Na dlhých tripoch postretáte dosť cestovateľov... Minulý rok som má ohúrili dvaja Číňania, hneď na začiatku tripu v Arménsku. Tak sme ostali v kontakte a slovo dalo slovo, len dohoda nebola žiadna. Zohnal som letenku a začal si to celé plánovať ? úplne opačný postup, viem. Plány mám nejaké v hlave, Číňan samozrejme nieje doma (čo bude) ale stretneme sa niekde cestou snáď. Idem si hlavne pozrieť svet, ako sa to dá lepšie ako bajkom. Mám ešte prestup, som v 3. najväčšom meste Kazachstanu momentálne.
Zatiaľ som bajk len rozobral, dal do krabice a bagle som tiež zbalil. 1ks odbavenej batožiny mám v cene letenky, bajk som si mal poriešiť na letisku. Vzali ho a ani nepýtali peniaze. Uvidíme čo z toho bude
100. deň tripu - nočný rýchly prejazd Izmirom Ráno som pospal, keď som sa zobudil, ešte som urobil čaj, potom kávu, oboje so sušienkami, praženicu z piatich vajec, potom som sa ešte stratil v hlave takže som vyrazil skoro o pol jedenástej. Hneď, asi po 300m som stretol cykloturistu, , ktorý telefónoval ale keď ma zbadal, hneď prestal a išli sme spolu. Bol to Turek, takže angličtina nefungovala. Mal som 14km, bola to prvá pumpa, keď zahlásil "natural water" a odbočili sme na pumpu. Dali sme minerálku, pozval ma, poradil cestu a ako ísť. Samozrejme, ja som mu všetko pritakal ako každému vždy, aj tak si urobím ako ja chcem. Kázal mi použiť metro a previezť sa cez Izmir, vraj lebo je silná premávka. Pokračovali sme ďalej, prešli sme ďalších 10km, a že do obchodu. Dobre, naznačil som mu, že ja budem tu strážiť mu bajk. Inak bajk... Specialized, radenie 3x9 a len sedlo Brooks asi B19, sedemnástka to nebola stopercentne. No a nosič, predný neviem ale zadný Ortlieb, aj bágle ortlieb, všetko, aj lodný vak hore na brašniach. Vyzeralo to novo. Vraj je na tripe už pár dní, po Turecku. No vrátil sa z obchodu, mal tuniaka, dve konzervy a 3 banany. Jednu konzervu a jeden dal mne. Vraj teraz príde kopec. Bol som prekvapený s akou kasenciou točil a ako pomaly išiel. Ja som sa potom odtrhol a vyšiel som to svojím tempom. Kopec znamená pre "rovinkárov" aj 150vm prevýšenie. Hoer na mňa zakričal, vraj "Turkiš kofi". No ale toto nie. Vysvetlil som mu, že na toto ja nemám čas, vysedávať celý deň na minerálke a kávičkách. Tak ame sa rozlúčili. Volal som ešte Mehmetovi, ujovi, čomá v Gülbabe pumpu a založil tam internátovú školu, že jeho pozvánku do izmíru, k jeho kamošom neprijímam, lebo ma čas tlačí. Potom som odbočil na také vedľajšiu cestu, tam som si sadol na zastávku a pustil som sa do sušienok a zapíjal som to ajranom. Prešiel okolo cyklista, otočil sa a prišiel pokecať. Ponúkol mi nocľah v ďalšej dedine, to som zamietol, chcem čím skôr vypadnúť z turecka. Vytiahol z peňaženky 200lír a dal mi ich. Potom ešte vykutral a dal mi pide či ako sa to volá, tiež super. Poďakoval som a on zmizol. Dojedol som všetko, čo bolo na lavičke a šiel som. Vyberal som bočné uličky, išiel som pomedzi olivové a mandarínkové sady až ma to vypľulo 20km pred Izmirom. Bez premávky. Hneď na prvej pumpe som sa spýtal, že si nabijem mobil. Dal som mobil nabíjať,pod altánkom som urobil praženicu vifonku aj kávu. Mobil bol už nabitý tak som pokračoval v ceste. Išiel som po hlavnom ťahu v izmíre, chcel som prejsť až za izmir. To sa mi podarilo, toto bolo takticky veľmi správne, ísť cez Izmir v noci, a na odbočke na nejakej dediny, boli už aj polia, na poli som postavil stan.
Je ale neriešil som. Išiel som po hlavnej ceste, podľa tabúľ. Chvíľu som skúšal cyklochodník po hrádzi, pripomínalo mi to Bratislavský cyklochodník pri Dunaji na bratislavskej strane. Ľudia nešli po chodníku pre peších ale po modrej farbe, kde boli aj nakreslené symboly bicyklov. Tak radšej po ceste. Tam bol cyklopruh tiež ale kde tu na ňom parkovali autá
Zobudil som sa skoro a keďže len o druhej v noci som len postavil stan tak som ešte zalahol, do pol deviatej. Aj to len kvôli tomu, že okolo stanu štekali štyri bastardi. Keď som rozopol zips utiekli a štekali z diaľky. Po nejakej chvíli ich to prestalo baviť a išli do po svojom. Potom praženica s vifonkou, káva, ešte čaj a až potom som vyrazil. Bolo pol jedenástej alebo aj viac. Cesta na úvod išla dobre, vyberal som cestičky najnižšej kategórie podľa locusu. Prvá časť bola ok, ďalej to bola potom industrialna cesta, po ktorej jazdili len kamióny. Odtiaľ som sa aj tak napojil na highway Izmir - Çanakkale a po nej som išiel už skoro celý čas. Jeden krát som zišiel na takú menej frekventovanú cestu, skrátiť si to, akoby krížom, o desať kilometrov kratšie. Cestou mi z auta podali mandarínku, milé. Potom som sa znova napojil na highway. Po nej som už išiel celý čas. Stan som postavil v olivovom sade pred mestom Burhaniye.
102. deň tripu - Prejazd do Európy V noci pršalo trochu. Ráno som ešte dal kuskus, potom kávu a ešte čaj a začal som baliť. Cesta pri pobreží išla dobre. Akurát som si strašne **********l -->, bzdocha (ja myslím, že sa tak volá chrobák smraďoch) mi liezla po brade a kym som ju odhodil celého ma ostriekala sekrétom. Zišiel som ku pláži na cyklochodník. Zaujal ma párik na prechádzke, chalan bez trička, rozcvičoval sa akoby, potom sa fotil a baba celý čas čumela do mobilu. Všímal som si ich dosť dlho, lebo som ich najprv zozadu predbehol a potom som bol dosť dlho pri vode takže ešte raz prešli okolo mňa. Plážovú sprchu tu mali odstavenú. Inak bolo celkom chladno na to, čo som bol zvyknutý doteraz. Vyšiel som na cestu. Do smetiaku skočila mačka. Išiel som okolo toho smetiaku tak som doňho kopol. Veľmi ma rozosmialo ako tam mačka vyskočila a utekala preč. Potom som sa začal smiať na tom aká blbosť má rozosmiala. Nakoniec som sa smial sám sám na sebe, že som to vôbec urobil. Potom som sa smial, ako sa viem rozosmiať. Je so mnou asi sranda. Stavil som sa v obchode. Začalo stúpanie, už som išiel od mora preč. V polke som si dal pauzu a skúšal som si rozčesať dred, čo sa mi urobil za celý trip, kedy som namiesto česania len dal gumičku a niekoľko krát som to opakoval. Čiastočne to šlo rozčesať ale ešte to pár dní budem asi robiť. Na vrchu stúpania bol tunel, tiež bol do kopca, jeden mal cez 4km a druhý hneď za ním 1600m alebo tak nejak. Pred vjazdom stálo policajné auto. Policajti pred tunelom akože merali rýchlosť. Jeden niečo krájal a druhý varil čaj. Zviezol som sa z kopca, Potom ešte bolo pár hupákov a už som sa zasa začal nudiť, zasa som potreboval prestávku. Uvaril som zvyšný kuskus a zamiešal som do neho konzervu fazuľe. Potom ešte kávu so sušienkami. Mal som to do Çanakkale už len 40km ale zdalo sa mi to ako nekonečné. V Çanakkale som sa cestou do prístavu ešte stavil v obchode a potom som išiel na trajekt. Ujo vrátnik saa spýta, kam idem a povedal som, že mám len dve možnosti a beriem tú prvú, ukázal, ktorá loď ide skôr, na tú som sa nalodil. Trajekt do Eceabad. Plavbu som si celkom užil. Po vylodení som začal už pozerať, kde to nechám. Všetko sa mi zdalo buď blízko hladiny mora, kvôli prílivu alebo veľmi špinavé. Ešte cestou nejakí psy začali skúšať naháňať ale to už na mňa neplatí a zistil som, čo platí na nich. V takom olivovom sade vedľa cesty som našiel rovinu, tu som postavil stan
ja som mal super skusenost, okolo polnoci vyprazdnene centrum Istanbulu, priblizila sa ku nam svorka asi 15stich "pastierakov", v podstate nas obklucila, bolo jasne vidiet, kto je alfa samec - pes, prisiel najblizsie, bol najvacsi. Prihovaral som sa a ako na povel si vsetci lahli a mali nas v pake. Ako sme sa presuvali, tak nimi vytvoreny kruh isiel snami. Trvalo to cca hodinu, nato ich vyrusil mačací gang, ktory toto cele rozpustil, zacala honicka
Zasielanie zaujímavých akcií a noviniek emailomZasielanie zaujímavých akcií a noviniek emailomZasielanie darčekov a možnosti výhodnejšieho nákupuZasielanie Akcie týždňa
Zvoľ si, prosím, o ktoré informácie máš záujem:
Raz za týždeň / mesiac posielame súhrn toho čo pribudlo na MTBIKERi. Nikdy neposielame reklamu ani iný spam.
K narodeninám a meninám posielame menší darček s možnosťami výhodnejšieho nákupu a občas posielame email s akciami na tovar, ktorý Ťa môže zaujímať.
Raz za týždeň posielame súhrn našej Akcie týždňa a občas posielame email o špeciálnych akciách a novinkách v našom e-shope.
Dávam spoločnosti MTBIKER community s.r.o., so sídlom 225, Hrádok 916 33, Slovensko, IČO: 52 770 222, súhlas na zasielanie bezplatných informácií podľa špecifikácie uvedenej vyššie a so spracúvaním mojich osobných údajov na tento účel. Môj súhlas je dobrovoľný a beriem na vedomie, že mám právo ho kedykoľvek odvolať v sekcii Nastavenia e-mailov. Zároveň potvrdzujem, že som sa oboznámil(a) s informáciami v sekcii Ochrana súkromia a osobných údajov.
check_circle
error
MTBIKER používa cookies
Súbory cookies používame na zabezpečenie funkčnosti webu a na personalizáciu obsahu. S Tvojim súhlasom ich budeme používať na meranie užívania webovej stránky, k personalizácii a na zobrazenie relevantných reklám a informácií. Ak nám udelíš súhlas, môžeš ho zrušiť alebo môžeš zmeniť svoje preferencie v sekcii Nastavenia cookies. Ak nesúhlasíš s ukladaním cookies, môžeš ich odmietnuť. Viac o cookies si môžeš prečítať v sekcii Ochrana súkromia a osobných údajov.
Ráno som pospal, keď som sa zobudil, ešte som urobil čaj, potom kávu, oboje so sušienkami, praženicu z piatich vajec, potom som sa ešte stratil v hlave takže som vyrazil skoro o pol jedenástej. Hneď, asi po 300m som stretol cykloturistu, , ktorý telefónoval ale keď ma zbadal, hneď prestal a išli sme spolu. Bol to Turek, takže angličtina nefungovala. Mal som 14km, bola to prvá pumpa, keď zahlásil "natural water" a odbočili sme na pumpu. Dali sme minerálku, pozval ma, poradil cestu a ako ísť. Samozrejme, ja som mu všetko pritakal ako každému vždy, aj tak si urobím ako ja chcem. Kázal mi použiť metro a previezť sa cez Izmir, vraj lebo je silná premávka. Pokračovali sme ďalej, prešli sme ďalších 10km, a že do obchodu. Dobre, naznačil som mu, že ja budem tu strážiť mu bajk. Inak bajk... Specialized, radenie 3x9 a len sedlo Brooks asi B19, sedemnástka to nebola stopercentne. No a nosič, predný neviem ale zadný Ortlieb, aj bágle ortlieb, všetko, aj lodný vak hore na brašniach. Vyzeralo to novo. Vraj je na tripe už pár dní, po Turecku. No vrátil sa z obchodu, mal tuniaka, dve konzervy a 3 banany. Jednu konzervu a jeden dal mne. Vraj teraz príde kopec. Bol som prekvapený s akou kasenciou točil a ako pomaly išiel. Ja som sa potom odtrhol a vyšiel som to svojím tempom. Kopec znamená pre "rovinkárov" aj 150vm prevýšenie. Hoer na mňa zakričal, vraj "Turkiš kofi". No ale toto nie. Vysvetlil som mu, že na toto ja nemám čas, vysedávať celý deň na minerálke a kávičkách. Tak ame sa rozlúčili. Volal som ešte Mehmetovi, ujovi, čomá v Gülbabe pumpu a založil tam internátovú školu, že jeho pozvánku do izmíru, k jeho kamošom neprijímam, lebo ma čas tlačí. Potom som odbočil na také vedľajšiu cestu, tam som si sadol na zastávku a pustil som sa do sušienok a zapíjal som to ajranom. Prešiel okolo cyklista, otočil sa a prišiel pokecať. Ponúkol mi nocľah v ďalšej dedine, to som zamietol, chcem čím skôr vypadnúť z turecka. Vytiahol z peňaženky 200lír a dal mi ich. Potom ešte vykutral a dal mi pide či ako sa to volá, tiež super. Poďakoval som a on zmizol. Dojedol som všetko, čo bolo na lavičke a šiel som. Vyberal som bočné uličky, išiel som pomedzi olivové a mandarínkové sady až ma to vypľulo 20km pred Izmirom. Bez premávky. Hneď na prvej pumpe som sa spýtal, že si nabijem mobil. Dal som mobil nabíjať,pod altánkom som urobil praženicu vifonku aj kávu. Mobil bol už nabitý tak som pokračoval v ceste. Išiel som po hlavnom ťahu v izmíre, chcel som prejsť až za izmir. To sa mi podarilo, toto bolo takticky veľmi správne, ísť cez Izmir v noci, a na odbočke na nejakej dediny, boli už aj polia, na poli som postavil stan.
Zobudil som sa skoro a keďže len o druhej v noci som len postavil stan tak som ešte zalahol, do pol deviatej. Aj to len kvôli tomu, že okolo stanu štekali štyri bastardi. Keď som rozopol zips utiekli a štekali z diaľky. Po nejakej chvíli ich to prestalo baviť a išli do po svojom. Potom praženica s vifonkou, káva, ešte čaj a až potom som vyrazil. Bolo pol jedenástej alebo aj viac. Cesta na úvod išla dobre, vyberal som cestičky najnižšej kategórie podľa locusu. Prvá časť bola ok, ďalej to bola potom industrialna cesta, po ktorej jazdili len kamióny. Odtiaľ som sa aj tak napojil na highway Izmir - Çanakkale a po nej som išiel už skoro celý čas. Jeden krát som zišiel na takú menej frekventovanú cestu, skrátiť si to, akoby krížom, o desať kilometrov kratšie. Cestou mi z auta podali mandarínku, milé. Potom som sa znova napojil na highway. Po nej som už išiel celý čas. Stan som postavil v olivovom sade pred mestom Burhaniye.
Public
102. deň tripu - Prejazd do Európy
V noci pršalo trochu. Ráno som ešte dal kuskus, potom kávu a ešte čaj a začal som baliť. Cesta pri pobreží išla dobre. Akurát som si strašne **********l -->, bzdocha (ja myslím, že sa tak volá chrobák smraďoch) mi liezla po brade a kym som ju odhodil celého ma ostriekala sekrétom. Zišiel som ku pláži na cyklochodník. Zaujal ma párik na prechádzke, chalan bez trička, rozcvičoval sa akoby, potom sa fotil a baba celý čas čumela do mobilu. Všímal som si ich dosť dlho, lebo som ich najprv zozadu predbehol a potom som bol dosť dlho pri vode takže ešte raz prešli okolo mňa. Plážovú sprchu tu mali odstavenú. Inak bolo celkom chladno na to, čo som bol zvyknutý doteraz. Vyšiel som na cestu. Do smetiaku skočila mačka. Išiel som okolo toho smetiaku tak som doňho kopol. Veľmi ma rozosmialo ako tam mačka vyskočila a utekala preč. Potom som sa začal smiať na tom aká blbosť má rozosmiala. Nakoniec som sa smial sám sám na sebe, že som to vôbec urobil. Potom som sa smial, ako sa viem rozosmiať. Je so mnou asi sranda. Stavil som sa v obchode. Začalo stúpanie, už som išiel od mora preč. V polke som si dal pauzu a skúšal som si rozčesať dred, čo sa mi urobil za celý trip, kedy som namiesto česania len dal gumičku a niekoľko krát som to opakoval. Čiastočne to šlo rozčesať ale ešte to pár dní budem asi robiť. Na vrchu stúpania bol tunel, tiež bol do kopca, jeden mal cez 4km a druhý hneď za ním 1600m alebo tak nejak. Pred vjazdom stálo policajné auto. Policajti pred tunelom akože merali rýchlosť. Jeden niečo krájal a druhý varil čaj. Zviezol som sa z kopca, Potom ešte bolo pár hupákov a už som sa zasa začal nudiť, zasa som potreboval prestávku. Uvaril som zvyšný kuskus a zamiešal som do neho konzervu fazuľe. Potom ešte kávu so sušienkami. Mal som to do Çanakkale už len 40km ale zdalo sa mi to ako nekonečné. V Çanakkale som sa cestou do prístavu ešte stavil v obchode a potom som išiel na trajekt. Ujo vrátnik saa spýta, kam idem a povedal som, že mám len dve možnosti a beriem tú prvú, ukázal, ktorá loď ide skôr, na tú som sa nalodil. Trajekt do Eceabad. Plavbu som si celkom užil. Po vylodení som začal už pozerať, kde to nechám. Všetko sa mi zdalo buď blízko hladiny mora, kvôli prílivu alebo veľmi špinavé. Ešte cestou nejakí psy začali skúšať naháňať ale to už na mňa neplatí a zistil som, čo platí na nich. V takom olivovom sade vedľa cesty som našiel rovinu, tu som postavil stan
To, čo na všetkých psov, nielen psov... Dovolí si koľko mu dovolíš