Denník N
Tri týždne trvajúca vládna kríza sa zmenila na frašku, v ktorej sa bežný konzument politiky nemá ako vyznať. Postupne odišli ministri Marek Krajčí, Milan Krajniak, Richard Sulík, Mária Kolíková, svoju demisiu oznámili aj Branislav Gröhling a Ivan Korčok, ktorí ju odovzdajú do rúk prezidentky vo štvrtok.
Z pôvodne 16 členov vlády zostane desať. SaS de facto opustila vládu tak, ako avizovala minulý týždeň. Kríza sa napriek tomu stále nekončí, premiér Igor Matovič zostáva na svojom mieste a všemožne bojuje o to, aby vo vláde – aj keď na inom poste – zotrval.
Na základe doterajšieho vývoja sa nedá pochybovať o tom, že ak by bolo na ňom, so SaS už neprehovorí. Na scenár s trojkoalíciou potrebuje žetóny v minimálnom počte 76, aby si udržal väčšinu v parlamente. Tie nie sú isté, ale treba počítať s tým, že ich poctivo prerátavajú každý deň.
Paralelne prebieha druhý scenár, v ktorom sa
hra presunula na samý začiatok – teda či v jednej vláde postavenej na pôdoryse štvorkoalície má sedieť Matovič či Sulík, či len každý zvlášť, alebo dokonca obaja spolu. Netreba sa však nechať zmiasť, pointa je stále tá istá – Igor Matovič ako hlavná príčina krízy nechce odísť.
Dva obrazy pred premiérom. Jeho postoju aj postoju OĽaNO sa dá z mocenskej stránky veci rozumieť. Vo voľbách urobíte veľký výsledok, porazíte Roberta Fica a už po roku sa máte zbaliť, odovzdať kľúče niekomu inému a ponížený pred celou republikou odísť.
Igor Matovič má pred sebou dva obrazy, ktoré spoluurčujú jeho kroky. Prvým je nepochybne Richard Sulík, ktorý mu chce to poníženie (zaslúžene) dopriať. OĽaNO narieka, že predseda SaS sa po celý čas správal k vlastnej vláde ako opozícia.
Je pravda, že za ostatný rok nebol vždy bohvieako lojálnym koaličným partnerom, minimálne čo sa mediálnych výstupov týka. Ale rovnako za ten rok zniesol kvantum takých podlých útokov na svoju adresu zo strany premiéra, že to nemá v slovenskej politike obdobu.
Vládnu krízu a chaos v spoločnosti nespôsobil Sulík, ale v prvom rade Matovič, ktorého spôsoby vládnutia najlepšie ilustrujú výsledky boja proti korone v druhej vlne.
Je jasné, že premiér nechce prehrať so Sulíkom a chce sa mu pomstiť, ak nie tým, že ho nadobro vysotí z koalície, tak minimálne tým, že zostane vo vláde, kým on nie.
Druhým obrazom v Matovičovej hlave je predtucha, čo všetko hrozí, ak bude musieť odísť z funkcie premiéra. Nejde tu o dôstojnosť odchodu. Veď nejde o odchod v pravom slova zmysle a na tom, že sa vráti ako vicepremiér, nie je dôstojné nič.
Vie, že v momente, ako sa stiahne z postu premiéra – bez ohľadu na status šéfa najsilnejšej koaličnej strany – aura moci začína slabnúť. Ak chce byť prítomný na vláde, je to hlavne preto, aby si moc ako-tak udržal a mal kontrolu nad dianím, nad vlastnými ministrami aj premiérom.
Kto z koho. V tejto chvíli je pravdepodobné, že Igor Matovič predsedom vlády už nebude, ale nevieme, ako presne to dopadne. Či Matovič nejakým zázrakom zoženie väčšinu bez SaS, čo presne urobia Za ľudí, či má silu vybojovať si miesto v rekonštruovanej vláde so SaS tak, aby tam Sulík nesedel.
Celé sa to vymyká rozumu, ale predseda SaS má pravdu, ak hovorí, že keď výsledkom rekonštrukcie má byť vicepremiér Matovič, nedáva zmysel, aby on zostal mimo vlády. Lenže pravda je to tiež len spolovice.
Len ťažko sa dá predstaviť, ako môže štvorkoalícia pri takýchto osobných sporoch ako-tak normálne – aspoň istý čas – fungovať. Ak aj áno, všetkým, ktorí sa na tento cirkus dívajú, je jasné, že výsledkom krízy nemôžu byť Matovič a Sulík v jednej vláde. A Za ľudí v tomto spore nepochopiteľne stoja na strane Matoviča.