Od 17. do 26. apríla 1945 sa bojovalo o horu Polom a Grúň. Tomu ale predchádzal husársky kúsok československého delostrelectva, ktorý mal rozhodujúci vplyv na bojové úspechy peších jednotiek v nasledujúcich dňoch. Po nadľudskom úsilí vojakov, ženistov a civilných občanov z okolitých obcí bolo do 17. apríla vytiahnutých na hrebene Malej Fatry už 5 batérií protitankového delostrelectva a väčšina mínometov, vrátane kalibrov 120 mm. Tak ako pri Liptovskom Mikuláši, aj tu sa výborne osvedčili volské poťahy. 16. apríla sa dokonca podarilo vysunúť jedno delo ráže 76 mm až na vrchol Úplazu vysokého 1301 metrov a v nasledujúcich dňoch ďalšie delo. Denník 3. delostreleckého pluku podáva svedectvo o presune čaty mínometov 120 mm na hrebeň medzi hory Minčol a Úplaz:
„Cesta bola úplne vyčerpávajúca nielen pre kone, ale aj pre ľudí. V prvých 3 km presunu bolo nutné prekonať prevýšenie viac ako 700 metrov – na mnohých miestach stúpanie 30 stupňov. Mužstvo však obdivuhodne všetky prekážky zdolalo a výdatne pomáhalo tam, kde ani zvieracia sila nestačila. Je to vôbec po prvýkrát v histórii, že na chrbát Malej Fatry sa dostalo poľné delostrelectvo.“
Na toto obdobie spomína veliteľ zboru Karel Klapálek:
„Tisíce občanov z Vrútok, Priekopy, Turian, Turčianskeho Martina, Sučian a z iných obcí v okolí pracovalo spoločne so ženistami a pracovnými jednotkami bez oddychu v daždi, snehu a hmle. Bolo potrebné robiť výhybky, miestami cestu vyložiť drevom, neustále ju zlepšovať udržovať. Nemecké hliadky často prenikali horským lesnatým terénom do bokov pracujúcich a ohrozovali ich streľbou.
Nikdy predtým som nevidel užšiu spoluprácu obyvateľstva s vojskom. Neznámi ľudia sa tu čvachtali v snehovej kaši medzi vojakmi, v stoji zjedli kúsok jedla, ktoré si priniesli vo vrecku so sebou, a zas skopávali krompáčmi svah a lopatami odhadzovali ťažkú mokrú hlinu, všetko bez reptania. Keď práca postúpila vyššie, mnohí sa už ani na noc nevracali domov, ale zostávali s vojakmi, zdieľali s nimi ich skromné nocľahy, jedli s nimi. Bola to najväčšia pomoc obyvateľstva za celú dobu osemmesačného ťaženia 1. československého armádneho zboru Slovenskom.
Títo pracovníci nielenže stavali a udržiavali cestu, vynášali po nej na ramenách granáty a míny a dole znášali ranených – bolo treba 8 mužov na jedny nosidlá. Stalo sa, čo Nemci najmenej očakávali. Delá na hrebeňoch! Asi sa divili ako sa tam dostali...“
Delostrelci mohli teraz účinne ostreľovať kľúčové body nemeckej obrany na horách Polom, Grúň a Suchárová na severnom úseku fronty a priestor obcí Stránske, Turie, Rajecké Teplice a Konská na južnom úseku, čo nepriateľ s veľkou pravdepodobnosťou neočakával.
scontent-vie1-1.xx.fbcdn.net
https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=3965174236896440&id=107218409358728
„Cesta bola úplne vyčerpávajúca nielen pre kone, ale aj pre ľudí. V prvých 3 km presunu bolo nutné prekonať prevýšenie viac ako 700 metrov – na mnohých miestach stúpanie 30 stupňov. Mužstvo však obdivuhodne všetky prekážky zdolalo a výdatne pomáhalo tam, kde ani zvieracia sila nestačila. Je to vôbec po prvýkrát v histórii, že na chrbát Malej Fatry sa dostalo poľné delostrelectvo.“
Na toto obdobie spomína veliteľ zboru Karel Klapálek:
„Tisíce občanov z Vrútok, Priekopy, Turian, Turčianskeho Martina, Sučian a z iných obcí v okolí pracovalo spoločne so ženistami a pracovnými jednotkami bez oddychu v daždi, snehu a hmle. Bolo potrebné robiť výhybky, miestami cestu vyložiť drevom, neustále ju zlepšovať udržovať. Nemecké hliadky často prenikali horským lesnatým terénom do bokov pracujúcich a ohrozovali ich streľbou.
Nikdy predtým som nevidel užšiu spoluprácu obyvateľstva s vojskom. Neznámi ľudia sa tu čvachtali v snehovej kaši medzi vojakmi, v stoji zjedli kúsok jedla, ktoré si priniesli vo vrecku so sebou, a zas skopávali krompáčmi svah a lopatami odhadzovali ťažkú mokrú hlinu, všetko bez reptania. Keď práca postúpila vyššie, mnohí sa už ani na noc nevracali domov, ale zostávali s vojakmi, zdieľali s nimi ich skromné nocľahy, jedli s nimi. Bola to najväčšia pomoc obyvateľstva za celú dobu osemmesačného ťaženia 1. československého armádneho zboru Slovenskom.
Títo pracovníci nielenže stavali a udržiavali cestu, vynášali po nej na ramenách granáty a míny a dole znášali ranených – bolo treba 8 mužov na jedny nosidlá. Stalo sa, čo Nemci najmenej očakávali. Delá na hrebeňoch! Asi sa divili ako sa tam dostali...“
Delostrelci mohli teraz účinne ostreľovať kľúčové body nemeckej obrany na horách Polom, Grúň a Suchárová na severnom úseku fronty a priestor obcí Stránske, Turie, Rajecké Teplice a Konská na južnom úseku, čo nepriateľ s veľkou pravdepodobnosťou neočakával.
scontent-vie1-1.xx.fbcdn.nethttps://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=3965174236896440&id=107218409358728
Ano, je to legalne, Miso Kolar to ma prenajate tusim od Strazovskeho urbaru. Pozemok má podla UPN-M funkciu "Rekreačná a leso – hospodárska, platí program starostlivosti o lesy" a sú tam mozné dokonca "Terénne úpravy, stavby horských dopravných zariadení, dopravná a technická infraštruktúra." Stavbu zatial nestavaju ziadnu, takze stavebne povolenie nie je potrebne.
Však OK, ak je to legálne. Neviem čo sa tu hneď niekto nasiera
Dnes som videl tú tabuľku a vygooglil som si vo co gou. Pravdu poviem, neteší ma to. Mám svoje dôvody, ktoré tu ale nebudem rozoberať. Tým hulákajúcim a rapkajúcim deťom na bicykloch to aj tak nič nepovie Inak bol som aj na druhej strane kopca a cesta po ČZ do Ovčiarska...to sa proste nedá ani opýsať. Ako keby tadiaľ prešiel tankový prapor. Katastrofa.
Ale niečo predsa len potešilo. Videl som starú s ôsmimi malými diviakmi
