+63
+65
corsair •
29. 7. 2025 o 18:27
🔥
+63
+65
+63
+65
Na dlhých tripoch postretáte dosť cestovateľov... Minulý rok som má ohúrili dvaja Číňania, hneď na začiatku tripu v Arménsku. Tak sme ostali v kontakte a slovo dalo slovo, len dohoda nebola žiadna. Zohnal som letenku a začal si to celé plánovať ? úplne opačný postup, viem. Plány mám nejaké v hlave, Číňan samozrejme nieje doma (čo bude) ale stretneme sa niekde cestou snáď. Idem si hlavne pozrieť svet, ako sa to dá lepšie ako bajkom. Mám ešte prestup, som v 3. najväčšom meste Kazachstanu momentálne.
Zatiaľ som bajk len rozobral, dal do krabice a bagle som tiež zbalil. 1ks odbavenej batožiny mám v cene letenky, bajk som si mal poriešiť na letisku. Vzali ho a ani nepýtali peniaze. Uvidíme čo z toho bude
Zobraziť celý text
Zatiaľ som bajk len rozobral, dal do krabice a bagle som tiež zbalil. 1ks odbavenej batožiny mám v cene letenky, bajk som si mal poriešiť na letisku. Vzali ho a ani nepýtali peniaze. Uvidíme čo z toho bude
Diskusia (590)
Podobné témy
posledný komentár: 25. 10. 2013 o 7:52
MTBIKER odporúča - Prepravné obaly a kufre na bicykel
arrow_outward
nahodou som dnes videl v TV,
https://www.google.com/search?q=tisicrocne+vajce
po čínsky 'pidan'
vajce obalene v zemine, sode a vápne,na 2tyzdne az 3 mesiace, zrosolovatie na želé, tie cerstvejsie su vraj lepsie
možno sa corsairovi naskytne moznost ochutnat
Trochu slané a ochutené to bolo. Ako varené vajce. Možno to ani nebolo to, čo som myslel, že si písal...
Zobudil som sa ani neviem kedy ale hlavne bez budíka a v posteli. Stretol som majiteľkynho syna, zobral ma do mesta, kúpiť mobil som chcel kvôli lepším fotkám.
Tak som ho aj kúpil, boli sme sa ešte najesť a išli sme naspäť taxíkom. Začal som sa hrať s tým mobilom a najprv som myslel, že to nejak nastavím ale nešlo to. V Číne kúpený mobil má totiž čínske aplikácie, tie európske sú v Číne prakticky nepoužiteľné a opačne.
Tak som išiel mobil vrátiť, obával som sa ale prebehlo to bez problémov. Náhodou som zbadal mobilshop, len som sa opýtal či majú niečo “európske” a ujo mi dal hneď mobil, že pozri si… Fasa, mám xiaomi redmi 10 a toto je 14. Dobre, foťák má fest dobrý, tak to je on. Stál 1100čj.
Dokonca si viem (dúfam) preniesť aplikácie z mobilu do mobilu. Potom som bol ešte pozrieť ku hranici, kúsok do mesta a keďže som ešte moc nevaril, lebo síce varič mám ale plyn nie, tak som skúšal zohnať kartušu so závitom ale márne, no kúpil som aspoň redukciu závit/bajonet a bajonetovú kartušu. Tak už môžem aj variť. Ešte som preveril so Zhangom zajtrajšiu zásielku, takže zajtra už môžem vypadnúť. Počul som, že do mongolska cez hranicu nepúšťajú bicykle ani pešo, tak uvidím… Možno sú to zbytočné obavy.
Ráno som vstal , začal som si baliť veci aby som sa mohol čím skôr checkoutovať. Spravil som ešte kávu a odišiel som z hotela. Najprv som chcel ísť vrátiť sim do China Mobile, tam som si vystál radu a teta mi povedala, že sa mám vrátiť do Shanxxi a tam ju vrátiť. No to už robiť nebudem, nechávam si ju. Zhang písal, že stan mám na vydajnom mieste, tak som to začal hľadať, pár krát som sa spýtal ľudí a dostal som sa tam. Info o solárnych paneloch vedel poskytnúť len číslo na kuriéra, tak som žiadal okoloidúcich, nech zavolajú. Mal som ešte 4h času, ten som poväčšine trávil na workoutovom ihrisku. Keď panely dorazili, hneď som išiel na hranicu. Policajt, čo kontroloval autá mi povedal, že bicyklom ísť nemôžem a hneď povedal tete, ktorá tam bola jeepom a už mi dávali z bicykla dolu tašky a hádzali do auta, potom aj bicykel. Nasadol som a vyrazili sme. Pred budovou sme vysadli a išli dnu dať veci do skenera a potom sme znova išli do auta na mongolskú stranu, tu sa to opakovalo a odvtedy som išiel bicyklom. Prvé ma zastavil chalan, mohol mať tak 20 , či nepotrebujem nejaké rady do mongolska… Vraj je jeho sen tiež cestovať po svete bicyklom. Videl šancu zarobiť ale nevyšla mu. Zastavil som na pumpe, teta mi doplnila vodu a pokračoval som ďalej, chcel som dôjsť čo najďalej, nakoniec som prešiel len 62km a rozložil stan, ten nový.
Dnes ráno ma zobudila búrka. Keďže som nenapol stan, tak som rukou držal plášť ďalej od stanu, aby som tu nemal vodu. Asi aj zbytočne, ten plášť vyzerá nepremokavý. Spakoval som veci a vyrazil som, vietor zo začiatku fúkal do chrbta, tak sa išlo veľmi dobre. Cestou som si všímal stáda voľne sa pasucich koní, kráv a kôz ale aj zrazené kone a kravy vedľa cesty. Niektoré boli už len koža a vybielené kosti a niektoré ešte “čerstvé”. Po asi 80km bola benzínka, tam som sa zastavil na wi-fi a od jedného z návštevníkov pumpy som dostal kávu ?. Chvíľu som tam zostal, kvôli internetu. Na ďalšej ceste začal už vietor meniť smer a zľava, z púšte prichádzala búrka. Myslel som, že na púšti má byť sucho… Toto ale vyzeralo na riadnu zlievku, zároveň som videl, že keď si pohnem, tak tomu ujdem. Ušiel som. Cesta išla dobre, nudná bola. Len púšť. Sem tam boli nejaké kopce, frustrujúce na tom bolo, keď som z kopca videl, že tá cesta ide až za horizont a nevidno, že by cestou bolo niečo zaujímavé. Preto ma kopce tešili. Spestrenie cesty. Sem-tam som si dal prestávku a po 150km bola ďalšia pumpa, nabral som aj vodu. Nabral som ju zo suda, prasknutou naberačkou, ktorá bola zalepená priesvitnou páskou. O asi 2km som míňal mesto ale bolo už neskoro zachádzať, obchody 100% už zatvorené. Pri 190km som rozložil stan, už som napol poriadne aj keď bola úplne jasná obloha a vyzeralo, že to už tak zostane
19. deň tripu – málo km bajkom, rýchly presun
Nadránom začalo strašne fúkať, boli aj nejaké blesky a asi aj pár kvapiek spadlo. Vyskúšal som spraviť si kávu ešte v stane (prvá urobená káva na všetkých mojich tripoch), zbalil som si veci a zmizol. Šlo to celkom dobre, dával som si pauzy sem tam, po ceste som videl veľa zrazených tiav a potom aj veľké stáda živých,
onedlho som už bol (o 80km) na najbližšej pumpe, lde som zaprosil o wi-fi. Išiel som do obchodu ale ceny ma otočili na opätku. Keď som vyšiel na cestu, trubil kamión, spomalil na moju rýchlosť a ukázal mi, nech naložím bajk do návesu a idem s ním. Najprv som mu kývol, že nie ale zastavil a mne napadlo, že doženiem aspoň časť toho, čo som v Erlianhote preležal na hoteli. O chvíľu zastavil pri reštike, že sa ideme najesť navrhol som mu, že zaplatím (za odvoz) a on, že niee, nechaj, ani som si nevšimol, kedy zaplatil, oni to tu tiež nejak mobilom pomocou QR kódu platia.
Čaj tu majú zvláštny (pre nás zvláštny), akoby s mliekom a slaný a káva bola 3v1. Po ceste sa ešte polámal brzdový kotúč na strednej náprave ťahača (90% majú vzadu dvojnápravu) ale to už sme boli pár km od Ullanbaataaru. Inak fascinuje ma ako sa tu stávajú k zabezpečeniu nákladu. Na železné rúry (a náves je dlhší ako európsky) má použité len také gumy ako kllinový remeň zo škody 105/120. Týmto som videl zabezpečené aj napr auto na podvale ?. Ale asi im to stačí, ja by som s tým nechcel jazdiť. Cestou ma ešte upozornil na prítomnosť vlka na mojej ďalšej trase. Prišli sme pred Ullanbaataar a tu sme sa rozlúčili, on išiel spať, ráno mal vykladať a ja som sa chcel niekde zašiť a tiež spať. Nakoniec som za prvou zákrutou rozložil stan. Skúsil som môj starý stan s tyčkami z nového a ten nový je o niečo väčší. Tak si zatiaľ nechám oba, niesom zatiaľ rozhodnutý, ktorý si nechať.
Držím palce, kopec zážitkov.
Inak potraviny drahšie ako u nás vo väčšine
4. deň v Mongolsku. Zobudil som sa ráno asi o 5-5:30, okolo stanu sa pásli kone. Nevadí. Urobil som kávu, potom druhú a potom som začal baliť veci. Trvalo to dosť dlho, lebo som na slnku rozprestrel plášť stanu, lebo ten býva vždy mokrý od vyzrážaného dychu. Kone zmizli hneď ako som vyšiel zo stanu. Išiel som do mesta kúpiť simkartu, a mal som v pláne aj sedlo na bajk kúpiť.
Toto bol výkon, toto bola fuška… Celý Ullanbaataar bol zapchatý autami, ledva prejsť. Tak ale nakoniec sa mi to podarilo a vymotal som sa z mesta má cestu smer Arvaikheer. Aj sim aj sedlo mám. Po ceste som videl stáda kôz, oviec, kráv a koní, boli aj ťavy. Dosť veľa jurt aj bolo. Chcel som mať dnes aspoň 150km a to sa aj podarilo.
mám ho tiež a vážim asi tak 2x ako ty
len ma zaujíma tá najväčšia slabina toho sedla.
Zobudil som sa na budík, lialo, tak som ostal v stane, myslel som, že to prestane a zbalim sa na suchom. Urobil som si kávu, teda, ono to káva nebola. Jedna bola 3v1 a do toho som dal také, ako 3v1 len tam bol nápis mongolian camel, to bolo sušené mlieko, chutilo to ako zoologická záhrada vonia. Tomuto sa pri návšteve Mongolska vyhnite. Neprestávalo pršať, nudil som sa už tak som sa rozhodol, že idem aj začal baliť veci, meniť oblečenie za také, aby som aj v daždi vydržal. Všetko som si v stane pripravil a skompletizované brašne som vychádzal von a snažil som sa čím rýchlejšie zbaliť stan do obalu, hoci ten asi aj tak premoká. Keď som mal všetko poupínané na bajku tak prestalo pršať…
Išiel som asi 8km a bol tam taký obchod, kde sa dá aj na kávu staviť a zjesť tam kúpené. Majú aj nejaké “hotovky”, mäso na špajli a vifonku som si dal a hlavne kávu. Toto má celkom zasýlo a začal som šliapať do kopca. Na vrchole stálo auto, chlapík vyšiel von, že hybaj, zoberiem ťa. No, ok, povedal som si. Skratim cestu, mongolsko je nezáživná krajina podľa mňa. Stále to isté, nekonečné rovinky a ani jeden strom. Sem tam boli značky, smer a vzdialenosť k mestu, ukazujúce doprava či doľava ale cesta tam nebola, teda aspoň asfaltová nie. Keby som ja mal ísť tadiaľ tak určite netrafim, podľa mňa to ani nebolo vidieť, čo je cesta a čo nie. Ale videl som ísť odtiaľ aj kamióny.
Viezli sme sa a šofér sa spýtal, či niesom hladný. Nebol som ale keď chcel jesť, tak sme šli. Zobral ma do jurty, žena krajala mäso a dievča váľkalo cesto. Do tej “placky” dali baranie mäso na malé kocky a dali to variť (asi do oleja) . Ja som zjedol tri a tento “kámoš” päť. Pili sme k tomu ten ich cté, čo som sa dnes dozvedel, že je mlieko. Ale nejaké divné. Cestou som ho poprosil o zastavenie, kúpiť kolu, lebo mi bolo ťažko na žalúdok. On telefónoval a keď zložil, povedal, že musí ísť naspäť, nech si vyložím veci a ospravedlňoval sa. Ja som bol rád, že mi ušetril 2dni cesty a bol som rád, že zas idem na bajku. Ťažko od žalúdka neprestávalo, tak som sa rozhodol dať si pauzu. Sadol som na kameň, bajk opretý o chrbát a podriemal som. Keď som sa zobudil, išla von kola a kus niečoho tým istým otvorom, kadiaľ to vošlo. Potom mi ešte napadlo, že tie ženy v tých jurtách si ani neumyvajú ruky ale však var dezinfikuje. To jedlo už nechcem jesť.
Bolo mi už oveľa lepšie, začal som šliapať ďalej. Po asi 45km som začal rozmýšľať, kde si usteliem, chcel som na prvej benzínke pod stojanom, na drzaka, mám už plné zuby tých ranných búrok. Našiel som kanál pod cestou, aj som sa tam nejak poskladal aby som čupel a bolo mi pohodlne ale potom som sa zľakol, že bude veľa alebo prudko pršať a bude tam voda, tak som zmenil plán a snažil som sa vytlačiť bajk na cestu. Zastavilo auto, že ma zoberú a môžem u nich aj spať. Super, ďakujem ti, vesmír, ,a takéto dary. Posteľ bodne. Zobralia k sebe, ukázali malý domček (ako letná kuchyňa) , že tam spi, uvidíme sa ráno. Posteeeeľ. Dobrú noc.
Written by
Tomáš Mifkovič
in
Uncategorized
Celú noc som behal na záchod so sračkou. Len čosi vytieklo a hotovo. Aj ráno. Potom som dospával a o 11:30 som usúdil, že sa asi už treba vykutrať z postele. Zbalil som si veci a pripravil sa na odjazd. Ešte som chcel ísť za domácimi aspoň poďakovať, otvorila mi ich dcéra a perfektnou angličtinou má zavolala dnu, že čoskoro bude obed a mám sa ešte najesť a počkať ocka a mamu a ponúkla mi zatiaľ čaj, bez mlieka, tak som si ho dal. OK, sadol som si, mali tam aj syna, ten v inej izbe pozeral tv, len sa prišiel pozrieť, kto to k nim prišiel. O chvíľu prišli domáci, chvíľu sme debatili, polievka sa dovarila a naložili mi. Mal som trochu obavy ale domáci je doktor, dal mi tabletku. Polievka bola baranie mäso a ryža. Ešte aj kávu mi urobili a dozvedel som sa, že zle mi je z toho, že to včerajšie jedlo bolo príliš mastné a zapijal som ho kobylím mliekom.
Požiadal som ich o spoločnú fotku a pobral som sa. Čakal ma dosť veľký stupak ale som len vyšiel z dediny a už stálo pri mne auto, že ‘energy drink for you’, stupák skoro stena a silný protivietor. Za prvé 3h som prešiel asi 22km, veľmi frustrujúce, ešte raz som sa posral ale tak, že keď som stiahol gate tak vietor to rozprskal aj na gate aj na ponožku, to som si už povedal, že všetko beriem so sebou a operiem si to niekedy, keď bude možnosť. Frustrujúce. Odmenou mi za to boli neuveriteľné vyhľady. Potom som trochu zrýchlil ale málo. Pred vrcholom stúpania zasa auto, ujo mi podal fľašu vody. Po príjazde do dediny mali už zavretý obchod a v ďalšom meste som teda kúpil dve čokolády a kávu. Potom ešte v obchode aj vajíčka. Čokolády boli také nijaké, oničom. Zasa pri mne zastavilo auto a ujo mi dal dve plechovkové kávy. Mám dobrý support na cestách. Za mestom bol altánok, tam spím.
mám ho tiež a vážim asi tak 2x ako ty
Ako bolo spomenuté. Neobsedel som na ňom. Chcelo to nejaké kreslo, asi starnem...