1. Košický bikemaratón 25.6.2011 + staršie ročníky # MTB # cyklomaratón # maratón # skúsenosti # diskusia # podujatie # cyklopreteky

dakujem za fotky, a nechcem byt hnusny ale fotograf by sa mal nad sebou zamysliet, takto fotka naozaj vyzerat nema, a takychto je vacsina

maraton super, trat sa mi pacila, na znacenie sa stazovat nemozem (asi preto ze som domaci a isiel som 50tku ? ), blata tak akurat, pocasie fajn, ajked mohol som sa obliect aj menej, organizacia fajn ajked naozaj neviem kde sa organizatori tak ponahlali (vid ludia este na trati a program uz skoncil, vsetci idu domov..)

Ja som si to tiež užil, v takom blate člobvek mimo pretekov nemá šancu ísť: keby nebol maratón, ani sa nehnem z domu.
Organizácia mohla byť lepšia, aj ja som zaháňal zopár zblúdivších cyklistov, keďže som to mal už predom prejdené. Ešte poklopem na drevo: 0 defektov, 0 pádov, odniesol to len prehadzovač a čiastočne brzdy (blato na kotúčoch...)
Dík za fotky, energizer. Niektoré fotky sú na ..., ale keď model nespolupracuje, ťažko sa robí dobrá fotka.

odseknuta spodna polovica tela, resp cely bike neni o spolupraci

Citron ma veeelky dazdnik dik ze si ma nesiel ale daj tvoje foto z preteku nejake

Jasne zabudol som uviest kateg nad 40r.Sorry

Súhlas, myslel som skôr na tú sklopenú hlavu, tú fotograf neovplyvní.

myslím že si si prečítal že nepretekám asi som príliš pohodlný.ani neviem ako by sa na občerstvovačke zatvárili keby som sa tam rozložil že si idem opiecť slaninu
bol som celý deň v robote (tak ako aj cez vyšliapni si jahodnú) inak by som pravdepodobne prišiel aspoň pozrieť a trošku popodrypkávať patrí sa keď to už organizátori toľko pre bikerov chystali a som domáci takže to nemám ďaleko.snaha sa cení aj keď sa nie všetko podarí.to aj na margo tých negatívnych ohlasov čo tu padajú.
tie fotky som ešte nevidel všetky ale energizerovi sa možno nepáčia pretekárske nohy ani šaltre ani píly ani kolesá tak pofotil len to čo sa mu páčilo okrem toho asi bolo všade dosť mokro tak si asi miesto na fotenie veľmi nevyberal.tiež sa mi viac páčia fotky mtbikerov v teréne ako na asfalte (na asfalt skôr pasuje žiletka) a kompletné s celým bajkom ale neviem posúdiť aké mal na fotenie podmienky.aspoň je tých fotiek veľa tak snáď sa každý kto chce na nich nájde.na pamiatku to stačí a na plagát alebo do reklamy by sa aj tak nikto nedostal.pozeral som aj fotky tuším to bolo zo salzky a tam sa našli aj otrasné zábery a ešte sa za ne aj platí a nie málo

Bol to moj treti 1kbm v poradi a som spokojny, na trati bolo vsetko co na taku trat patri, trosku blata sem tam aj suche miesto takze pohoda, kamene, konare, diery to vsetko k tomu patri, aj ty blazni co v zjazdoch letia a este aj kricia aby sa clovek uhol lebo im nevychadza
Som domaci cize som siel naslepo na znacky som nepozeral teda neviem ako to bolo so znacenim, pravda je ze na trati sa par krat riesilo kolko km sa vlastne ide ci 48 alebo 50, málokto vedel že 54 asi. Jeden usek som tahal s Martinom (z Čadce asi) bol to jeho prvy kosicky a pochvaloval si ze je to pekna makačka.
Co sa fotiek tyka, tak ja Dakujem ze nejake fotky vobec su.

A tesim sa na dalsi rocnik 1kbm a dufam ze nebude sucho lebo to bude nuda Už to tu niekto písal že bežnu sobotu v takom počasi človek na bike nesadne ale toto je o niečom inom.

Niekolko fotografii z dlhej trate...

am.en zastupenie:)

A jedna z mojho fotaku Sninske zastupenie

tak pridavam aj moje fotecky

http://buno.rajce.idnes.cz/kosicky_bikemaraton_2009/

vopred sa ospravedlnujem za kvalitu ale nejako sa mi nie najlepsie fotilo nie vobec sa nevyhovaram na to ze ten fotak neviem nastavit voooobec

A ak mate malo fotografii tak nech sa pači : http://*****saweb.google.sk/bikerdrotar/KosickyMaraton#

...Drotár - dík za foto, sme tam aj s Kubom

Bol to môj 1. Košický bikemaraton. Síce som z Košíc ale prejsť trať som nestihol. Značenie bolo celkom v pohode až na jedno miesto, kde som poblúdil. Našťastie som na to prišiel dosť skoro a tak som sa ani veľmi nezdržal. To že bude mať 50-ka 55km som vedel vďaka kamošovi ktorý prekonvertoval plt súbor na gpx. Na gps mi vyšlo nastupaných 2343 m namiesto 1900. možno iba nepresnosť. Ku koncu mi už na biku nefungoval žiadny prevod. Bol to jednoznačne poriadne ťažký maratón na ktorý tak skoro nezabudnem.

Report z pre mňa nezvyčajne náročných 55km.

Štart krátkej prebehol v pohodke. Snaha nezmáčať si sedlo pri prevoze umocnená najmä množstvom igelitu na ňom stratila svoj význam cca na 1km. V druhej zákrute okolo mňa pesvišťal "malý" Lami - naozaj ako šarkan . Začali sa tvoriť skupinky a už do prvého miernejšieho zjazdíku šlo štartovné pole pekne potrhané. Rozbahnené úseky, ktoré dokázali bike spomaliť doslova na metri sa striedali s relatívne suchšími podkladmi. Slabé náznaky šotoliny utopenej v nánosoch posledných dní dlaždili širokú lesnú cestu. Rovnejšie úseky nahrádzali osviežujúce dolekopce no dominoval jednoznačne horekopec. Pár kilometrov pod vrcholom Koišovej hole sme vošli do hmly. Pôsobilo to ako v nejakom hororovom filme. Každý videl len asi na 10m pred seba a ja som vytrvalo šľapal aby som nestratil svoju skupinku a koniec koncov aj sám seba. Nadôvažok sa cesta zúžila a spod povrchu vyrašili šmykľavé korene. Niektorí na ne aj doplatili... Zrazu som zbadal, že predo mnou zastavujú. Hmla mierne zredla, nuž naťahoval som krk čo sa mohlo stať. Z vysokej trávy sa vymotával ... človek ... Zastal som aby som zistil, že potrebuje multikľúč. Spýtavo som sa pozrel na ostatných, čo tam už stáli. Vravím reku ja mám. Ale čo keď mi ho bude treba?... Vzápätí mi došlo, že v živote som na preteku multikľúč nepotreboval nuž vybral som ho z vrecka a hodil mu ho so slovami: Veď aj tak ma dobehneš .
Nasledovala asfaltka, ktorá sa tiahla až k vrcholu. Šľapal som si svoju frekvenciu, len o chĺpok pomalšie ako jazdec predo mnou. Vravel som si: šetri sa- Koišovkou to nekončí...! Na občerstvovačke som nestál. "Zablúdil" som asi 5 metrov... Dijckov blesk ma prebral k životu a nabudil na prichádzajúci zjazd... Tešil som sa na ten zjazd ako malé dieťa na vianoce. 1. 1/3 bola v pohode... a potom pozerám- predo mnou to zbiehajú. 2 možnosti skúsiť to zozjazdovať a pritom sa ešte vyhnúť tým čo ležérne kráčajú dole kopcom, alebo zoskočiť a dúfať, že i tí lepší jazdci to zbiehali. Zbehol som- ako správny zbeh. Pod tou najstrmšou, najšmykľavejšou a najkrajšou časťou som pri naskakovaní na bike netrafil sedlo . Bolestivo som sa udrel a zošmykol smerom dozadu nad zadne koleso. S veľkou dávkou humoru to sledoval jeden "dlháň", ktorý asi čakal kolegu. Reku že Au ... Nasledovalo ďalšie stúpaníčko asi o 150 výškových. Ráz terénu sa nemenil. Široká lesná cesta, na ktorej miestami stála voda + odvodňovacie kanály krížom cez cestu charakteristické pre Brezno - každý je iný. Niektoré treba brzdiť iné skákať iné stačí preletieť... V nasledujúcom zjazde som skúšal novú taktiku. Brzdiť čo najmenej. Cítil som, že som rýchlejší (miestami 40- 45 km/h) no zároveň je to i nebezpečnejšie... Schladil ma hneď ďalší "kopček". Od 25 po 28km sme sa štverali po zvažnici. Ionťáčiku pomaly ubúdalo. Pomaly ubúdalo i síl ale nič dramatické. Šľapalo sa mi dobre. V ďalšom zjazde som si vravel: Mysli na platničky. Nezoderieš ich tu celkom... Rýchlosť som znížil až po tom ako som nabehol do tradičného potoka tečúceho asi na úseku 500m po trase. Či je sucho, či mokro potok tam je stále . Vracačík- asfaltka- dedina- občerstvovačka. Niečo ma bodlo v stehne. Čo to? Kŕče? To snáď nie ! Jablko ponorene v soli to hádam spraví. Chutilo odporne. Ústa som si letmo vypláchol a ponáhľal sa ďalej po trase. Dobehol som dvoch dlháňov, ktorí evidentne nemali naponáhlo. Zaradil som sa medzi nich, lebo mi už škubalo oboma nohami. Stehná ma boleli ako nikdy v živote. To roztočím- roztočím ... Jazdec asi 50m pred nami zabočil z asfaltky do krikov. Až potom som si všimol, že sa obzerá po veciach, čo mu vypadli z kapsičky. Otočil sa a vrátil po ne. Mňa už stehná neznesiteľne boleli. Zastal som. Prešiel okolo mňa, pozberal veci a spýtal sa, či nevládzem. Ja som už zosadol - stál opretý o bike a nohy som nemohol ani vystrieť ani zohnúť. Proste boleli. Kŕče- vravím- také kŕče som v živote nemal. A bola to pravda... Počkaj!- z batoha vytiahol sáčok s bielym práškom (vyzeralo to presne ako veci, ktoré páni colníci zabavujú). Magnézium- povedal- zjedz to celé. A už ho nebolo. Ľahol som si na zem na vlhký asfalt. Viem ako to muselo vyzerať. Aha- mlaďas prepálil... V bielom prášku bola i oranžová tabletka (asi Céčko). Bolo mi to fuk. Odporne slanú chuť som prekryl ionťákom. A ležal... ležal... ležal... Okolo chodili bikeri a každý ma pobádal- vstávaj... Kúsok som rozmasíroval nohy a vstal. Na konci asfaltky (neviem aký som mal prevod, ale nebolo to nič svetoborne...) prišla blatistá stojka, v ktorej som asi 5 krát stál a veľa veľa tlačil. Tu ma dobehol človek ktorému som požičal multikľúč. Vrátil mi ho ešte na trase- nechcelo sa mi fakt veriť, že ma naozaj dobehol ... Náznaky kŕčov pretrvali a v ušiach som si počul tĺcť srdce. Neustále BUCH BUCH BUCH. Krčné tepny sa mi vzdúvali ako loďka v príboji a ja som nevedel, čo so mnou vlastne je. Už sa mi to stalo. Raz v Partizánskom no to bolo poriadna stojka a asi 35 stupňov. Ale teraz?... Dobehol som pár Hobbíkov z 25-ky. Vo výšľapoch som im akurát stačil no v zjazdoch boli veľmi slabí . Silou vôle som došiel na Jahodnú. Najprv flek na tráve na ľavú stranu, potom na pravú. Nakoniec sa zaseklo zadne koleso do podkladu a vzduchom preletelo späť doľava. Ocko mi podával Colu. Tetušky ionťák a ovocie. Ku podivu s úsmevom na tvári som rozprával, čo sa mi prihodilo. O kŕčoch a hmle. Imbusáku... Posledných 9km sa nieslo v duchu otázky prečo? Zjazd mi pripadal ako diaľnica po tých d ´d ´ d ´ zjazdoch. A nasledujúci 4,5 km výstup späť na Jahodnú sa mi zdal viac než nezmyselný. Veď kto to kedy videl na maratóne stúpanie do cieľa. Vždy je to zjazd . V cieli som ešte počkal spolužiaka (napriek všetkému som mu opäť pekne naložil ), pokecal kúsok s kamošom, ktorý ulomil raidy no ustál to- všetka česť. Potom sme si odstáli frontu na umytie bikov (záujemcov bolo totiž požehnane). Nasedovala sprcha (boli síce len 2 z toho jedna striekala vodu na všetky strany no nejako to nevadilo) a vytúžený guľášik (konečne guľáš a ne nejaké mäso bludne poľské, alebo ja neviem čo). Vyhlásenie víťazov bolo skombinované s tombolou, keďže niektorí muži a veteráni z dlhej ešte "bojovali" s trasou (všetka česť). I keď som nič nevyhral v tombole za 10 éčiek mám ďalšie tričko do zbierky a kopu pekných zážitkov (Partizánske berte si príklad- ponožky nechceme). O rok som hádam v Košiciach znova. Zároveň chcem poďakovať organizátorom, smerovčíkom (i keď som jedného prispatého skoro nabral), ľuďom na občerstvovačkách fotografom, ktorých bolo neúrekom a pretekárovi, ktorý mi venoval sáčok s magnéziom... bez toho by som to asi nezvládol.
Moje hodnotenie 1 (nenašiel som nedokonalosti v organizácii a na 55 bolo značenie ok- šiel som podľa stôp plášťov, ale zmeňte prosím ten dojazd do cieľa nech je z kopca )
Kúsok dlhší report... ospravedlňte gramatYku ... dnes (písal som to včera) som mal ťažký deň

Roztrhala sa mi na trati /sla som strednu/ retaz. nejaky chalan mi ju opravil, ale zabudla som ako sa vola - asi Mato a neviem ani ako vyzeral /stres asi /. Neviem ci chodi na toto forum, ale ak nahodou ano, tak dakujem. A viem, ze som dlzna pivo .

skúšal som sa zamyslieť, ale nedá sa ...možno preto, že nie som fotograf,ale len hobbík, ktorý nemohol byť medzi vami,aj keď chcel....tak som aspoň zobral foťák(obyčajný digitálny,nie zrkadlovku s objektívom) a spravil niekoľko fotiek....a viem,že nie profesionálnych. A dúfam,že niekomu som s nimi spravil radosť. Aj nedokonalá fotka je lepšia ako žiadna (môj názor), preto som tam zavesil všetky, nech si každý nájde tú svoju...a ak sa mu nebude páčiť tak si ju jednoducho nestiahne do PC....

samozrejme ja som za vsetky vdacny, urcite je to lepsie ako ziadne! ale.. predsalen, aj hobik, so zlym fotakom (a ze A610 nieje uplne zly fotak) by mohol skusit objekt (cyklistu) umiestnit do stredu fotky a nie trciaceho z okraja tak ze domceky za nim zaberaju 80% fotky. ja len to no, este raz ja som vdacny a dakujem za ne

ahojte,

neda mi nereagovat na kritiku , ktoru tu niektori z Vas vzniesli na fotografie autora Jubena..nakolko..zo srdca neznasam ludi, ktorí si ani za svet nevedia vazit snahu fotografov, ktori svojim fotkami chcu potesit oci, srdcia a ponechat v ucastnikoch bikemaratonu aspon daku pamiatku, aj ked nie je dokonala podla Vasich prestav. Radsej mat nekvalitne , ako nemat ziadne fotografie. Takze nabuduce by som rada poprosila radsej slusne podakovat zato, ze si Vas tí ludia fotia, aby Vam urobili radost. No mojho kritizovania by uz aj stacilo a tu JA tiez cista amaterka prikladam fotky z bikemaratonu 2009...tak prijemne sledovanie.

http://*****saweb.google.sk/ivuska83/KosickyBikemaraton2009#