To že je pri bežnom tlaku namáhané len spodné ložisko je jasné. Lenže takáto ideálna sila nepôsobí na vidlicu vždy, zvyčajne pôsobia aj bočné a predozadné sily. Rozoberali sme však bočné sily, (t.z. aj predozadné) a tam sa u dvojkorunky rozkladá sila určite rovnomernejšie ako u jednokorunky.
No a samozrejme, že dvjkorunka je hlavne o pevnosti. A práve preto že je pevnejšia lepšie rozkladá tieto bočné sily. Samozrejme, že to nebude až tak výrazne cítiť, no rozdiel tam určite je. Toto však nie je podstata debaty. Tá je niekde inde ... v tom, že sily ktoré Lefty vyvýja na hlavu rámu budú rovnaké alebo v niektorých prípadch lepšie rozložené ako u jednokorunkovej, dvojnohej vidlice.
P.s. vo vidliciach je nevyužitého priestoru ojojóooj.
hoši jednoducho by som to zhrnul takto:
v živote by som neuvažoval o tom, že jedna noha je tuhšia v ohybe, v krute a čo ja viem v čom ešte ako nohy dve, nevyzerá to tak na prvý pohlad ani na druhý ani to vobec nieje logické, ale inžinieri od cannondalu to dokázali, myslím že im patrí uznanie
To že je pri bežnom tlaku namáhané len spodné ložisko je jasné. Lenže takáto ideálna sila nepôsobí na vidlicu vždy, zvyčajne pôsobia aj bočné a predozadné sily. Rozoberali sme však bočné sily, (t.z. aj predozadné) a tam sa u dvojkorunky rozkladá sila určite rovnomernejšie ako u jednokorunky.
[/size]
No ved bocne sily som spomenul pri tom kedy mam vidlicu (v idealnom stave) bez ziadneho ohybu tak na vrchu hlavoveho su take iste sily ako aj pri korunke tak aj pri normalnej.
(teda podla zahradkarskeho uvazovania)
Kazdopadne Lefty by som hned bral keby som mal zaujem jazdit XC zavodne a stacil by mi tam 120 zdvih a gramaril by som. Co by sa mi taky jeden bik aj hodil na trening. Myslim ze to maju soudruzi premyslene aj s pevnostou osky kolesa. Ved s takym niecim sa nejazdi Jelenak v Jasnej.
Nebal by som sa toho. Ani adapterov na rôzne ramy.
No vyzera to jak bik na paraolympiade.
Dôkaz o tom, že dvojkorunka rozkladá sily na hlavu rovnomernejšie tu zavesil TOME na predchádzajúcu stranu.
Jednoducho ide o to, že krk sa u jednokorunky ohýba výrazne, zatiaľ šo dvojkorunka zamedzuje ohyb. Tým pádom aj budú v inom pomere rozkladané sily na spodné a horné ložisko halvového zloženia.
Momentálne ma nenapadá žiadne obrazné prirovnanie, ktor by to uľahčilo celé pochopiť.
Ja si myslim, ze to video na prapociatku tejto diskusie velmi vystizne ukazuje to, o co sa jedna. Tiez fotka, ktoru pridal Tidli a na ktorej vidno, ze 32mm vidla ma pod plnym brzdenim "hlavovy uhol" asi 85*, je dost vystizna. A to tam islo a normalne brzdenie dole hladkym briezkom, ziadne prekazky, nic.
Dôkaz o tom, že dvojkorunka rozkladá sily na hlavu rovnomernejšie tu zavesil TOME na predchádzajúcu stranu.
Jednoducho ide o to, že krk sa u jednokorunky ohýba výrazne, zatiaľ šo dvojkorunka zamedzuje ohyb. Tým pádom aj budú v inom pomere rozkladané sily na spodné a horné ložisko halvového zloženia.
Momentálne ma nenapadá žiadne obrazné prirovnanie, ktor by to uľahčilo celé pochopiť.
- podla mna dokazom o tom ze sa mylis je zakon akcie-reakcie -> rovnovazny stav je taky ze zatazenie momentom vyvola opacne orientovanu momentovu reakciu
- zatazujuci moment je v oboch pripadoch rovnaky (dvojkorunka vs. jednokorunka) ak je rovnaky zdvih a rovnaka priecna sila posobiaca na patky vidlice - momentova reakcia sa teoreticky zachytava v 2 bodoch lozisk hlavoveho zlozenia a tento moment je v oboch pripadoch rovnaky pretoze musi mat rovnaku velkost ako moment zatazujuci len opacny smer
- podla mna ide o chybnu zamenu momentovych reakcii a priebehu momentu
- to co tu zavesil TOME je priebeh momentoveho zatazenia vidlice, ktora nieco povie o namahani urcitej konstrukcie vidlice ale o reakcii v loziskach hlavoveho zlozenia to nehovori nic...
- podla mna dokazom o tom ze sa mylis je zakon akcie-reakcie -> rovnovazny stav je taky ze zatazenie momentom vyvola opacne orientovanu momentovu reakciu
- zatazujuci moment je v oboch pripadoch rovnaky (dvojkorunka vs. jednokorunka) ak je rovnaky zdvih a rovnaka priecna sila posobiaca na patky vidlice - momentova reakcia sa teoreticky zachytava v 2 bodoch lozisk hlavoveho zlozenia a tento moment je v oboch pripadoch rovnaky pretoze musi mat rovnaku velkost ako moment zatazujuci len opacny smer
- podla mna ide o chybnu zamenu momentovych reakcii a priebehu momentu
- to co tu zavesil TOME je priebeh momentoveho zatazenia vidlice, ktora nieco povie o namahani urcitej konstrukcie vidlice ale o reakcii v loziskach hlavoveho zlozenia to nehovori nic...
Praveze to co som tam naznacil hovori aj o reakcii v loziskach hlavoveho zlozenia... Pre ukazku som spravil novy model klasickej vidlice s pevnou osou copyrightlh3.ggpht.com lh3.ggpht.com
Dajme tomu ze na vidlicu (ako som uz aj v predchadzajucom pripade pisal) posobi na os naboja sila 100kN
Pootocenie a deformaciu vidno v tomto obraku -samozrejme som to schvalne prehnal koli obraznosti copyrightlh4.ggpht.com lh4.ggpht.com
Na dalsej scheme je vidiet velkosti ohybovych momentov v urcitych castiach vidlice ,pripojil som tam aj reakcie posobiace na podpery (loziska hlavoveho zlozenia) copyrightlh5.ggpht.com lh5.ggpht.com
A posledny je detail ktory hovori o velkosti ohyboveho momentu posobiaceho v dolnom lozisku (cerveny trojuholnik zacinajuci v hornom lozisku a konciaci na lozisku spodnom). To znamena ze v spodnom lozisku posobia najvacsie sily ,najvacsia reakcia v podpere(zelena sipka) aj najvacsi ohybovy moment. copyrightlh5.ggpht.com lh5.ggpht.com
TOME
- pokial viem tak na vypocet reakcii priebeh momentov vobec netreba lebo beries vidlicu ako jeden tuhy prvok...
- v pripade ze dvojkorunka ma blahodarne ucinky na znizovanie momentoveho zatazenia hlavovej trubky, chcel by som poprosit vysvetlit kam sa strati ten rozdiel (zhodneme sa dufam ze pri rovnakej priecnej sile na patkach bude moment rovnaky)... lebo ja fakt netusim...
1, vidlica predsa nie je jeden tuhy prvok.
2, pre jednoduchost modelovania ju tak uvazoval a aj napriek tomu ti ukazal, ze 1-korunka a 2-korunka sposobuju ine zatazenie headsetu a hlavovej trubky, pri rovnakom zatazeni predneho naboja. Ine zatazenie (akcia) predsa vyvola inu reakciu.
3, to video RS vidlice v stojane predozadne namahanej, krasne vsetko ukazuje
4, rozdiel v momente sa nikam nestrati, len sa inak distribuuje. Namiesto 90% ide na spodnu misku mozno len 50%.
U 1-korunky sa reakcia na zatazenie prenasa z noh vidlice do korunky (iny material) a z nej vsetko do krku vidlice (zase iny material).
U 2-korunky sa reakcia na zatazenie prenasa predovsetkym nohami vidlice, z jednoho konca na druhy, pretoze kazdy dej sa najlepsie siri tam, kde je mu kladeny najmensi odpor. Takze cast napatia sa dostane na spodnu korunku (iny material) a velka cast prechadza dalej k hornej korunke.
U 2-korunky su 2 vstupne body, u 1-korunky je len jeden.
Snad by to bolo najlepsie vidiet, keby sme porovnavali 2-korunkovu Lefty a 1-korunkovu Lefty.
fluider a DI2F4Y ...rozpravame sa predsa o zatazeni hlavoveho zlozenia , a silach posobiacich od korunky hore... je jasne ze vidlica neni tuhy prvok ,neriesime predsa volu v guferach.. Proste snazil som sa naznacit posobenie sil od korunky hore.. To ze som ju nakreslil ako pevnu bolo len koli udrzaniu proporcii (aspon akych takych)
U 2-korunky sa reakcia na zatazenie prenasa predovsetkym nohami vidlice, z jednoho konca na druhy, pretoze kazdy dej sa najlepsie siri tam, kde je mu kladeny najmensi odpor. Takze cast napatia sa dostane na spodnu korunku (iny material) a velka cast prechadza dalej k hornej korunke.
Tak ako pise fluider... Ked si vsimnes moj predchadzajuci obrazok.... U klasickej vidlice vidno vytocenie v korunke.. akonahle vidlicu vystuzis druhou korunkou..tento moment sa rozlozi do oboch koruniek..
- zatazenie vyvola reakciu rovnakej velkosti ale opacneho smeru nemoze sa stratit ak ma byt celok (bicykel) v rovnovaznom stave -> ak zatazenie posobi na vidlicu a vidlica je s ramom spojena iba cez stycne plochy lozisk hlavoveho zlozenia tak v rovnovaznom stave musi v loziskach vyvolat adekvatnu reakciu opacneho smeru...
- lozisko hlavoveho zlozenia nechyta moment ale sily v radialnom a axialnom smere -> az dvojica lozisk berie moment a z toho podla mna vyplyva vsetko ostatne...
:^)
- lozisko hlavoveho zlozenia nechyta moment ale sily v radialnom a axialnom smere -> az dvojica lozisk berie moment a z toho podla mna vyplyva vsetko ostatne...
dolne lozisko hlavoveho sice moment nechyta.. ale ohybovy moment nan posobi ,dokonca maximalny ohybovy moment
pozor... cely cas rozpravam o ohybovom momente ,nie o krutiacom..
Zasielanie zaujímavých akcií a noviniek emailomZasielanie zaujímavých akcií a noviniek emailomZasielanie darčekov a možnosti výhodnejšieho nákupuZasielanie Akcie týždňa
Zvoľ si, prosím, o ktoré informácie máš záujem:
Raz za týždeň / mesiac posielame súhrn toho čo pribudlo na MTBIKERi. Nikdy neposielame reklamu ani iný spam.
K narodeninám a meninám posielame menší darček s možnosťami výhodnejšieho nákupu a občas posielame email s akciami na tovar, ktorý Ťa môže zaujímať.
Raz za týždeň posielame súhrn našej Akcie týždňa a občas posielame email o špeciálnych akciách a novinkách v našom e-shope.
Dávam spoločnosti MTBIKER community s.r.o., so sídlom 225, Hrádok 916 33, Slovensko, IČO: 52 770 222, súhlas na zasielanie bezplatných informácií podľa špecifikácie uvedenej vyššie a so spracúvaním mojich osobných údajov na tento účel. Môj súhlas je dobrovoľný a beriem na vedomie, že mám právo ho kedykoľvek odvolať v sekcii Nastavenia e-mailov. Zároveň potvrdzujem, že som sa oboznámil(a) s informáciami v sekcii Ochrana súkromia a osobných údajov.
check_circle
error
MTBIKER používa cookies
Súbory cookies používame na zabezpečenie funkčnosti webu a na personalizáciu obsahu. S Tvojim súhlasom ich budeme používať na meranie užívania webovej stránky, k personalizácii a na zobrazenie relevantných reklám a informácií. Ak nám udelíš súhlas, môžeš ho zrušiť alebo môžeš zmeniť svoje preferencie v sekcii Nastavenia cookies. Ak nesúhlasíš s ukladaním cookies, môžeš ich odmietnuť. Viac o cookies si môžeš prečítať v sekcii Ochrana súkromia a osobných údajov.
2Poncho
To že je pri bežnom tlaku namáhané len spodné ložisko je jasné. Lenže takáto ideálna sila nepôsobí na vidlicu vždy, zvyčajne pôsobia aj bočné a predozadné sily. Rozoberali sme však bočné sily, (t.z. aj predozadné) a tam sa u dvojkorunky rozkladá sila určite rovnomernejšie ako u jednokorunky.
No a samozrejme, že dvjkorunka je hlavne o pevnosti. A práve preto že je pevnejšia lepšie rozkladá tieto bočné sily. Samozrejme, že to nebude až tak výrazne cítiť, no rozdiel tam určite je. Toto však nie je podstata debaty. Tá je niekde inde ... v tom, že sily ktoré Lefty vyvýja na hlavu rámu budú rovnaké alebo v niektorých prípadch lepšie rozložené ako u jednokorunkovej, dvojnohej vidlice.
P.s. vo vidliciach je nevyužitého priestoru ojojóooj.
v živote by som neuvažoval o tom, že jedna noha je tuhšia v ohybe, v krute a čo ja viem v čom ešte ako nohy dve, nevyzerá to tak na prvý pohlad ani na druhý ani to vobec nieje logické, ale inžinieri od cannondalu to dokázali, myslím že im patrí uznanie
2Poncho
To že je pri bežnom tlaku namáhané len spodné ložisko je jasné. Lenže takáto ideálna sila nepôsobí na vidlicu vždy, zvyčajne pôsobia aj bočné a predozadné sily. Rozoberali sme však bočné sily, (t.z. aj predozadné) a tam sa u dvojkorunky rozkladá sila určite rovnomernejšie ako u jednokorunky.
[/size]
No ved bocne sily som spomenul pri tom kedy mam vidlicu (v idealnom stave) bez ziadneho ohybu tak na vrchu hlavoveho su take iste sily ako aj pri korunke tak aj pri normalnej.
(teda podla zahradkarskeho uvazovania)
Kazdopadne Lefty by som hned bral keby som mal zaujem jazdit XC zavodne a stacil by mi tam 120 zdvih a gramaril by som. Co by sa mi taky jeden bik aj hodil na trening. Myslim ze to maju soudruzi premyslene aj s pevnostou osky kolesa. Ved s takym niecim sa nejazdi Jelenak v Jasnej.
Nebal by som sa toho. Ani adapterov na rôzne ramy.
No vyzera to jak bik na paraolympiade.
Jednoducho ide o to, že krk sa u jednokorunky ohýba výrazne, zatiaľ šo dvojkorunka zamedzuje ohyb. Tým pádom aj budú v inom pomere rozkladané sily na spodné a horné ložisko halvového zloženia.
Momentálne ma nenapadá žiadne obrazné prirovnanie, ktor by to uľahčilo celé pochopiť.
diskusia: TU
Jednoducho ide o to, že krk sa u jednokorunky ohýba výrazne, zatiaľ šo dvojkorunka zamedzuje ohyb. Tým pádom aj budú v inom pomere rozkladané sily na spodné a horné ložisko halvového zloženia.
Momentálne ma nenapadá žiadne obrazné prirovnanie, ktor by to uľahčilo celé pochopiť.
- podla mna dokazom o tom ze sa mylis je zakon akcie-reakcie -> rovnovazny stav je taky ze zatazenie momentom vyvola opacne orientovanu momentovu reakciu
- zatazujuci moment je v oboch pripadoch rovnaky (dvojkorunka vs. jednokorunka) ak je rovnaky zdvih a rovnaka priecna sila posobiaca na patky vidlice - momentova reakcia sa teoreticky zachytava v 2 bodoch lozisk hlavoveho zlozenia a tento moment je v oboch pripadoch rovnaky pretoze musi mat rovnaku velkost ako moment zatazujuci len opacny smer
- podla mna ide o chybnu zamenu momentovych reakcii a priebehu momentu
- to co tu zavesil TOME je priebeh momentoveho zatazenia vidlice, ktora nieco povie o namahani urcitej konstrukcie vidlice ale o reakcii v loziskach hlavoveho zlozenia to nehovori nic...
si zabil
ved tam sa burlivo pisalo o masivnom nastupe tapered rámov
Áno v tomto máš pravdu, tu bola chyba mojej teórie. Vyjadruje to len namáhanie krku vidlice ohybovým momentom.
- zatazujuci moment je v oboch pripadoch rovnaky (dvojkorunka vs. jednokorunka) ak je rovnaky zdvih a rovnaka priecna sila posobiaca na patky vidlice - momentova reakcia sa teoreticky zachytava v 2 bodoch lozisk hlavoveho zlozenia a tento moment je v oboch pripadoch rovnaky pretoze musi mat rovnaku velkost ako moment zatazujuci len opacny smer
- podla mna ide o chybnu zamenu momentovych reakcii a priebehu momentu
- to co tu zavesil TOME je priebeh momentoveho zatazenia vidlice, ktora nieco povie o namahani urcitej konstrukcie vidlice ale o reakcii v loziskach hlavoveho zlozenia to nehovori nic...
Praveze to co som tam naznacil hovori aj o reakcii v loziskach hlavoveho zlozenia... Pre ukazku som spravil novy model klasickej vidlice s pevnou osou
Dajme tomu ze na vidlicu (ako som uz aj v predchadzajucom pripade pisal) posobi na os naboja sila 100kN
Pootocenie a deformaciu vidno v tomto obraku -samozrejme som to schvalne prehnal koli obraznosti
Na dalsej scheme je vidiet velkosti ohybovych momentov v urcitych castiach vidlice ,pripojil som tam aj reakcie posobiace na podpery (loziska hlavoveho zlozenia)
A posledny je detail ktory hovori o velkosti ohyboveho momentu posobiaceho v dolnom lozisku (cerveny trojuholnik zacinajuci v hornom lozisku a konciaci na lozisku spodnom). To znamena ze v spodnom lozisku posobia najvacsie sily ,najvacsia reakcia v podpere(zelena sipka) aj najvacsi ohybovy moment.
- pokial viem tak na vypocet reakcii priebeh momentov vobec netreba lebo beries vidlicu ako jeden tuhy prvok...
- v pripade ze dvojkorunka ma blahodarne ucinky na znizovanie momentoveho zatazenia hlavovej trubky, chcel by som poprosit vysvetlit kam sa strati ten rozdiel (zhodneme sa dufam ze pri rovnakej priecnej sile na patkach bude moment rovnaky)... lebo ja fakt netusim...
2, pre jednoduchost modelovania ju tak uvazoval a aj napriek tomu ti ukazal, ze 1-korunka a 2-korunka sposobuju ine zatazenie headsetu a hlavovej trubky, pri rovnakom zatazeni predneho naboja. Ine zatazenie (akcia) predsa vyvola inu reakciu.
3, to video RS vidlice v stojane predozadne namahanej, krasne vsetko ukazuje
4, rozdiel v momente sa nikam nestrati, len sa inak distribuuje. Namiesto 90% ide na spodnu misku mozno len 50%.
U 2-korunky sa reakcia na zatazenie prenasa predovsetkym nohami vidlice, z jednoho konca na druhy, pretoze kazdy dej sa najlepsie siri tam, kde je mu kladeny najmensi odpor. Takze cast napatia sa dostane na spodnu korunku (iny material) a velka cast prechadza dalej k hornej korunke.
U 2-korunky su 2 vstupne body, u 1-korunky je len jeden.
Snad by to bolo najlepsie vidiet, keby sme porovnavali 2-korunkovu Lefty a 1-korunkovu Lefty.
Tak ako pise fluider... Ked si vsimnes moj predchadzajuci obrazok.... U klasickej vidlice vidno vytocenie v korunke.. akonahle vidlicu vystuzis druhou korunkou..tento moment sa rozlozi do oboch koruniek..
- zatazenie vyvola reakciu rovnakej velkosti ale opacneho smeru nemoze sa stratit ak ma byt celok (bicykel) v rovnovaznom stave -> ak zatazenie posobi na vidlicu a vidlica je s ramom spojena iba cez stycne plochy lozisk hlavoveho zlozenia tak v rovnovaznom stave musi v loziskach vyvolat adekvatnu reakciu opacneho smeru...
- lozisko hlavoveho zlozenia nechyta moment ale sily v radialnom a axialnom smere -> az dvojica lozisk berie moment a z toho podla mna vyplyva vsetko ostatne...
- lozisko hlavoveho zlozenia nechyta moment ale sily v radialnom a axialnom smere -> az dvojica lozisk berie moment a z toho podla mna vyplyva vsetko ostatne...
dolne lozisko hlavoveho sice moment nechyta.. ale ohybovy moment nan posobi ,dokonca maximalny ohybovy moment
pozor... cely cas rozpravam o ohybovom momente ,nie o krutiacom..