. Asfalt končí pri hoteli Husárik, ďalej pokračujú len lesné a poľné cesty obsypané kameňmi. Idem cez Chotárny kopec, kde sa otvárajú nádherné výhľady na naše pohoria Malej i Veľkej Fatry, ďalej cesta pokračuje neustále hore dole. Dole to ide riadne šupom, hore väčšinou tlačím. Bicykel ovešaný brašnami tlačiť do ostrých kopcov veru nie je med lízať. Pot zo mňa leje cícerkom. Pri zjazde z Jakubovského vrchu som zacítil, že mi začalo plávať zadné koleso, no pekne, ešte som ani 30 km neušiel a už defekt. Zastavujem na voľnej lúke, vyťahujem trň z plášťa, nahadzujem prvú rezervnú dušu a popri tom začínam veľmi vážne uvažovať na bezdušami. Kilometre pomaly ubiehajú a ja začínam premýšľať, kde doplním tekutiny, ktoré sa v tom horúcom počasí strácajú ako na Sahare. V Semeteši je krčma, kde si dávam tekutý chlieb, dopĺňam zásoby vody a pomedzi túlajúce sa ovce, začínam znovu tlačiť bicykel do ďalšieho kopca. Nadávam, či mi to je treba a či by mi nebolo lepšie dole na Záhorí, na tej našej placke ...Po čase ma červená TZ privádza cez Čerenku, Čemerku, konečne na Veľký Javorník (1071 mnm), najvyšší vrch Javorníkov. Slnko sa začína čoraz viac blížiť k horizontu a premýšľam, kde prenocujem. Nakoniec, som so západom slnka prichádzam na Portáš. Záver prvého dňa zakončujem haluškami a pivom (veď ako ináč). Stan rozkladám už za súmraku zopár metrov od Portáša, v lese medzi stromami. SUMÁR 1. dňa: 60 km, 2230 vm, čas 8 hod.
D2
Ráno sa prebúdzam ešte za šera, inak naposledy som spal v stane vonku v lese asi pred 25 rokmi, tak som toho veľa nenaspal
D3
Ráno o 6.00 začínam tretí deň môjho tripu. Vychádzajúce slnko na Javorinou treba zvečniť, preto robím zopár fotiek i pomocou samospúšte. No nič, treba využiť príjemných 20 ° a užiť si Biele Karpaty. Predchádzajúce dva dni to bolo väčšinou hore-dole, dnes to bude väčšinou dole. Kúsok za Dibrovovým pomníkom sa odpájam od červenej a kopírujem SK/CZ hranicu. Pred Šibeničnom vrchom sa primotala črieda pasúcich a bobky robiacich oviec, ale inak je tento úsek až po Šance jeden z najlepších, čo poznám. V Kuželove robím povinné fotky známeho veterného mlyna a po známej ceste sa dostávam do sedla u Tří kamennu. Zadok mi dáva najavo, že ho to už nebaví, tak mu dávam oddýchnuť a na Kobylu idem popri bicykli. Od Kobyle až po vrch Žalostiná zabúdam, že ma niečo bolí, že mám kadejaké starosti, že sa musím niekam ponáhľať, aby som niečo nezmeškal, jednoducho sa len "kochám" v krásnom prostredí Bielych Karpát. Na rozhľadni Žalostiná premýšľam ako ďalej, aj z dôvodu čoraz väčšieho tepla volím variantu pozdĺž obory Radejov, cez Koválovské lúky až do Skalice. V Skalici je čas niečo zajesť, niečo vypiť a okolo Baťovho kanálu sa ide po hrádzi domov. Lenže 35 km, po hrádzi popri Morave, so slnkom rovno nad hlavou, bez možnosti sa ukryť do tieňu a s protestujucími sedacími partiami je už utrpenie. V Adamove pri splave si dávam liek na utrpenie alias pivo a chladím nohy v polovyschnutej rieke Morave. Za pár kilometrov končí môj 1. viacdňový výlet na bicykli príchodom do Kútov. SUMÁR 3. dňa: 90 km, 1039 vm, čas 8 hod.
Celkovo: 251 km, 6459 vm, 29,5 hod.