Zaujimava definicia ale inflacia je "O inflácii hovoríme vtedy, keď dochádza k všeobecnému rastu cien tovarov a služieb, nielen k rastu cien jednotlivých položiek. To znamená, že za jedno euro sa toho dá dnes kúpiť menej ako včera"
To je všeobecný teorém, ktorý ale nehovorí prečo tie ceny rastú plošne. Keby vlády stimulovali ekonomiku štandardným spôsobom a nie na dlh novovytlačenými peniazmi, tak tie peniaze musia najprv niekomu zobrať cez dane. A tomu, komu by ich zobrali by klesla kúpna sila. Takýto stimul nemá šancu zdvihnúť ceny plošne, lebo misky váh by boli vyrovnané.
Ceny sa zvysili celesvetovo, nema to nic s ECB, firmy museli akceptovat vyssie ceny dodavatelov lebo pocas korony sa zle vyrabalo pripadne vobec. Ked bola financna kriza v roku 2009 a tlacili sa peniaze aka bola inflacia? A CNB nema dovod kupovat Euro znehodnotene tlacenim pritom mali vysiu inflaciu ako my.
Ceny sa zvýšili celosvetovo práve preto, že to bola celosvetová pandémia a vlády museli hasiť "požiar" každá za seba. A keďže väčšina vlád hospodári dlhodobo s deficitom, peniaze na hasenie neboli a museli si ich vlády požičať.
Pri finančnej kríze v 2009 nebol objem peňazí, ktoré vlády rozdávali ani z ďaleka taký veľký ako počas pandémie. Keď porovnáme, čo robila ECB počas pandémie, s tým, čo sa dialo počas krízy 2009, tak vtedy v období 3 rokov súvaha ECB narástla o 1 bilión € a počas pandémie covidu narástla v priebehu necelých dvoch rokov o 4 bilióny €.
A napr. v USA v 2020 v priebehu pár mesiacov vytvorili 20% nových peňazí.
Na infláciu, ktorá prišla hneď po pandémii mala vplyv hlavne rozpočtová politika vlády, pretože vytvorila deficit, ktorý nie je krytý daňami. Keby to bolo len o dodávateľskom reťazci a problémami s výrobou, tak tie ceny sa vrátia späť okamžite, ako by sa život po pandémii začal vracať do normálu. Lenže ceny sa späť nevrátia, kým sa nesplatí väčšina toho dlhu, čo je viac-menej nereálne.
navigate_next
