A k téme:
Chceli sme si dnes s Jakubom prejsť trať, no čľapkanica na cestách nás odradila od 10km po nich. No dali sme si kobylu. Šlapalo sa úplne strašne v tom prašane, aj malé kopčeky sme tlačili. Jednoducho prišiel kopec a točil som na mieste, ako nejaký trenažér.
Zjazdy boli zábavné, hádzalo to s nami, ale ľahko sa to kočírovalo. Avšak cestou späť nám, teda Jakub si spomenul, napadlo popustiť vzduch z pneu. Nikdy som nepredpokladal, že rozdiel môže byť taký markantný (ináč mám nahustené tak, že nejde
plášť stlačiť...zdravím "ameniakov"
). Všetko sa dalo šlapať, dokonca aj v stoji bez prešmykovania sa dalo. Celkovo šlo vyvinúť skoro totožnú rýchlosť ako za sucha. Viem, že som objavil Ameriku, no chcel som to napísať aj z pohľadu XC-čkára, ktorý nikdy predtým také barbarstvo neurobil a hanbí sa za to. Ale účel svätí prostriedky, snáď sa to prejaví na umiestnení.