Prečo nerozumieme Dožďu (píše Petra Procházková)
www.sme.skPre nás sú Rusi nadutí, my pre nich malí. Nerozumieme si ani s tými, ktorí sú proti vojne na Ukrajine.„Tak to nie,“ povedala rezolútne kamarátka Soňa, skvelá mediálna manažérka, komentátorka a novinárka, hrdá Ukrajinka, hoci donedávna ruskojazyčná. Dnes dáva prednosť ukrajinčine alebo angličtine. Žije s dcérou v Prahe a s návratom čaká, kým prestanú na ukrajinské mestá lietať rakety.
Jej odmietnutie sa týkalo Loly. Mojej kamarátky z Ruska s tadžickými koreňmi. Mediálnej manažérky, komentátorky, matky malej dcéry, s ktorou utiekla pred Putinovým režimom do Prahy. S návratom čaká, kým Putin padne, umrie, utečie alebo ho zlikvidujú.
Prišla som za oboma s nápadom, nech napíšu svoj pohľad na škandál ruskej súkromnej televízie Dožď. Čo sa stalo?
Šanca hovoriť s inými RusmiPo ruskom útoku na Ukrajinu 24. februára sa redakcie mnohých ruských nezávislých médií rozpŕchli, najčastejšie do Gruzínska, Pobaltia, ale aj do Česka. Aj väčšina nezávislej opozičnej TV Dožď zamierila z Moskvy do Lotyšska.
Minulý týždeň jej Lotyši odobrali vysielaciu licenciu. Pre tých, ktorí nevnímali krehké vzťahy Lotyšov a ruských emigrantov v Lotyšsku, to bolo prekvapivé. Aj pre mňa. Uvedomila som si, že sa míňame aj s Rusmi, ktorí sú proti agresii. Ako Soňa s Lolou.
Podľa sociológov je v Rusku len asi pätnásť percent nadšených zástancov vojny. Sú však najhlasnejší, dostávajú najviac priestoru na obrazovkách, na sociálnych sieťach vytvárajú dojem všeľudovej podpory vojne.
V skutočnosti je to inak. V Rusku prevláda celonárodná ignorancia, strach z toho mať názor, angažovať sa, vyjadrovať sa či dokonca protestovať. Spravodlivé by bolo poznamenať, že za kritický postoj k vojne proti Ukrajine hrozí mnoho rokov v trestaneckej kolónii.
Lola je skalnou odporkyňou Putinovho režimu. Napriek tomu si Soňa nepriala byť akokoľvek spájaná s tým, čo napíše Lola, ktorá sa ako bývalá komentátorka Dožďa chystala na jeho obhajobu. Lola je v očiach Sone reprezentantkou agresora, ktorý napadol jej krajinu, a tak je za ruské zlo zodpovedná.
Vysvetľovala som, že my, novinári slobodných médií, musíme držať spolu. Presviedčala som ju, že Dožď je jednou z mála šancí ukazovať ruskému divákovi, čo sa na Ukrajine naozaj deje. V ukrajinskom novinárskom prostredí som však nenašla nikoho, kto by sa Dožďa v tejto kritickej situácii zastal. Kto by povedal, že televíziu prenasledovanú a nakoniec zakázanú v Rusku postihol rovnaký osud v demokratickom a slobodomyseľnom Lotyšsku.
Malý je neviditeľnýFormálne bolo príčinou odobratia licencie niekoľko prehreškov. Vo vysielaní Dožďa sa objavila
mapa Ruskej federácie, ktorej súčasťou bol okupovaný Krym. Podľa šéfredaktora Tichona Dziadka to bolo dávno, išlo o predpoveď počasia a najmä o omyl, za ktorý sa vedenie Dožďa ospravedlňuje.
Doteraz však tiež ignoroval, že v Lotyšsku sa hovorí po lotyšsky a aspoň na úradoch by to chcelo tlmočníka, ak nie znalosť úradného jazyka.
Pravdou je, že ruskí kolegovia, či už sídlia v Lotyšsku, alebo Česku, trpia presvedčením, že miestne jazyky marginálnych etnických skupín, ako sú Česi či Lotyši, sa nemá zmysel učiť, pretože všade na svete sa predsa dorozumiete po rusky alebo po anglicky. Mnohí (nie všetci) Rusi sú prezieraví voči všetkému malému a nedostatočne vznešenému, je im cudzí európsky zmysel pre detail.
Nemusel by to byť dôvod na nenávisť. Príklad s Doždom však napovedá, že nedorozumenie medzi tými, ktorí si myslia, že ťahajú za jeden, protiputinovský povraz, je fatálne.
Škandál totiž vyvrcholil vo chvíli, keď moderátor programu Tu a teraz poľutoval ruských odvedencov, ktorí mrznú na ukrajinskom fronte, nemajú teplé ponožky, kvalitné nepriestrelné vesty ani poriadne zbrane. Nevyzýval na pomoc ruským vojakom, len sa zdalo, že by im pomôcť chcel. Aspoň ponožkami, keď už nie zbraňami.
Vyhodili ho na hodinu. Lenže vzápätí sa ukázalo, že nešlo o úprimné pokánie a priznanie chyby, ale manéver na záchranu Dožďa pred hnevom lotyšských úradov. Keď o licenciu televízia aj tak prišla, riaditeľka Natalia Sindejevová ho odprosila a požiadala, aby sa vrátil.
Veľký je viac ako dobrýPráve táto srdcervúca scéna sa stala dôkazom, ktorý usvedčil liberálnu, prozápadnú a slobodomyseľnú televíziu z úplného nepochopenia situácie. Nepochopenie, ktoré je vlastné väčšine ruskej liberálnej inteligencie v emigrácii aj doma a vyplýva z kolektívneho komplexu, pýchy i presvedčenia, že veľkosť je viac než kvalita. Rusi skrátka nechápu, že hoci sú početný národ obývajúci obrovské územie, nemajú väčšiu váhu než stredoeurópske či baltské miništáty.
Rusku Lolu Sonine odmietnutie prekvapilo a zdrvilo. Dožď sa podľa nej ničoho nedopustil, je plný statočných a empatických ľudí. Odobratie licencie je výsledkom šíriacej sa rusofóbie a aplikácie kolektívnej viny.
„Všetci spoločne bojujeme proti Putinovi,“ hovorí Lola a ruskí intelektuáli. „Ruské matky sa boja o svojich synov rovnako ako ukrajinské matky o tých svojich.“
A tu je podstata problému.
Moderátorka Dožďa Anna Mongajtová nedávno vyhlásila: „Obeťami tejto absurdnej vojny sú všetci. Aj tí, na ktorých územie prišla naša armáda, aj tí, ktorých sa snažia silou donútiť k mobilizácii a potom bojovať, zabíjať a umierať.“
Má pravdu. Napriek tomu je v utrpení ruských vojakov bez ponožiek a zúfalstva ukrajinských civilistov rozdiel. Ľutovať okupantov je jednoducho nevkusné. Rovnako ako tvrdiť, že búrať pamätníky sovietskym vojakom osloboditeľom, ako to robia obyvatelia Pobaltia, nie je správne, pretože sa tak ničia sovietske zásluhy pri porážke fašizmu – ZSSR oslobodil pol Európy a zaslúžil by si viac vďaky.
Moderátorka Dožďa Jekaterina Kotrikadzeová počas rozhovoru zaútočila na starostu Rigy Martiňša Stakisa za to, že nechal strhnúť pamätník sovietskym vojakom osloboditeľom, čo sa nepáči ruskojazyčným Lotyšom.
Podľa sociologických výskumov mnohí ruskojazyční, ktorí však nie sú občanmi Lotyšska, pretože odmietajú potrebné testy a skúšky overujúce znalosť lotyšského jazyka, histórie a ústavy, volajú: „Neurážajte ruské city, nespochybňujte naše veľké víťazstvá, neberte nám to, na čo sme hrdí .“ O citoch tých malých príliš nepremýšľajú.
Nenúťme Rusov padnúť na kolená„Rusi by sa mali Ukrajincom ospravedlňovať tak, ako to robili Nemci po roku 1945,“ hovorí Viktor Šenderovič, jeden z ruských židov, ktorí utiekli pred Putinovým režimom po 24. februári. Spisovateľ s britkým jazykom radí, ako donútiť Rusov k pokániu: „Viete, ako Američania vydávali v Berlíne v roku 1945 humanitárnu pomoc? V kinách. Pozri sa na film, ako buldozéry zhŕňajú telá v Osvienčime a Buchenwalde. Ty, ktorý si hlasoval za Hitlera, pozri si ten film a keď budeš odchádzať, dostaneš čaj, bochník chleba a vodu. Zajtra príď do kina zas. Toto trvalo niekoľko desaťročí...“
Šenderovičovi za túto výzvu nadávali nielen voliči Putina, ale aj tí, ktorí sú proti vojne.
„Budeme sa kajať a Západ nás objíme a pobozká, odpustí nám... Máme súhlasiť s tým, že Rusko je agresívna, barbarská a despotická krajina. Lenže Rusko je hlavne krajina, ktorá sa už tisíc rokov nepodriaďuje Západu, má vlastné náboženstvo aj abecedu. Krajina, ktorá neuznáva zväzky rovnakého pohlavia a nemá rada pochody homosexuálov, nevíta západný štýl života, do ktorého patrí sex so zvieratami a deťmi,“ napísal bloger Valerij Topčijev a Rusko v ňom uvidelo bojovníka proti ponižovaniu Rusov len preto, že sú Rusi.
Blbec, povieme si. Lenže nedávno mi šéfredaktor Dožďa Tichon Dziadko povedal kultivovane niečo podobné: „Hovoríte Rusom: Pokľaknite na kolená, spáľte svoj ruský pas, prijmite kolektívnu vinu a zodpovednosť Rusov za všetko zlé. Aj keď napríklad nijako aktívne vojnu nepodporuješ, nesieš za ňu zodpovednosť… Lenže naša úloha (Dožďa) je, aby sa ruská spoločnosť neocitla pod bičom mravného imperatívu. Nesmieme s nimi hovoriť jazykom, ktorý sa možno ponúka. Hovoriť im: Hanbi sa! Ako to, že nechápeš, aký zločin sme spáchali v Buči?! Ak to nevidíš, si idiot.“
Má pravdu. Nerozumieme si. Ukrajinka Soňa nechce hovoriť s Ruskou Lolou. Lotyši nechcú Dožď a redaktori Dožďa nechcú priznať, že ľutovať vojakov okupačnej armády je vo svetle ukrajinského utrpenia nevkusné.
V Kremli môžu zatiaľ byť pokojní.
Čítajte viac:
https://komentare.sme.sk/c/23093518/preco-nerozumieme-dozdu-pise-petra-prochazkova.html
Krajina, ktorá je zo západného skazeného života plného pedofílie a zoofílie zdesená až tak, že drvivá väčšina zlatej ruskej mládeže aj najbohatších oligarchov udatne trpí za hranicami. Človek si až kladie otázku, či viac kvapká na karbid tomuto blogerovi alebo napríklad tomu Gojdaaa!!! krikľúňovi. A je to sakra ťažký výber ...
