tak aj ja niečo pridám...
Ráno pred štartom počasie vyzeralo biedne, ale rozhodne ma neodradilo od štartu. Na začiatku trať vyzerala byť ok, ani veľmi nebolo poznať že predchádzajúce dni pršalo. To sa ale čoskoro zmenilo a až po vrchol Kojšovky sme sa ponorili do hmly a blata. Niekde okolo 9-10km sa nam (skupinka troch) podarilo zle odbočiť. Naštastie sme si nadišli len cca 500m (ale dokopca). Neviem či to bolo zlým značením alebo tým, že ľavé sklo okuliarov som mal zahmlené a v pravom oku som mal blato
Občas trať v prvej tretine pripomínala scény z hororových filmov, čo trochu pridávalo na rýchlosti
.
Hore na Kojšovke mi Oldo Bažant podával červený ionťák, vraj mi išiel k dresu. (vtedy už ale bol viac hnedý ako červený). Ten zjazd som zjazdoval skoro celý, len jeden úsek som sa neodvážil, tak som radšej trochu zbehol. okolo 30-teho kilometra začali pomaly dochádzať sily až na cca 36-tom kilometri prišla kríza. Kŕče som nemal, len som proste nevládal (asi sa prejavila vyčerpanosť z náročného týždňa). Ešte asi kilometer som sa snažil šľapať, lebo som mal celkom slušnú pozíciu. Ale potom som to vzdal a podradil o 2-3 prevody. Začal som sa kochať prírodou (aj slniečko už sa ukázalo). Ten blatistý výšľap som si poctivo odtlačil. Kým som prišiel na Jahodnú, tak ma predbehlo asi 20 pretekárov, ale aspoň som si konečne užíval trať. Na občerstvovačke na Jahodnej som stál viac ako 5 min. a s chuťou som jedol čo sa dalo. Posledných 9km bolo v pohode keďže som sa už neponáhľal, ale tiež ma zarazilo, že do cieľa sa šľape a nie zjazduje. Nakoniec ešte efektný špurt do cieľa
a konečne som to mal za sebou. Po dojazde som zaregistroval 2 pretekárov so zlomenými rajdami. Jeden to ustál, druhý súdiac podľa rany asi nie.
Nahrubo som očistil bicykel, dôkladne očistil seba a konečne som si dal poriadneho gulášu.
Celkovo maratón hodnotím výborne, až na to značenie (samovoľne sa zhoršilo počasím). Niekomu možno vadilo blato a mokro, ale po toľkých suchých maratónoch (súľov nerátam, to bol extrém) sa mi už žiadalo poriadne sa zašpiniť a vyblázniť v blate
Ináč asi najnáročnejší maratón aký som šiel. Aj mňa by zaújmal údaj o nastúpaných metroch na 56km trati.
takže o rok som tam zas...
V cieli som ešte počkal spolužiaka (napriek všetkému som mu opäť pekne naložil
)
však ty sa neboj aj na teba raz dojde
A aby som nezabudol. Fotografom dakujem za fotky. Za VŠETKY fotky.