Sep 24, 2025
Public
55. deň tripu - len
tréning Ráno som vstal na hoteli, vlastne má zobudil "spolubývajúci", o ktorom som ani nevedel, keď šuchotal keď odchádzal. To už nebolo ráno ale desať hodín. Išiel som ešte využiť kúpeľňu, o 11 som opustil hotel a ešte som pohľadal papierníctvo, kde som si chcel vytlačiť víza. Problém bol, že nemám wechat a Číňania sú natoľko zaslepení používaním jednej aplikácie na všetko, že nevidia iné možnosti. Pýtal som sa na bluetooth ale vraj počítač nemá bluetooth. Však ale ty máš mobil a v ňom wechat. Aháá... Tak zavolala kolegyňu, bola porada, a že dobre. Medzitým som písal Zhangovi, že kde je a kedy príde ale nereagoval ani na neskoršie telefonáty. Potom som sa stavil najesť, a vyrazil som smer Kunjerabb pass. Cestou som sa asi po 50km stavil v obchode, kde počas nákupu na mňa neustále dozeral starší ujko, nie predavač. Keď som vyťahoval peniaze z peňaženky tak nakúkal. Keď som vychádzal z obchodu tak hlasno tleskol a vydal zvuk akože "dostali sme ho". Pri
bicykli boli už dvaja kukláči a jeden starší policajt. Že passport. Tak som im dal. Stále sa pýtali "Slovania?" a mňa to už unavuje týmto Číňanom stále dookola opakovať "Slo-va-kkk-kia", "Siófakka"... A odkiaľ idem, kam idem... Pritom sa pristavil starší ujček a nakúkal policajtovi cez rameno na môj pas. Keď som sa ich spýtal, či je toto normálne u nich, nereagovali. Pritom sa pristavilo pár ďalších ľudí a jedna žena, asi tak v mojom veku vedela po anglicky, tak trochu sa snažila tlmočiť aj keď ju nik nežiadal a ja som chytal nervy. Potom sa ma ešte policajti spýtali, na čo som sa tam zastavil, hoci videli, že si do báglov pchám nákup. Keď som strčil pas do brašne, zamával som im na rozlúčku. Pozrel som mobil, Zhang písal, že príde o dva dni. Tak to už nič... Pokračoval som. Pri každej križovatke stál niekto, kto dával pozor. Vedľajšie cesty mali všetky branu a títo "strážcovia" telefonovali, keď prišlo auto, či ho môžu pustiť. Väčšinou starší ľudia. Keď som prešiel okolo jednej polocajnej stanice, predbehlo ma policajné auto, vystúpili traja policajti jeden starší, vzhľadom skôr kazach, mladí Číňania ako vyšití. Jeden vedel, snažil sa anglicky. Samozrejme , chceli vidieť pas. Spýtal som sa aký to má zmysel, ukazovať na každej križovatke pas, vraj kvôli mojej bezpečnosti. Tak som im napísal, že ďakujem, vďaka vám sa cítim bezpečne. Zakázali mi pokračovať tým smerom a vraj sa mám otočiť a z Tashqorgan mi ide autobus. Skúsil som volať Zhangovi, zatiaľ vystúpil aj štvrtý z auta. Zhang nezdvíhal, tento kontakt už asi nefunguje. Dosť ma to najprv nasralo a potom som zahodil flintu do žita a otočil to. Keď som prechádzal okolo tej policajnej stanice tak tam prišli dve policajné autá. Išiel som za tým druhým, šofér stiahol okno a ja som sa spýtal, ktorým smerom je kunjerabb pass. Z toho prvého auta vystúpil policajt, ktorý mi predtým rozprával tak som mu povedal, nech mi ukáže na mape, kam to teda mám ísť. Ukázal, odfotil som si to a on ešte požiadal kolegu, nech nás odfotí, akože mi na mobile ukazuje cestu... Teda, takto sa naháňajú prémie, možno majú zbierať fotky, že pomáhajú cudzincom. No nič, cestou som skúsil zastaviť pár kamiónov, v nádeji, že by ma mohli previezť aspoň okolo tej policajnej stanice, za ňu, zastavil jeden a vraj len tu kúsok ide... Nič teda, išiel som do Tashkhorgamu, však to je z kopca stále. Došiel som sem a "gemini", umelá inteligencia, mi preložila obrázok, ktorý som si odfotil, že mám ísť pod kunjerabb pass... Ale podľa obrázku som porovnával čínske znaky a stál som práve na mieste, kam ma poslal. Bola tam policajná stanica, tak som sa šiel spýtať, nech si to overím. Vraj áno, o 10 pekingského času mám prísť tam. Ešte som porovnal, či mám skutočne na mobile pekingský čas. Sedí. Spýtal som sa, či nevedia cenu. Vraj 225juanov. Fasa. Tak dnes asi čakám pred bránou, toto sa nejak predražuje. 155km dnes a som na rovnakom mieste, odkiaľ som štartoval
díky
arrow_outward
Produkty pre outdoor nadšencov
