toto je z dennika n. celý text.
V lesoch nad Bratislavou vznikla nová rezervácia Vydrica. O jej vznik, respektíve zníženie ťažby dreva v tejto oblasti sa občianski aktivisti usilovali sedemnásť rokov.
Aktivisti spisovali petície, chodili na zasadnutia mestského zastupiteľstva a absolvovali množstvo rokovaní. Dosiahli, že mestské lesy nad Bratislavou slúžia najmä na rekreáciu. Teraz sa už stala realitou aj ich dlhoročná snaha o vytvorenie rezervácie popri toku Vydrice. Vláda vyhlásila jej vznik od 1. februára.
V rezervácii sa bude chrániť prirodzený vývoj prírodných spoločenstiev. Rastú tam typy lesov chránené v európskom a národnom meradle – s jaseňmi, jelšami, dubmi, bukmi a hrabmi. Riečka Vydrica a jej okolie je najdôležitejším miestom výskytu raka riavového na Slovensku, žije tam aj najväčšia vážka na Slovensku pásikavec či chrobáky kováčik fialový a fúzač alpský. Do riečky Vydrica sa na prelome rokov vrátila aj vydra riečna.
Za vznikom novej rezervácie je vytrvalý tlak občianskych aktivistov z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ), Lesoochranárskeho zoskupenia VLK a ďalších. „Začali sme to pred 17 rokmi, prvý návrh sme predkladali primátorovi Ftáčnikovi s vtedajším poslancom Jánom Budajom a v spolupráci s BROZ,“ hovorí náčelník LZ VLK Juraj Lukáč. Potom sme to bez zmeny predložili druhému primátorovi Nesrovnalovi, stále sa našli nejakí protivníci, ktorí na magistráte zalobovali, a nepodarilo sa to.“ VLK postupne vyzbieral podpisy aj pod tri petície.
Dôležitú úlohu zohral ochranár a poslanec OĽaNO Jaromír Šíbl, ktorý je aj hlavným autorom projektu súčasnej rezervácie. Úsilie za záchranu bratislavských lesov sa podľa neho začalo už pred 20 rokmi za primátora Ďurkovského.
„Verejnosť bola čoraz viac znepokojená spôsobom, akým sa v týchto lesoch hospodárilo, vtedy ešte holorubným spôsobom. My sme vtedy aj s Ľubicou Trubíniovou túto tému ako dobrovoľní ochranári tlačili na mestské zastupiteľstvo.“
Aktivisti sa s mestskými lesmi dohodli, že tieto lesy sa budú certifikovať medzinárodným systémom FSC. Súčasťou toho bolo vyčlenenie štyroch percent certifikovaného územia ako takzvané referenčné plochy, v podstate bezzásahové. Slúžia ako porovnávacie plochy oproti tým, kde sa ťaží. „Už pri ich vyčleňovaní sme navrhli, aby boli vyčlenené tie najhodnotnejšie časti lesov z pohľadu rekreácie a ochrany prírody a aby jedna z tých oblastí bola tá pri prameňoch Vydrice.“
Dôležitou zmenou smerom k rekreácii a ochrane prírody bolo zníženie ťažby v lesoparku z 18 000 metrov kubických ročne na 5 000 v roku 2014. Angažovali sa v tom aj ďalší aktivisti vrátane bratislavskej Iniciatívy Naše Karpaty či súčasného riaditeľa Mestských lesov v Bratislave Mateja Dobšoviča.
„To bolo pamätné uznesenie mestského zastupiteľstva v Bratislave. Následne sa schválila aj koncepcia rozvoja mestských lesov a celá táto rezervácia už bola zahrnutá v bezásahovom území, ale chceli sme to poistiť, aby bola vyhlásená aj nariadením vlády ako štandardné chránené územie,“ hovorí Jaromír Šíbl.
Zonácia v bratislavských mestských lesoch je iná ako tá v národných parkoch, ktorú schvaľuje vláda. Tu stačí uznesenie mestského zastupiteľstva. Jaromír Šíbl sa nebojí, že by niekedy bratislavskí poslanci pri akejkoľvek konštelácii aktuálnu filozofiu v mestských lesoch menili. „To by bola politická samovražda. Záujem občanov o tieto lesy a ich angažovanosť je vysoká.“
Šíbl to ilustruje na príklade z roku 2015. „Krátko po tom, ako sa schválilo zníženie ťažby, prišla skupina poslancov mestského zastupiteľstva s návrhom, ktorý de facto toto uznesenie zrušil. Chceli sa vrátiť k pôvodnému objemu ťažby. Schválili to asi o pol desiatej večer a pán primátor Nesrovnal mal do rána vo svojej mailovej schránke takú smršť, že sa na druhý deň rozhodol, že uznesenie nepodpíše. Jeho veto už ani neskúsili prelomiť.”
Nová rezervácia leží z 80 percent na území Mestských lesov v Bratislave, zvyšok patrí štátnym Lesom SR. Ide o územie medzi lokalitami U Slivu – Spariská – Biely kríž – Malý Slavín. Tieto miesta patria medzi veľmi navštevované turistami, cyklistami či rodinami s deťmi. Malý Slavín, Pánova lúka aj Biely kríž sú obľúbené výletné miesta, kam sa chodieva opekať.
Hoci takmer celá nová rezervácia bude ležať v najprísnejšom stupni ochrany, mal by tu zostať povolený voľný pohyb osôb aj mimo značených turistických a cyklistických chodníkov, zber lesných plodov aj kladenie ohňa na vyhradených miestach. Zákon o ochrane prírody tieto aktivity v 3. a vyššom stupni ochrany zakazuje, keďže sa však všetky zúčastnené strany dohodli, že prioritou je najmä obmedziť tu ťažbu dreva, voľnočasové aktivity majú zostať zachované.
V tejto oblasti sa angažovala najmä Iniciatíva Naše Karpaty. Podľa Jakuba Mrvu z iniciatívy bolo náročné presvedčiť úradníkov, že táto rezervácia má mať iný režim, než je štandardné. Ustanovenie o pohybe len na značených trasách by ohrozilo aj konanie tradičných hromadných podujatí a pretekov, ktoré sú veľmi populárne, napríklad cyklistický Stupavský maratón alebo
beh Baba – Kamzík.
Z legislatívnej stránky to musí doriešiť okresný úrad, patriaci pod ministerstvo vnútra, ktorý má rozhodovaciu právomoc. Územie celej rezervácie vyhlási za takzvané vyhradené miesto, na ktorom tieto zákazy platiť nebudú. Aj to by malo byť hotové k 1. februáru.
Jedným z bodov, na ktorých sa zúčastnené strany nevedeli dlhšie dohodnúť, bolo poľovanie. Viaceré mestské časti Bratislavy majú problém s diviakmi, ktoré spôsobujú škody v záhradách a vo vinohradoch, prebiehajú cez cesty a chodia pomedzi domy. „Dostatok potravy a absencia prirodzeného predátora, napríklad vlka, spôsobili, že na území Malých Karpát je diviakov výrazne viac, ako je prirodzený stav,“ hovorí Marek Páva z mestských lesov. Majú povolenie aj na mimoriadny odlov na miestach, kde sa bežne nepoľuje.
Diviaky strašia ľudí v záhradách a na sídliskách, nad Bratislavou ich budú strieľať viac
Niektoré posedy boli aj na území novej rezervácie, proti tomu protestovalo LZ VLK. „Je veľmi nepríjemné, keď sa vyhlasujú rezervácie v 5. stupni ochrany s výnimkou na poľovanie. Konečná podoba je kompromisná, hlavne, že to poľovníctvo sa podarilo z 5. stupňa dostať,“ hovorí Juraj Lukáč.
„Ak máme zabezpečovať znižovanie stavu diviakov, pre mestskú časť Rača alebo Nové Mesto by sme museli posedy posunúť oveľa bližšie k mestu, napríklad k horárni Krasňany, kde je obrovský pohyb peších aj cyklistov a je nemysliteľné, aby sa tam odlov robil, hocijako opatrne,“ hovorí Marek Páva. Kompromis napokon spočíva v tom, že územie s posedmi leží v nižšom stupni ochrany.
Mestské lesy budú naďalej zabezpečovať údržbu rekreačných areálov Malý Slavín a Pánova lúka. Tie budú mať tiež nižší, štvrtý stupeň ochrany. „Môžeme udržiavať altánky, ohniská, sú to vyhradené miesta na kladenie ohňa. Bude sa tam môcť kosiť. Z rezervácie sú vyňaté lesné cesty, môžeme ich priebežne opravovať a odstraňovať suché a nebezpečné stromy okolo chodníkov, kosiť krajnice ciest,“ hovorí Marek Páva z Mestských lesov v Bratislave.
Na projekte ochrany spolupracovala Štátna ochrana prírody, Bratislavské regionálne ochranárske združenie a Lesoochranárske zoskupenie VLK. V BROZ sú s výslednou podobou rezervácie spokojní. „Je to zásluha dlhodobého záujmu a tlaku občianskej verejnosti o lepšie hospodárenie v lesoch,“ hovorí Tomáš Kušík, predseda BROZ. „Návštevníci lesa sa naň pozerajú úplne inak ako v mnohých iných častiach Slovenska.“
Podľa Pavla Litteru z BROZ bolo zlomovým bodom to, že mesto si konečne uvedomilo, že dôležitejšie ako pár tisíc eur z dreva je preň cenné územie pre obyvateľov a na rekreáciu. „Takto vlastnia lesy aj iné mestá a bolo by skvelé, keby si tiež uvedomili, že to je jedna z najlepších vecí, čo môžu pre svojich obyvateľov urobiť – dať im hodnotné rekreačné územie.“
navigate_next
