Tak to je super, že to takto dopadlo...
Mne, ako som písal vyššie, sa šľacha medzi patelou a tibiou (patellar tendon), bez predošlých problémov, bolesti, varovania úplne roztrhla... Stalo sa to pri basketbale, keď som sa išiel mocne odraziť v dvojtakte. Len som sa sklatil k zemi, nohu napravil do správnej polohy, len jabĺčko už nešlo vrátiť tam, kde má byť, mal som ho na stehne... Našťastie bol s nami chalan, doktor z RZP, tak mi dohovoril, že keď sa to nevrátilo, bude to roztrhnute a nemám to na silu naprávať ? Zobral ma na urazovku, po kontrolnom RTG sa to potvrdilo, zasadrovali a poslali do spádovej oblasti (stalo sa mi to v Lučenci) s tým, že za dva mesiacov by som sa dostal na operáciu, nie je to život ohrozujúci stav, aj keď chodiť neviem... no povzbudili ma ? bolieť to nebolelo, len mozog začal pracovať na plné obrátky, že ako budem fungovať, práca, rodina, šport v prdeli... Voľba hneď padla ísť na to cez súkromnú kliniku, keďže som mal dobre skúsenosti s druhým kolenom u nich... Hneď v ten deň večer (nedeľa) som písal na kliniku, obratom termín na pondelok ráno, MRI behom
hodinky spravené, operácia na obden naplánovaná aj s predoperačnymi vyšetreniami... Našťastie krížne väzy i menisky ostali ok, jedine bočné boli poškodené, ale to tak nevadilo... Operácia je to pomerne jednoduchá, natiahnu jabĺčko so svalom na pôvodné miesto, do jabĺčka nasrobovali kotvicky, o ktore prišili šľachu. Nasledovalo 6 týždňov s fixom kolena a momentálne začínam s rehabilitáciou, bude to zrejme beh, teda
bicykel na dlhé trate, ale tak ja dlhé výjazdy rád, snáď to dobre dopadne...
Ale iné som chcel, aj keď som sa tak rozpísal... Tieto roztrhnutia bývajú zriedkave, môžu byť chronického pôvodu, čo u mňa nepredpokladám. Skôr ide o to, že som bol posledné roky jednostranne zaťažovany bicyklom, teda silný stehenný sval, ale nie v celom svojom rozsahu, pod ktorým to šľacha nevydržala. Pokiaľ neboli deti, nebolo to len o bic a najmä som aj plával a dlhodobo cvičil s fyzioterapeutom, kvôli plastike druhého kolena. Ale posledných osem rokov to bolo viacmenej len o bicykli, rodine a robote, bez rozumnej kompenzácie. Tak vlastne týmto dlhým textom som chcel len upozorniť na to, aby sa na tie kompenzácie nezabúdalo, istotne o tom viete, a aj to praktizujete, len ja som to odsuval na posledné miesto v prioritách a aj preto to možno dopadlo tak, ako dopadlo...