Feed Fórum Kalendár Aktivity Fotky Cyklotrasy

Prechod 3 prevodník -> 2 prevodník # radenie # reťaz # výmena dielov # upgrade # poradenstvo # prevodník # kompatibilita # technické otázky

+149

+151

🔥

Steju • 2. 11. 2008 o 17:15

🔥

+149

+151

tak ma napadlo, ze by som to mozno skusil, co k tomu budem potrebovat? okrem prevodnika (29?), ako je to s presmykom, radenim, retazou? bol by som rad keby niekto prispel informativnym prispekvom na tuto problematiku ;] nejake + a - a podobne tiez. dik

0 0

Zbaliť príspevok Pridať komentár

Diskusia (1 151)

Počet na stranu:

1151 príspevkov

Ďalšia strana

1 … 4 5 6 7 8 … 58

Najnovšie komentáre Najlepšie komentáre

DI2F4Y • 4. 11. 2008 o 23:54

Giro:
- neviem ake rovnice este cakas (ak hladas ten uhol pootocenia clankov voci sebe tak je zakomponovany v tych rovniciach co som sem uz dal a bohuzial momentalne nemam tolko casu aby som Ti detailne vysvetloval kde a preco)

- k tomu zatazeniu:
1. dlhodoby vykon spickoveho svetoveho cyklistu v casovke je priblizne 400Watt,
kratkodoba vykonova spicka trenovaneho sprintera je okolo 1500Watt (sprinterska spicka <10s)
2. P[vykon]=W[praca]/t[cas]=F[sila]*s[draha]/t[cas]=F[sila]*v[rychlost]=F[sila]*u[uhlova rychlost]*r[polomer] ->
F=P/(u*r)
3. polomer na ktorom cyklista posobi silou je 175mm=0.175m (nerozlisujem ci taha alebo tlaci lebo kluky su rovnako dlhe)
4. u=2*PI*n -> F=P/(n*2*PI*r), kde n su cele otacky za sekundu
5. predpokladajme frekvenciu 80otacok za min teda n=1.33[ot/s]

sila ktorou cyklista posobi na kluky: F = P/(1.33*2*PI*0.175) = P/1.463

- sila pri dlhodobom vykone: F=400/1.463=273[N]
- sila pri kratkodobej spicke: F=1500/1.463=1025[N]

-> predpokldam ze vela Zabelov po slovensku nebeha :wink:

...je uz dost neskoro tak ak by niekto nasiel chybu dajte mi vediet, mohlo sa stat...

1 0

giro • 5. 11. 2008 o 0:07

No vidíš, a sme tam kde sme chceli byť. Len pri časovke sa obvykle sedí a pri špurte stojí, že. A logika veci dá, že ak nie je bike perpetuum mobile, tak okrem prekonávania vlastnej tiaže treba aj inú silu. 1500 w možno nie, ale 1000 - 1200 nie je problém (mimochodom borci Zabelovho formátu dávajú max cez 1800).

K rovniciam ti ešte raz píšem že sám si zaviedol poznatok účinnosti záberu len 2-3 zubov. Pre mňa to znamená že dráha sa nemení.

0 0

DI2F4Y • 5. 11. 2008 o 0:12

Giro: ...neviem ci si tam kde si chcel byt a co to pre Teba znamena ale mylis sa aj v prvom aj v druhom bode... pokusil som sa to vysvetlit/zdovodnit/podlozit. vyvracat Ti to uz nejdem lebo na to uz vazne nemam ani cas ani chut. kto chce pochopi, kto nie bude to tu tahat do nekonecna... dobru noc

0 0

giro • 5. 11. 2008 o 0:18

Tak toto nepotrebuje komentár. Argumenty ako Fico, hlavne že tomu ľud uverí. Každý súdny človek sám posúdi či sa tvoje argumenty týkajú problému alebo nie. Do života ti prajem veľa úspechov, aby každý žral tvoje argumenty bez pripomienok.

0 0

cicamica • 5. 11. 2008 o 3:09

- skus sa zavesit dolu hlavou za 1 nohu, navesat na seba zavazia (v pripade ak nemas 90kg) a potom ju pokrcit...
- skus zobrat do ruky zavazia (v pripade ze nemas 90kg) a pokus sa urobit drep na jednej nohe...
- ak si to zvladol tak klobuk dolu a teraz si skus predstavit ze by si to mal urobit sucasne a najlepsie nieko opakovani... treba este dalsi komentar? :wink:

- myslim ze tych 900N som odhadol este veeeeeeeelmi optimisticky

V prípade, že by som mal 95 kg, mám si 5 kg z niektorej časti tela odrezať alebo treba s tým telocvikom počkať až schudnem? :wink:

Myslel som, že keď hovoríme o človeku ktorý pôsobí na kľuku váhou 90 kg, tak ten človek váži približne 90 kg. Takže neviem, o akých závažiach tu hovoríš :?:

Čo sa týka tých cvikov, vhodnejšie slovo je PODREP, ako píše giro, a nie DREP, ako píšeš ty, pretože pri jazde na biku noha nikdy nejde z polohy úplne vystretej do polohy úplne pokrčenej.
V oblasti aut si možno JEDNIČKA, to ti nikto neberie, ale v oblati jazdy na bicykli máš ešte čo doháňať, tak sa tu netvár, ako riaditeľ zemegule! :evil:

V časoch, keď som ešte závodil,chodili sme 2krát do roka do Brna na silové testy, a mám až moc dobrú predstavu o tom, koľko sa dá tým-ktorým svalom na nohe potlačiť alebo potiahnuť. A bol by si tými hodnotami veľmi prekvapený!

Príklad: Za predpokladu, že nepadneš na niektorú stranu, stojíš v kopci na bicykli, jednou nohou tlačíš svojou váhou na pedál, ale sila prenášaná cez prevody na zadné koleso je v rovnováhe s protisilou, ktorú vytvára sklon kopca, takže vlastne môžeš tlačiť koľko chceš - stále stojíš! Neviem to napísať odborne, ale snáď si ma pochopil. :wink:

: Myslíš, že neexistuje nič, čo by si v tejto situácii mohol spraviť, aby si sa pohol smerom do kopca?
:idea:

Možno keby si zapojil druhú nohu, a potiahol ňou druhý pedál, tak by to šlo. A možno by si ani tú druhú nohu zapájať nemusel, možno by stačilo len zaprieť sa rukami o riadidlá - pritiahnuť sa, a už by si dokázal zatlačiť tou prvou nohou viac, ako len vlastnú váhu. Aj keď len o kúsok viac, ale bolo by to. A takto by si mohol zapájať ďalšie a ďalšie svaly. Jeden z rozdielov medzi dobrými a ostatnými cyklistami je aj ten, že tí dobrí ich zapájať vedia, a dokonca aj súčasne, a čuduj sa, aj xkrát opakovane za sebou, a tí ostatní to skrátka nevedia.
Je mi ľuto, že ty nevieš naraz ťahať aj tlačiť (tým nemyslím fajčiara na záchode), ale ver mi , že niektorí to dokážu, a držím ti palce, aby si sa to raz naučil aj ty. Získaš tým nový pohľad na jazdu na biku.

Celým týmto som chcel len povedať, že určite sa dá nazbierať toľko sily, aby sa tá reťaz natiahla, a nie len v čapoch. Sám si napísal, že by bolo treba silu ešte o 50% vačšiu, čo nie je až také nereálne, ak dáš jednou nohou 900 - druhou stačí už len 450, a to nehovorím o zapojení ďalších svalov na tele.

"Kto chce pochopí.... "

0 0

Zigo • 5. 11. 2008 o 9:05

Príklad: Za predpokladu, že nepadneš na niektorú stranu, stojíš v kopci na bicykli, jednou nohou tlačíš svojou váhou na pedál, ale sila prenášaná cez prevody na zadné koleso je v rovnováhe s protisilou, ktorú vytvára sklon kopca, takže vlastne môžeš tlačiť koľko chceš - stále stojíš! Neviem to napísať odborne, ale snáď si ma pochopil. :wink:

Teraz neviem co je pre teba protisila. Pre mna je to sucet odporov v loziskach, retazy, plastoch(v nulovej rychlosti odpor vzduchu neuvazujem) a vektor vlastnej vahy. Tento vektor ale v zavislosti od sklonu tvori len malu cast zvislej sily(vahy jazdca). Tato zlozka (vektor) sa rovna G(vlastna tiaz) x sin alfa(sklon svahu). Ak teda bude sklon svahu 12° tak posobim iba proti sile rovnajucej sa mojej vahe x 0,208.

0 0

DI2F4Y • 5. 11. 2008 o 9:05

cicamica, giro:
- osove zatazenie retaze je pocitane z nameraneho maximalneho vykonu spickoveho cyklistu. opravte ma ak sa mylim ale nie je nahodou tento vykon merany na klukach ci zadnom naboji? a nie je to teda vykon prenasany z kluk retazou? je teda uplne jedno ci jazdec sedi, stoji lezi ci tlaci alebo taha alebo co... dalsia vec je ze vo vypocte je pomerne bezna "lepsejsia" ocel. lepsie retaze su z lepsich materialov. su ocele ktore maju medzu pevnosti 2000MPa, medza elasticity bez tepelneho spracovania by mohla u tejto ocele dosiahnut nejakych 1200MPa...

giro:
- uhol pootocenia clankov je obsiahnuty tu (ten isty vyraz najdes aj v mojom prispevku s vypoctom):
"draha na ktorej posobi trecia sila v clanku s1=a1.r22 (a1 je uhol pootocenia v radianoch)" ,pricom islo o porovnanie pripadu s 22z a 29z prevodnikom a teda ta nezaujima absolutna velkost drahy ale iba jej percentualny narast!

- prave som si vsimol ze v tych vzorcoch v povodnom prispevku mam jednu chybu:
spravne ma byt: s1=a1*rp a s2=a2*rp dalej je vsak uz s1=(2*PI/22)*rp a s2=(2*PI/30)*rp , co je spravne takze na vysledku to nic nemeni (iba to mohlo byt dovodom preco to bolo "nepochopitelne")

- v strojarstve (a je jedno ci ide o bike alebo auto alebo bager alebo lod alebo co) sa v drvivej vacsine pripadov dimenzuje prave na medzu elasticity plus nejaky koeficient bezpecnosti takze aj preto je velmi nepravdepodobne aby sa bezny cyklista priblizil ku kritickemu stavu.

0 0

matt • 5. 11. 2008 o 10:08

kks

cumim na tie vzorce ako prasa na kombinacky

0 0

bajkonur • 5. 11. 2008 o 10:13

No. A džirovi je furt malo. Treba mu to asi cez integraly. :mrgreen:

0 0

Anonym • 5. 11. 2008 o 10:55

už by ste s tým mohli skončiť...

0 0

GaryFisher • 5. 11. 2008 o 14:43

uz asi 4 strany sa mi to nechce citat...hrozne daco :lol:

0 0

rasto • 5. 11. 2008 o 18:50

pokračujte prosím bez osodčovania zaujímavá téma netreba ju dodrbkať

0 0

JoKo • 5. 11. 2008 o 20:50

ciamica ešte k tomu čo si napísal o vyťahaní celej raťaz z mojej strany úplný suhlas s tebou snaď nechce niekto tvrdiť že takéto natiahnutie tej zlatej po cca 300 km majú na svedomí iba spojovacie čapy retiazky
podotýkam že na začiatku su obe raťaze položené na rovnako to znamená prvé články su identicky pri sebe toto je zhruba koniec nikede pri 95 článku

Treba si najprv vyjasniť terminológiu...
Reťaz sa sklada z vnútorných a vonkajších článkov. Vonkajší článok sa skladá z dvoch platničiek a dvoch čapov, ktoré sú napevno nalisované do otvorov na koncoch platničiek a zvyčajne sa teda čap v otvore nepohybuje. Vnútorný článok sa skladá opäť z dvoch platničiek a dvoch vymedzovacích valčekov. Platničky majú na koncoch otvory, cez ktorý prechádza voľne čap vonkajšieho článku - z jednej strany jeden vonkajší článok a z druhej druhý vonkajší článok. Na každom čape je voľne navlečený valček, ktorý okrem iného vymedzuje vzdialenosť platničiek vnútorného článku.
Môžme súhlasiť s takouto terminológiou?

Takže, ak si vezmeme vnútorný článok reťaze, tak tento sa nemôže natiahnuť - nie je z gumy, ale z ocele. Rovnako ani vonkajší článok sa nemôže natiahnuť, tiež je z ocele. A tak kua, kde sa tá reťaz naťahuje????

Rozober si obidve reťaze a zistíš, že na tej ľavej sú otvory v platničkách vnútorného článku kruhové, zatiaľ čo na tej pravej (zlatej) sú tie otvory oválne. Možno je to viditeľné aj voľným okom. Rovnako aj čap je v mieste styku s platničkami vnútorného článku mierne obrúsený.

Takže mám pravdu, články reťaze sa nenaťahujú.

Ale aby som ti dal trochu za pravdu - keď vezmeme vnútorný a vonkajší článok ako celok, tak tento celok sa vlastne naťahuje. Aj keď musíš pripustiť, že sa naťahuje jedine v spoji medzi vnútorným a vonkajším článkom.

0 0

dotm • 5. 11. 2008 o 22:45

ved staci porovnat dva clanky vytahanej a nevytahanej retaze

0 0

DI2F4Y • 5. 11. 2008 o 23:08

trochu som pre zaujimavost hladal ako to je so specifikaciou takej lepsej retaze:

- pre retaze Rohloff vyrobca udava toto:
medza pevnosti retaze Fmax = >11000N
medza elasticity retaze Femax = >7000N -> na prekrocenie tejto medze je potrebne zatlacit na kluky 160kg (1600N)
- zdroj www.rohloff.de

0 0

dotm • 5. 11. 2008 o 23:13

je to miera elasticity materialu, alebo retaze ako celku?

0 0

marecej • 5. 11. 2008 o 23:16

neni to nahodou uplne jedno?

0 0

dotm • 5. 11. 2008 o 23:20

neviem, mozno mi len ide o vyjasnenie pojmov miera a medza

0 0

DI2F4Y • 5. 11. 2008 o 23:35

je to miera elasticity materialu, alebo retaze ako celku?

su to hodnoty platne pre konkretnu retaz. medza klzu (resp. elasticity) materialu vseobecne sa udava nezavisle na velkosti prierezu ako napatie R (vseobecne pre napatie sa pouziva pismeno "sigma") a je v jednotkach megapascal [MPa]=[N/mm2]. z vyrazu R=F/S, teda pomer sily F a plochy S je potom mozne pocitat zodpovedajucu medznu silu pre konkretny prierez.

0 0

dotm • 6. 11. 2008 o 0:02

chcel som len povedat, ze vzdy som si myslel, ze medza klzu alebo medza pevnosti suvisi s konkretnym materialom a nie s vyrobkom z neho alebo z kombinacie materialov...a nebolo mi jasne, ze preco je to medza pevnosti, ked je to udane v N...
ale dost bolo OT