Srsen tak to je brutal, po tom minulom extempore s prekrúcaním pojmov som si Zamarovského opäť po rokoch prečítal, ano je to vyše tisíc strán textu a dneska je doba skratky a potom vznikajú také paškvily, ako ten článok v HS. Sokrates bol obžalovaný z bezbožnosti, uctievania cudzích bohov(už to si odporovalo) a zlej výchovy mládeže. Čo bolo vtedy bežné, chudobní porotcovia a žalobcovia a obhajcovia si takto privyrábali. Ani obžaloba nechcela trest smrti, aj jej žaloba bola slabá bez dôkazov. Sokrates sa obhajoval sám a nebral to ako súdnu obhajobu ale filozofickú a opovrhoval súdom. Tak ho uznali vinným. Sokrates mal si navrhnúť trest. Navrhol si nejakú veľkú poctu. To bol výsmech súdu. Potom nejakú symbolickú pokutu, čo ale bol celý jeho majetok. To už porota nezvládla a odsúdili ho na smrť. Ešte aj potom mohol ujsť do vyhnanstva, čo bolo vtedy bežné, neznamená to Gulag, ale žil by v inom meste, majetok nemal žiadny, žena ho bila, tak by si aj polepšil. On to odmietol kvôli svojmu presvedčeniu.
Sokrates sa politike extra nevenoval, až jeho žiak Platón okrem iných tém písal o politickej teórii. Ale jeho politické názory boli naivné a neuskutočniteľné a radikálne, aj napriek tomu zomrel myslím prirodzenou smrťou a mal veľké množstvo nasledovníkov, . A ak je ten citát z Platóna, nečudoval by som sa, keby svoje názory vložil do úst Sokrata, kedže ten bol po svojej smrti obrovskou autoritou. O Sokratovi písali mnohí následovníci a myslím, že dá sa to ešte aj dneska konfrontovať, čo povedal a čo nie.