Pľaša,Kamenná Lúka je klasická hrebeňovka, vyšlapať sa dá na bajku, sem tam sú náročnejšie stupáky /obtiažnosť asi 2-4/.

Á, hrebeňovka Bukovských vrchov, o tej snívam. Náročnejší stupák s obtiažnosťou 2-4?! Čo to asi znamená v percentách stúpania?
P.S. Ľuboš, vďaka za inšpiratívne tipy a nádherné fotky (inak zaujímali by ma aj fotky z Volovca :). Z výšľapu na Strážov nemáš GPS záznam?
17.11.2011 - 23:14:19
00
Fotky Volovec/Skalisko tunak na konci fotiek az http://www.facebook.com/media/set/?set=a.254966987878185.59025.100000946561030&type=1&l=224333f837
Strazov GPS ma Palo TT, mari sa mi, ze to daval do temy s vyjazdom na Strazov.

S hrebenovkou BV .. najlepsie (podla mna) je ist okolo Stariny na Ruske sedlo (cca 20km od nadrze asfaltom). Odtial ale nie po cervenej, lebo to je masaker turistika :tmi: , kde tlacis 50vyskovych, potom padas 30 vyskovych, znovu tlacis, a tak dokolecka az po Okraglik. Vyhlady v tomto useku nie su :shake: ... lepsie je to ist po polovnickom chodniku (ktory sme s Alanom nasli, je na mape), ktory jemne stupa po vrstevnici (zacina pri prameni Cirochy) az dojde na zvaznicu z Okraglika (dalej pokracuje az pod Plasu, ale minuly rok to bolo zahadzane, neviem, ci to opravovali). Od tejto zvaznice potom vytlacit (asi) na cervenu TZ a dalej uz ficat hrebenovku az na Kremenec :rock:. Co sa tyka stupani .. no sem tam sa najde nieco, co treba potlacit (nie dlhe useky), ale inak su to nie extra stupaky, v percentach neviem .. mozno tak 6-12% .. na Durkovec je mozno 15% (ale strme stupaky su v podstate kratke, narocne je skor mierne stupania kadejako zvlnene po hrebeni). Mam z toho zaznam (vyskomerovy) .. niekde :D.

Cele od Ruskeho sedla po cervenej TZ az na Kremenec je 25km a 1500 vyskovych. Co je skor problem je to, ze cast trasy ide po polonine (horska luka), a to nie je velmi rychly povrch. Kremenec je sam o sebe nezaujimavy (je to trojmedzie a kopec odpadkov :tmi: ) - lebo nema vyhlady - ale oplati sa ist dalej na Wielku Rawku, odkial su vyhlady priam rozpravkove. Ovsem, stoji to nejake tie vyskove metre a miestami pomerne narocny AM/EN zjazd (na Rawku treba tlacit).
Z Kremeneca do Novej Sedlice su viac-menej 2 moznosti, jedna po TZ cez Stuzicky prales, ale to je miestami vcelku drsny AM/EN singloidny zjazd (pryvkrat v zivote som ohol patku prave tam :D). Naviac, pada do doliny, z ktorej sa znovu stupa :lol: (kto tam uz nevladze, zozeru ho :hug:). Druha moznost je vratit sa na Ciertaz a po zvaznici (TZ) zbehnut dole. Pripadne na Riabu skalu a zgulat sa po zltej :lol: (inak vobec stupaky zdola na hreben (okrem Ruskeho sedla) su fakt extra trieda :P

Cely okruh Starina-Ruske sedlo-Kremenec (po cervenej)-Stuzica-Sedlica (odtial asfalt)-Ulic-Kolbasov-Prislop-Starina ma cca 110km a 2300 vyskovych. Rawka naviac asi 300 vyskovych a 10km. Zo Stakcina asi +10km. Pri dobrej kondicke pekny celodenny vyletik :nod:. Dolezite okrem jedla je hlavne voda,vela vody .. studnicka je myslim len kdesi pod Durkovcom a potom Ciertaz. Este mozno pramen Cirochy pod Ruskym sedlom, ak nie je akurat vyschnuty.

Asi si to musim niekedy zopakovat :inlove:
18.11.2011 - 00:06:53
00
Musím si to ešte preštudovať s pomocou mapy, ale už teraz viem: Hrebeňovka Bukovských vrchov musí byť!!
18.11.2011 - 00:26:35
00
Jedným z menej známych cyklovrcholov (budem ich označovať číslom) je:

VEĽKÝ MILIČ (Nagy Milics), 895 m, Slanské vrchy – cyklovrchol 1

Dovolím si citovať kamaráta Joža Cypricha, ktorý o tomto kopci napísal:
“každý turista, najmä v pokročilejšom veku, príde do stavu, kedy pri plánovaní svojich aktivít nehľadá už len najvyššie vrcholy, namáhavé výstupy. Uvažuje o niečom príťažlivom, výnimočnom, atraktívnom. Medzi takéto vrcholy sa radí aj Veľký Milič v sopečných Slanských vrchoch. Leží priamo na hranici Slovenska s Maďarskom, naviac je najvyšším vrcholom tejto našej najdlhšej hranice.”
Zdroj: http://www.treking.cz/vrcholy/velky-milic.htm
Okrem toho blízko vrcholu Veľkého Miliča sa nachádza najsevernejší bod Maďarska.

Na Veľký Milič som vyšliapal z južnej maďarskej strany cez Bodorét a potom po modrej značke lesom (veľmi príjemné) do sedla Veľký Milič (839 m). Odtiaľ krátko strmšie až na vrchol. Dole som pokračoval po modrej značke a potom po zvážniciach do Füzeru (viď mapka).
Z našej (slovenskej) strany som hore ešte nevyšiel, avšak myslím, že aj odtiaľ by sa bajkom dalo vyjsť (napr. traverzom okolo Suchej hory).
Vrchol je bez výhľadov, na vrcholovej čistinke sa nachádza betónový stĺp so slovenským i maďarským znakom. V okolí sú pekné listnaté lesy, miesto má genius loci.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 2

Prílohy:

CV_velky-milic-vrchol.jpg
CV_velky-milic-vrchol.jpg 215.06 KiB thumb_up0thumb_down

CV_velky-milic-prijazd-cesta.jpg
CV_velky-milic-prijazd-cesta.jpg 219.2 KiB thumb_up0thumb_down

CV_velky-milic-sedlo.jpg
CV_velky-milic-sedlo.jpg 215.67 KiB thumb_up0thumb_down

CV_velky-mili-mapa.png
CV_velky-mili-mapa.png 849.99 KiB thumb_up0thumb_down

18.11.2011 - 20:22:52
00
Vcerajsi Sivec bol viac biely, ako sivy.

Prílohy:

Sivec.jpg
Sivec.jpg 122.22 KiB thumb_up0thumb_down

19.11.2011 - 19:03:05
00
...


Naposledy upravil KarolM dňa 20.11.2011 - 20:23:22, celkovo upravené 1 krát.

20.11.2011 - 19:22:42
00
Pár cyklovrcholov je aj v Čergovskom pohorí a dajú sa nazvať ako 5 v 1. Pri jednom prejazde sa ich dá zdolať päť. Sú to v poradí od severu na juh Minčol (1157m), Solisko (1057m), Veľká Javorina (1098m), Čergov (1049m), Lysá (1068).

Čergovská hrebeňovka = skvost Slovenska. :l: Radšej ju však mám v zime na bežkách. Inak možno by som ešte pridal šiesty cyklovrchol Horošovík (1009 m) – veď ten výšľap naň zo sedla Priehyby (815 m) stojí za to!

Akademická úvaha: :)
Vrcholy na hrebeňovkách s relatívne malými výškovými rozdielmi (do 100 metrov?) nie sú typické cyklovrcholy. V tomto prípade je vhodnejší pojem CYKLOVRŠIE. Cyklovrším sú napríklad časti hrebeňa Bachurne, Čergova, Veľkej Fatry, Lúčanskej Malej Fatry, Javorníkov, Bukovských vrchov...Alebo ich možno označiť ako hrebeňový cyklovrchol :)
20.11.2011 - 19:24:28
00
Ako druhý cyklovrchol uvediem tajomný Bujanov.

BUJANOV, 757 m (pohorie Čierna hora) – cyklovrchol 2

Bujanov sa stal známejším kopcom v roku 1955, keď bol pod ním vybudovaný železničný tunel, ktorý sa podľa kopca nazýva Bujanovský (tento tunel s dĺžkou 3401 m je druhý najdlhší na Slovensku po 4697 m dlhom Čremošianskom tuneli na trati Banská Bystrica - Diviaky). Turisticky sa Bujanov nachádza mimo značkovaných chodníkov. V jeho okolí sú vzácne porasty duba zimného so zmiešanou teplomilnou a horskou flórou (JV a JZ svahy sú národnou prírodnou rezerváciou). Samotný vrchol je zarastený a bez výhľadov. Celá lokalita má pralesovitý charakter. Relatívne vzácna divočina. vzbudzujúca rešpekt!


Na Bujanov sa dá dostať po dobrej lesnej ceste zo severnej strany odbočením z modrej turistickej značky na Bystrej (viď mapka).Cesta vedie mierne zvlneným terénom po hrebienku, míňa kopec Kozinec (umiestnený vysielač, ku ktorému sa dá dostať aj po ceste z doliny Diaľava).Cestou sú veľmi pekné výhľady na Kojšovskú hoľu, vodnú nádrž Ružín, Vysoké Tatry (vzdialenosť 73 km)a okolité kopce (Bokšovská skala, Roháčka…). Z južnej ružínskej strany som sa snažil dostať na vrchol po lesných cestách, ktoré sa však po čase úplne stratili v hustom poraste...
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 2

Prílohy:

CV_pohlad-na-bujanov.jpg
CV_pohlad-na-bujanov.jpg 206.38 KiB thumb_up0thumb_down

CV_bujanov_pod-vrcholom.jpg
CV_bujanov_pod-vrcholom.jpg 212.52 KiB thumb_up0thumb_down

CV_bujanov_pod-kozincom.jpg
CV_bujanov_pod-kozincom.jpg 236.24 KiB thumb_up0thumb_down

CV_bujanov_pohlad z cesty-na-tatry-a-rohacku.jpg
CV_bujanov_pohlad z cesty-na-tatry-a-rohacku.jpg 127.17 KiB thumb_up0thumb_down

CV_bujanov-mapa.JPG
CV_bujanov-mapa.JPG 347 KiB thumb_up0thumb_down

24.11.2011 - 19:23:36
00
Bujanov ma uz dlhsie laka, ale asi az v buducej sezone.
24.11.2011 - 21:57:15
00
ĽUBIETOVSKÁ BUKOVINA, 1194 m (pohorie Poľana) – cyklovrchol 3

Ľubietovská Bukovina je plochý kopec, ktorý je súčasťou hrebeňa mohutnej kaldery Poľany. Vrchol je lúčnatý, na svahoch sú lesíky a lúky s ojedinelými stromami. Z vrcholu sú pekné výhľady na Nízke Tatry a Poľanu. Lokalita má charakter parkovej úpravy. Je to jeden z najmalebnejších cyklovrcholov.

Na vrchol sa dá vyjsť z viacerých strán. Ja som šiel Hutnou dolinou od Ľubietovej, cesta bola miestami dosť vymletá. Na vrchol vedie cesta (zelená TZ) aj z obce Strelníky cez Mincu. Komančovia začali túto cestu budovať vo veľkom štýle, pretože na Bukovine chceli postaviť vojenskú leteckú základňu. Chvalabohu svoj zámer nestihli realizovať - teraz tam môže v kľude lietať a vznášať sa horalská duša :).
Na Ľubietovskú Bukovinu sa dá dostať aj z ďalších strán: po hrebienku od obce Hrochoť, z Hrochoťskej doliny od Kysliniek a zo sedla Jasenová. Miestni bajkeri možno uvedú viac.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 4

Prílohy:

CV_lub.bukovina_na-vrchole.jpg
CV_lub.bukovina_na-vrchole.jpg 204.87 KiB thumb_up0thumb_down

CV_lub.bukovina_vrchol.jpg
CV_lub.bukovina_vrchol.jpg 159.02 KiB thumb_up0thumb_down

CV_lub.bukovina_pod-vrcholom.jpg
CV_lub.bukovina_pod-vrcholom.jpg 190.45 KiB thumb_up0thumb_down

CV_lubbukovina-mapa2.JPG
CV_lubbukovina-mapa2.JPG 770.16 KiB thumb_up0thumb_down

01.12.2011 - 20:05:40
00
Pekne to tu kompletizuješ, díky za tip :y: :handshake:
02.12.2011 - 10:34:22
00
áno áno budúci rok si zase zájdem na poľanu, vepor a okolité vrchy ..
02.12.2011 - 10:58:52
00
viete niekto aky je najvyssi kopec v europe dostupny pre bajkerov?

nejaka stvortisicovka pre 2 kola asi neexistuje, ci??
06.12.2011 - 20:34:35
00
Veleta v španielskom pohorí Sierra Nevada s výškou 3394 m je asi najvyšším kopcom Európy, ktorý je vyšliapateľný na bajku:
http://en.wikipedia.org/wiki/Veleta_%28Sierra_Nevada%29
Bajkom do 4000 m v Európe asi sotva. V Alpách sú však horské cestné sedla s výškou nad 2800 metrov...

Najbližší cyklovrchol nad 2000 m je asi rakúsky Hundstein (2117 m). Oveľa nižší, avšak krásny...
http://www.treking.cz/cyklistika/hundstein.htm
07.12.2011 - 17:53:39
00
VEĽKÝ INOVEC, 901 m (pohorie Pohronský Inovec) - cyklovrchol 4

Veľký Inovec je najvyšším kopcom málo známeho pohoria Pohronský Inovec, ktoré je súčasťou Slovenského stredohoria. Na andezitovom vrchole sa nachádza mohutná skala a smerovník. Na skale je maľba slovenského znaku. Z vrcholu sú výhľady na východné Štiavnické vrchy a južnú Hronskú pahorkatinu. Spolu so Sitnom patrí medzi najjužnejšie slovenské cyklovrcholy s nadmorskou výškou nad 750 m.
Prístup na vrchol je z viacerých strán. My sme vyšli z Veľkej Lehoty okolo Chaty pod Inovcom (značená cyklocesta). Z vrcholu ďalej sme pokračovali cez veľmi peknú Loksovu lúku do osady Bukovina (opačným smerom tiež možná výstupová cesta). Ku chate vedie spevnená cesta cez Osliu dolinu, od Inoveckej lúky pri chate ide ďalej dobrá lesná cesta. Ďalšie výstupové trasy vedú cez dolinu Sviniarskeho potoka a cez Obycké lúky.
http://www.zitava.sk/prirodne-hodnoty/velky-inovec.html
http://sk.wikipedia.org/wiki/Ve%C4%BEk%C3%BD_Inovec

Vrchol jednou vetou:
Vďaka vrcholovej skale, podvrcholovým lúkam a blízkej chate veľmi zaujímavý cyklovrchol.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 3

Prílohy:

CV_velinovec-loksova-luka.jpg
CV_velinovec-loksova-luka.jpg 143.04 KiB thumb_up0thumb_down

CV_velinovec-vrchol-vyhlad.jpg
CV_velinovec-vrchol-vyhlad.jpg 138.29 KiB thumb_up0thumb_down

CV_velinovec-na-vrchole.jpg
CV_velinovec-na-vrchole.jpg 234.29 KiB thumb_up0thumb_down

CV_velinovec-pod-vrcholom.jpg
CV_velinovec-pod-vrcholom.jpg 185.21 KiB thumb_up0thumb_down

CV_velkyinovec-mapa.JPG
CV_velkyinovec-mapa.JPG 1.02 MiB thumb_up0thumb_down

08.12.2011 - 21:14:51
00
keyboard_arrow_up