Cyklovrcholy # MTB # cykloturistika # mapy # cyklotrasy # skúsenosti # poradenstvo # diskusia # jazda v teréne

Najvyšším slovenským cyklovrcholom je Kráľova hoľa (1946 m). Kráľovná cyklovrcholov, pojem... Má tu aj samostatnú tému, netreba ju osobitne predstavovať. Mojim obľúbeným a najčastejším cyklovrcholom je Kojšovská hoľa (1246 m) pri Košiciach. Za kráľa cyklovrcholov považujem Volovec - Skalisko (1293 m) vo VoIovských vrchoch. Množstvo prístupových ciest, nádherná príroda, excelentné výhľady....

http://dl.dropbox.com/u/31067232/KS_5-6-08.pdf

Hm ten odkaz je zaujímavý

Error (403)
It seems you don't belong here! You should probably try logging in?

You can also check out our FAQ or forums and maybe you'll find what you were looking for. Or maybe you should try heading home.


aby som nie úplne OT ďalsie by mohli byť:
Kloptaň, Sivec, Folkmárska skala, Šimonka, Bukovec, Sľubica ....

Pardon, odkaz som opravil

na vrchole Sivca si bol na bajku ??
(teda si tam vyšiel v pedáloch = cyklovrchol)
klobúk dole

Sivec nie je jediny vrchol pri ktorom som zvazoval, ze naco mi bol bike.

Na Šimonke (1092 m), najvyššom kopci Slanských vrchov, som bol len pešo v zime. Po sedlo Grimov laz (943 m) bolo stúpanie friendly, odtiaľ na vrchol sa mi to nezdalo vyšliapateľné na bajku. Zo severnej strany podľa mapy lesných ciest ide zvážnica do výšky 1000 m a ďalej hore chodníky. Možno odtiaľ by to šlo

Pľaša (360tka), Kamenná Lúka, Vihorlat, Sninský Kameň (360tka, na skalu ale treba po rebríku), Vetrový vrch, Krížna (360tka), Majerove skaly, Veľká Rača (360tka), Vtáčnik, Strážov, Ihla ...čo ma napadlo narýchlo nad 1km

Určite nie, aj tá zvažnica je v jednom úseku veľmi strmá. Ale tlačenia po vrcholovej žltej nie je veľa, možno 100 max 200m potom sa dá až na vrchol. Posledný raz som to išiel asi pred mesiacom a určite som viacej netlačil. Najľahší výjazd na Šimonku je z Pustého Poľa k vysielaču Dubník po bývalej trase Slánskeho maratónu. Odtiaľ buď po červenej alebo po bežkárskej na Grimov laz a potom po žltej na vrchol. Dá sa ale povedať, že Šimonka nie je klasický cyklovrchol.
Tu je klasika okolo Šimonky: http://www.bikemap.net/route/120766
Jazditeľné je to aj v opačnom smere.

Myslím, že až takí puritáni nemusíme byť. Tlačenie niekoľko desiatok metrov sa dá prepáčiť. Okrem toho je to aj otázka kondície. Napr. na Folkmarsku skalu som to onehdy vyšliapal celé, teraz cca 50 metrov už potlačím. Hlavnú príčinu však vidím v oveľa zhoršenom stave cesty. Čiže pre niekoho to môže byť klasický cyklovrchol a pre iného len cyklovrchol. Podobné prípady sú Stolica (1476 m) či Čierna hora (1024 m). Iné je to v prípade Šivca, kde si na skalnatom teréne neviem predstaviť ísť bajkom.

Veľmi zaujímavý zoznam. Niektoré kopce vôbec nepoznám, iné poznám a snívam o nich. To si všetko vyšliapal na bajku? Klasika ?

Pľaša,Kamenná Lúka je klasická hrebeňovka, vyšlapať sa dá na bajku, sem tam sú náročnejšie stupáky /obtiažnosť asi 2-4/. Sninský kameň je v podstate pohodlný výjazd až pod rebrík /level 2-3/. Krížna je klasika /level 2/, cca ako Kráľova hoľa len bez asfaltky. Majerove skaly sú povedľa Krížnej /výhľad na Staré hory + AM/EN zjazdík/. Vetrový vrch má komplikovanú vyhliadku /zablokovaný ostnatým drôtom/, inak tam vedie zvážnica /level 1/. Vihorlat je skoro až po vrchol zvážnica /level 1/, potom relatívne krátke ale prudké stúpanie /level 6/. Ja som to celé nevyšiel, nemám na to kondičku, ale dá sa to. Veľká Rača je vyšľapateľná minimálne ako hrebeňovka. /level 3/ Vtáčnik /Nitrianske vrchy/ hrebeňovka /level 2/, na Ihlu vedie zvážnica /teraz ale nie som si istý, či na vrchol, alebo pod, Chmeľov podobne, všetko level 1, Strážov je reálne vyšlapateľný ale s kondičkou jeleňa na steroidoch /level 8/, teda tá najťažšia časť. Pre porovnanie výšľap na Čmelok od P.Baby je level cca 7, Konské Hlavy na 32:28 je level 6. Stupnica 0-9
Inak na Volovci som tento rok bol .. akurát viditeľnosť bola poslabšia. Obtiažnosť by som hodnotil asi ako 2-3. Tie čísla sú môj odhad ale hlavne sa týka len šlapateľnosti stupákov vzhľadom na bajk. Teda v podstate niečo ako promile stúpania, ale plus stav a povrch cesty, teda reálnosť vyjdenia bajkom /za sucha a leta/.

edit: asi najkrajší výhľad z cyklovrchola, kde som bol bajkom je Mt. Altissimo /Lago diGarda, IT/, Wielka Rawka /PL/ a Veľká Rača /Orava,SK-PL/

edit: Vetrový vrch je na niektorých mapách označovaný pod názvom Popriečny vrch, čo je pravdepodobne viac vrcholov na hrebeni s najvyšším bodom Vetrová skala.

A fotodokumentacia z vyjazdov na spomenute vyhladove cyklovrcholy ..

Vetrovy vrch http://www.facebook.com/media/set/?set=a.271453212896229.62619.100000946561030&type=1&l=836d2678de
Strazov http://www.facebook.com/media/set/?set=a.255331231175094.59130.100000946561030&type=1&l=ba6211d949
Volovec http://www.facebook.com/media/set/?set=a.254953714546179.59021.100000946561030&type=1&l=6b1fcdfb08
Vtacnik http://www.facebook.com/media/set/?set=a.249747861733431.57600.100000946561030&type=1&l=2825719e35
Ihla http://www.facebook.com/media/set/?set=a.253642314677319.58630.100000946561030&type=1&l=332f20f524
Velka Raca http://www.facebook.com/media/set/?set=a.239318222776395.55764.100000946561030&type=1&l=1f9ef69cad
Mt. Altissimo http://www.facebook.com/media/set/?set=a.201469419894609.47642.100000946561030&type=1&l=dc0c62a333
Sninsky Kamen (turistika) http://www.facebook.com/media/set/?set=a.170057496369135.32428.100000946561030&type=1&l=4db45930ff
Wielka Rawka http://www.facebook.com/media/set/?set=a.141450719229813.17586.100000946561030&type=1&l=fa58289ad1
Krizna http://www.facebook.com/media/set/?set=a.127183663989852.9733.100000946561030&type=1&l=37100787f4
Vihorlat http://www.facebook.com/media/set/?set=a.108653975842821.4542.100000946561030&type=1&l=0e30469d70
Pľaša,Kamenna Luka http://www.facebook.com/media/set/?set=a.100773449964207.235.100000946561030&type=1&l=54405ba593

Najčastejší cyklovrchol je Mariánska Hora , ale najradšej mám výšľap na Jankovec (Levočské vrchy cca 1200mnm)

Pár cyklovrcholov je aj v Čergovskom pohorí a dajú sa nazvať ako 5 v 1. Pri jednom prejazde sa ich dá zdolať päť. Sú to v poradí od severu na juh Minčol (1157m), Solisko (1057m), Veľká Javorina (1098m), Čergov (1049m), Lysá (1068). Tu je hrebeňovka bez Lysej., ktorú jazdím. http://www.bikemap.net/route/135850
Pri Prešove je ešte taký "príručný" minicyklovrchol Šarišský hrad (570m).

Á, hrebeňovka Bukovských vrchov, o tej snívam. Náročnejší stupák s obtiažnosťou 2-4?! Čo to asi znamená v percentách stúpania?
P.S. Ľuboš, vďaka za inšpiratívne tipy a nádherné fotky (inak zaujímali by ma aj fotky z Volovca . Z výšľapu na Strážov nemáš GPS záznam?

Fotky Volovec/Skalisko tunak na konci fotiek az http://www.facebook.com/media/set/?set=a.254966987878185.59025.100000946561030&type=1&l=224333f837
Strazov GPS ma Palo TT, mari sa mi, ze to daval do temy s vyjazdom na Strazov.

S hrebenovkou BV .. najlepsie (podla mna) je ist okolo Stariny na Ruske sedlo (cca 20km od nadrze asfaltom). Odtial ale nie po cervenej, lebo to je masaker turistika , kde tlacis 50vyskovych, potom padas 30 vyskovych, znovu tlacis, a tak dokolecka az po Okraglik. Vyhlady v tomto useku nie su ... lepsie je to ist po polovnickom chodniku (ktory sme s Alanom nasli, je na mape), ktory jemne stupa po vrstevnici (zacina pri prameni Cirochy) az dojde na zvaznicu z Okraglika (dalej pokracuje az pod Plasu, ale minuly rok to bolo zahadzane, neviem, ci to opravovali). Od tejto zvaznice potom vytlacit (asi) na cervenu TZ a dalej uz ficat hrebenovku az na Kremenec . Co sa tyka stupani .. no sem tam sa najde nieco, co treba potlacit (nie dlhe useky), ale inak su to nie extra stupaky, v percentach neviem .. mozno tak 6-12% .. na Durkovec je mozno 15% (ale strme stupaky su v podstate kratke, narocne je skor mierne stupania kadejako zvlnene po hrebeni). Mam z toho zaznam (vyskomerovy) .. niekde .

Cele od Ruskeho sedla po cervenej TZ az na Kremenec je 25km a 1500 vyskovych. Co je skor problem je to, ze cast trasy ide po polonine (horska luka), a to nie je velmi rychly povrch. Kremenec je sam o sebe nezaujimavy (je to trojmedzie a kopec odpadkov ) - lebo nema vyhlady - ale oplati sa ist dalej na Wielku Rawku, odkial su vyhlady priam rozpravkove. Ovsem, stoji to nejake tie vyskove metre a miestami pomerne narocny AM/EN zjazd (na Rawku treba tlacit).
Z Kremeneca do Novej Sedlice su viac-menej 2 moznosti, jedna po TZ cez Stuzicky prales, ale to je miestami vcelku drsny AM/EN singloidny zjazd (pryvkrat v zivote som ohol patku prave tam ). Naviac, pada do doliny, z ktorej sa znovu stupa (kto tam uz nevladze, zozeru ho ). Druha moznost je vratit sa na Ciertaz a po zvaznici (TZ) zbehnut dole. Pripadne na Riabu skalu a zgulat sa po zltej (inak vobec stupaky zdola na hreben (okrem Ruskeho sedla) su fakt extra trieda

Cely okruh Starina-Ruske sedlo-Kremenec (po cervenej)-Stuzica-Sedlica (odtial asfalt)-Ulic-Kolbasov-Prislop-Starina ma cca 110km a 2300 vyskovych. Rawka naviac asi 300 vyskovych a 10km. Zo Stakcina asi +10km. Pri dobrej kondicke pekny celodenny vyletik . Dolezite okrem jedla je hlavne voda,vela vody .. studnicka je myslim len kdesi pod Durkovcom a potom Ciertaz. Este mozno pramen Cirochy pod Ruskym sedlom, ak nie je akurat vyschnuty.

Asi si to musim niekedy zopakovat

Musím si to ešte preštudovať s pomocou mapy, ale už teraz viem: Hrebeňovka Bukovských vrchov musí byť!!

Jedným z menej známych cyklovrcholov (budem ich označovať číslom) je:

VEĽKÝ MILIČ (Nagy Milics), 895 m, Slanské vrchy – cyklovrchol 1

Dovolím si citovať kamaráta Joža Cypricha, ktorý o tomto kopci napísal:
“každý turista, najmä v pokročilejšom veku, príde do stavu, kedy pri plánovaní svojich aktivít nehľadá už len najvyššie vrcholy, namáhavé výstupy. Uvažuje o niečom príťažlivom, výnimočnom, atraktívnom. Medzi takéto vrcholy sa radí aj Veľký Milič v sopečných Slanských vrchoch. Leží priamo na hranici Slovenska s Maďarskom, naviac je najvyšším vrcholom tejto našej najdlhšej hranice.”
Zdroj: http://www.treking.cz/vrcholy/velky-milic.htm
Okrem toho blízko vrcholu Veľkého Miliča sa nachádza najsevernejší bod Maďarska.

Na Veľký Milič som vyšliapal z južnej maďarskej strany cez Bodorét a potom po modrej značke lesom (veľmi príjemné) do sedla Veľký Milič (839 m). Odtiaľ krátko strmšie až na vrchol. Dole som pokračoval po modrej značke a potom po zvážniciach do Füzeru (viď mapka).
Z našej (slovenskej) strany som hore ešte nevyšiel, avšak myslím, že aj odtiaľ by sa bajkom dalo vyjsť (napr. traverzom okolo Suchej hory).
Vrchol je bez výhľadov, na vrcholovej čistinke sa nachádza betónový stĺp so slovenským i maďarským znakom. V okolí sú pekné listnaté lesy, miesto má genius loci.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 2

Vcerajsi Sivec bol viac biely, ako sivy.

...