pekne a pravdivo napísané ...
citát: brzdím až ked musím, používať obe ...... áno krutá pravda, ale ....
čo ked ti vybehne
dieťa pod
kolesá pri 30-tke a nemáš sa kam uhnúť? vtedy je lepšie ísť na istotu a vedieť kde je ten bod kedy už štartuješ na obežnú dráhu
Mal som osobne takýto "konflikt". pár metrov pred bikom sa vyrojila rodinka ktorá prechádzala cez cestu, ale zabudli za sebou dieťa na trojkolke, ktoré som mal v koliznej dráhe. nalavo rodinka, napravo zaparkované autá, iná možnosť nebola a teraz čo?
na zabrzdenie to bolo krátke tak som to dobrzdoval na prednom kolese v značnom náklone. Aj na takéto brzdenie to bolo krátke, tak neviem prečo a ako ma napadlo tesne pred nim cvaknúť prednú brzdu naplno .... preletel som salto aj s bikom (vdaka SPD) cez drobca. dopad na chrbát ako korytnačka, bike sa válal dalej ale drobcovi sa nič nestalo. Našťastie v tom čase už rýchlosť bola minimálna. Pozbieral som sa, sadol na bike a pokračoval dalej. Až doma som domýšlal dôsledky čo sa mohlo stať .....
preto radšej trápim spolubikerov aby skúšali stavanie cez brzdu na predné koleso, aby vedeli kde je ten bezpečný bod návratu ..... radšej to skúšať a nikdy nepoužiť, ako nevedieť a problémy sú na svete