Ja si myslím, že trať bola skrátená.
Jednu nedeľu -2 či 3 týždne pred štartom som sa vybral údolím Čierneho Váhu do Tepličky, pritom som narazil na čerstvé modré šípky.
Keď sme na Horalovi zišli ten najblativejší úsek po rozbahnenej ceste (žltá
turistická značka) do Soľanky, vyšli sme na hlavnú cestu. Vpravo je smer Teplička, maratónci však išli po asfaltke vľavo (dolu vodou). Asi po 4-5 km bola križovatka, kde sme odbočili vpravo a odtiaľ sme začali mierne stúpať k občerstvovačke s vodou. Pôvodne však cesta bola vyznačená rovno (resp. mierne vľavo). Ďalej asi po 1-2 km odbočovali šípky doprava cez Váh a hore dolinou miernym stúpaním to robilo taký okruh,o ktorý podľa mňa organizátori trať skrátili.
Ja som si to vtedy keď som našiel šípky prešiel v protismere. Hoci bolo celý týždeň sucho, v Soľanke hore dolinou sa to blato od pretekového moc nelíšilo. Bol som zhrozený z toho, ako organizátorom vlastníci pozemkov pristrihli krídelká, že musia použiť taký terén. Ináč hore šípky išli inde ako chodník cez les v hornej časti, pred tromi týždňami to bolo ešte horšie. Vtedy som si povedal: Tu Miro Kováčik a všetci za ním bude utekať pešo dolu kopcom a celý august sa bude na fóre o tomto úseku písať.
Na Horala som išiel bez ilúzií o ružovej záhrade. Nechcel som o tom pred pretekom písať, aby to nenarobilo zlú krv. Som rád, že väčšina to zobrala z toho lepšieho konca ako spestrenie.
Ináč pre mňa tohoročný Krejzy bol zo všetkých troch najľahší. Vlani som sa skoro povracal a myslel som to vážne, že už Krejzy nepôjdem. Toho roku to bola brnkačka. Na druhý deň v nedeľu som si dal stovečku do Zuberca cez Kvačianske sedlo, kade sa chodí Tatrytour. Keby som chcel však v sobotu spraviť na Horalovi o polhodinu lepší čas, naťahovalo by ma znovu.