Aj ficovolici raz pochopia. Lenze oni nedokazu premyslat dopredu a ucit sa z chyb inych. Oni potrebuju padnut na hubu, aby precitli.
Na tuto temu som sa bavil pred par dnami s kolegynou, co sa prave vratila z Erasmu v Grecku. Znechutena z mladych studentov, nenavidiacich EU, plnych komunistickych idealov, pripadne sympatizantov ultrapravice, nic sa nezmenilo resp este zhorsilo po tom, ako padli na hubu. A EU ich zachranovala...
Nie, "oni" to nepochopia nikdy.
nie z mojej hlavy:
"......, tak potom čo je príčinou zakomplexovaného slovenského nacionalizmu, kde sú korene slovenského paranoidného myslenia, čo je ten základný moment, ktorý charakterizuje našu psychiku, ktorý sa nám dostal do DNA a vytvára nám po tisíc rokov neprekonané stereotypy v našich hlavách ? Dá sa to za tridsať rokov zmeniť?
Akokoľvek sa nám zdá toto tvrdenie povrchné a prízemné, je to strach, ktorý vytvára naše životné preferencie. To, že našim víťazstvom v histórii bolo to, že dejiny treba prečkať niekde v úzadí, má svoje korene v našich historických hendikepoch. Po tisícročia sme sa živili prácou na pôde ako najzaostalejšia časť Západu. Spomalili nás tatárske pľundrovačky, turecká okupácia, katolícky Habsburgovci, maďarská posadnutosť Uhorským kráľovstvom, Hitlerov fašizmus, počas ktorého sme posielali do plynu Židov s takým entuziazmom, že sa Jozefovi Tisovi rozklepala druhá brada a nepohol nám ani Husákov socializmus, napriek tomu, že sa k jeho hrobu chodí klaňať predseda vlády. Strach o prežitie, z príliš premenlivého stavu sveta nás naučil pridať sa k tomu silnejšiemu, nenávidieť menších a slabších – homosexuálov, Rómov, imigrantov, nevážiť si slobodu, ktorá nám v roku 1989 spadla do lona a stal sa aj najľahším spôsobom, ako sa dostať k moci a následne si ju udržať. Z tejto atmosféry strachu a umelo vyvolávanej neistoty ťažia populistickí politici, ktorí vo svojich kolektívnych táraniach hlúpostí nás striedavo strašia a potom zachraňujú, čím úplne ochromujú naše kritické myslenie."
https://blog.sme.sk/ivanmlynar/politika/tisicrocny-strach-jeho-zhubny-nador-robert-fico-a-ficove-politicke-metastazy